Adela Burgundská
Svätá Adela Burgundská (alebo aj Adelaida, v nemčine Adelheid * 931, Burgundsko – † 16. december 999, kláštor Seltz, Alsasko) bola druhá manželka cisára Otta I. Veľkého a jedna z najvýznamnejších stredovekých rímskych cisárovien.
| Adela Burgundská | |
| cisárovná, francúzska a nemecká svätica | |
 | |
| Biografické údaje | |
|---|---|
| Narodenie | 931 Burgundsko |
| Úmrtie | 16. december 999 kláštor Seltz, Francúzsko |
| Uctievanie | |
| Svätorečenie | 1097 Urban II. |
| Atribúty | cisárovná rozdávajúca chudobným almužnu a jedlo, často pri lodi |
| Patronát | obete zneužívania; šlachtičné; nevesty; vdovy; rodičov s mnohými deťmi; vyhnancov; zneužívaných väzňov; |
| Cirkev | rímskokatolícka |
| Sviatok | 16. december |
| Odkazy | |
 | Adela Burgundská (multimediálne súbory na commons) |
Životopis upraviť
Bola dcérou burgundského kráľa Rudolfa II. a jeho manželky Berty Švábskej. Jej bratom bol burgundský kráľ Konrád III. a prvým manželom taliansky kráľ Lothar II., ktorému bola zasľúbená už v detstve a za ktorého sa vydala v roku 947. Lothar II. bol však už po troch rokoch manželstva († 22. november 950) otrávený a Adela ako mladá žena ovdovela.
Po ovdovení ju markgrófBerengar z Ivrey (možno zodpovedný za Lotharovu vraždu) držal v zajatí na hrade Garda, lebo ju chcel vydať za svojho syna Adalberta a dosiahnuť tak cez ňu taliansku kráľovskú korunu (podľa langobardskej právnej tradície mohla Adela designovať následníka). Kráľovná však s dcérou Emmou utiekla na hrad Canossa a požiadala o pomoc nemeckého kráľa Otta I. Veľkého, ktorý Berengara porazil a sám sa v roku 951 v Pavii s Adelou oženil. Tento sobáš tak priniesol Ottovi právny nárok na taliansku korunu.
2. februára 962 bola Adela spolu s manželom v Ríme korunovaná za cisárovnu. V talianskej i ríšskej politike mala na manžela veľký vplyv a od jej doby dochádza tiež k nárastu intervencií rímskych kráľovien v kráľovských a cisárskych listinách. Sprevádzala manžela i na talianskych výpravách v rokoch 961 – 965 a 966 – 972.
Adela sa výrazne podieľala na výchove svojho syna Otta II. a i v jeho dospelosti na neho mala veľký vplyv až do druhej polovice 70. rokov, kedy bolo jej postavenie zatienené postavením Ottovej manželky Theophano a Adela sa vzdialila od cisárskeho dvora. V rokoch 975 – 980 sa zdržiavala prevažne v Taliansku a v Burgundsku. Po synovej smrti v roku 983 jej spolu s jej nevestou Theophano a arcibiskupom Willigisom z Mainzu pripadlo poručníctvo nad maloletým dedičom ríše Otom III. Pre nezhody s Theophano síce nakrátko opäť opustila dvor, po jej smrti v roku 991 však znovu prevzala regentstvo. Po Ottovej plnoletosti v roku 994 sa znovu stiahla do ústrania a v posledných rokoch života žila v benediktínskom kláštore Selz, ktorý okolo roku 991 sama založila.
Už jej súčasníci, napríklad Gebert z Aurillacu (neskorší pápež Silvester II.), ju nazývali "mater regnorum", teda "matka kráľovstva". Adela sa angažovala aj v clunyjskom hnutí, v roku 1097 bola svätorečená pápežom Urbanom II.
Manželstvá a deti upraviť
Manželstvo s Lotharom II.:
- Emma – 966 vydatá za západofranského kráľa Lothara
Manželstvo s Ottom I. Veľkým
- Henrich
- Bruno
- Matilda, opátka v Quedlinburgu
- Otto II. (* 955 – † 983)
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Adela Burgundská
Zdroj upraviť
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Adéla Burgundská na českej Wikipédii.