Abovsko-turnianska župa (Uhorsko)
Abovsko-turnianska župa resp. Abovsko-turnianska stolica (staršie: Abaujsko-turnianska župa/stolica) bola v rokoch 1786 – 90, 1848 – 59 a 1882 – 1918 stolica a župa v Uhorsku, ktorá sa v rokoch 1918 – 1919 rozpadla na dve rovnomenné župy v Česko-Slovensku (zanikla v roku 1923) a v Maďarsku. V rokoch 1938 až 1945 na základe výsledkov Viedenskej arbitráže došlo k opätovnému pripojeniu slovenskej časti (okrem malých častí na severe bývalej župy) k Maďarsku. Po roku 1945 v Maďarsku župa existovala už iba ako Abovská župa, v roku 1950 bola zlúčená do Boršodsko-abovsko-zemplínskej župy.
| Abovsko-turnianska župa | ||
| Župa v Uhorsku | ||
|
||
|
||
| Štát |  Uhorsko
| |
|---|---|---|
| Súčasné štáty | Slovensko, Maďarsko | |
| Sídlo župy | Košice | |
| Rozloha | 3 317 km² | |
| Obyvateľstvo | 202 282 (1910) [1] | |
| - | 180 344 (1880) [2] | |
| Hustota | 61 obyv./km² | |
| Národnostné zloženie (1910)[3] |
Maďari 77% Slováci 18% Nemci 3% Ostatní 2% | |
| Národnostné zloženie (1880)[2] |
Maďari 60,54 % Nemci 6,59 % Slováci 28,42 % Rumuni 0,01 % Rusíni 0,3 % Srbi a Chorváti 0,01 % Ostatní 0,44 % | |
 | ||
| Wikimedia Commons: Abaúj-Torna County | ||
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | ||
.svg)
Hlavné mestá upraviť
Po zlúčení oboch žúp v roku 1881 hlavným mestom sa stali Košice. V roku 1918 sa župa rozpadla, čo bolo definitívne potvrdené Trianonskou mierovou zmluvou v roku 1920. V Maďarsku sa hlavným mestom stalo Szikszó a v česko-slovenskej časti Košice. V roku 1923 v ČSR táto župa zanikla. Počas druhej svetovej vojny boli hlavným mestom opäť Košice. V období medzi rokmi 1945 a 1950 to bolo Szikszó.
Okresy upraviť
- okres Cserehát, hlavné mesto Moldava nad Bodvou
- okres Füzér, hlavné mesto Ždaňa
- okres Gönc, hlavné mesto Abaújszántó
- okres Kassa, hlavné mesto Košice
- okres Szikszó, hlavné mesto Szikszó
- okres Torna, hlavné mesto Turňa nad Bodvou
Obyvateľstvo upraviť
| Rok | Slováci | Maďari | Nemci | Rusíni | Rómovia | Buneváci | Rumuni | Chorváti | neznáme | spolu |
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| 1891 | 48 240 | 119 526 | 10 010 | 249 | 0 | 0 | 0 | 0 | 0 | 179 884 |
| 1910 | 36 067 | 156 668 | 6 520 | 387 | 0 | 0 | 0 | 0 | 0 | 202 282 |
| 1941 | 18 879 | 203 438 | 904 | 256 | 623 | 2 581 | 72 | 3 | 105 | 226 861 |
-
Dominantné náboženstvo v obciach župy, podľa sčítania z roku 1890. -
Dominantný jazyk v obciach župy, podľa sčítania z roku 1890.
Referencie upraviť
- ↑ 1. Az összes lélekszám, .... In: A magyar szent korona országainak 1910. évi népszámlálása. : Első rész. A népesség főbb adatai községek és népesebb puszták, telepek szerint. Budapest : Magyar Kir. Központi Statisztikai Hivatal : Athenaeum Irodalmi és Nyomdai R.-társulat, 1912. Dostupné online. S. 12 – 13. (maď.)
- ↑ a b REISZ, László. A Magyar Társadalomtudományok Digitális Archívuma [online]. [Cit. 2014-09-24]. Dostupné online. (maď.)
- ↑ 6. A népség anyanyelve ... [6. Materinský jazyk obyvateľstva ...]. In: A magyar szent korona országainak 1910. évi népszámlálása. : Első rész. A népesség főbb adatai községek és népesebb puszták, telepek szerint. Budapest : Magyar Kir. Központi Statisztikai Hivatal : Athenaeum Irodalmi és Nyomdai R.-társulat, 1912. Dostupné online. S. 22 – 27. (maď.)
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Abovsko-turnianska župa (Uhorsko)
