Akari (po slovensky Svetlo), predštartové označenie ASTRO-F alebo IRIS (Infrared Imaging Survey) je japonská astronomická družica pre infračervenú oblasť spektra. Postavil a prevádzkuje ju ústav JAXA Institute of Space and Astronautical Science (ISAS), Sagamihara (Japonsko).

Akari
PrevádzkovateľJaponsko, JAXA
VýrobcaJaponsko, JAXA-ISAS
Typ misie astronomická družica
Dátum štartu21. február 2006
KozmodrómUčinoura
Nosná raketaM-5
Zánik-
COSPAR ID2006-005A
Kat. číslo28939
Hmotnosť952 kg

Popis družice upraviť

Trojosovo stabilizovaná družica valcovitého tvaru so služobnou sekciou v tvare nízkeho osembokého hranola s celkovou dĺžkou 3,7 m a s rozkladacím z boku pripojeným panelom fotovoltaických batérií s rozpätím 5,5 m. V kryostate chladenom supratekutým héliom na 5,8 K je umiestnený:

  • zrkadlový ďalekohľad Ritchey-Chrétienovho usporiadania s primárnym zrkadlom z pozláteného karbidu kremíka s priemerom 710 mm (ohnisková vzdialenosť 4,2 m, efektívny priemer apertúry 685 mm, ku ktorému sú pripojené nasledujúce prístroje:
    • infračervený fourierovský spektrometer FIS (Far-Infrared Surveyor) pre vzdialenú infračervenú oblasť s Michelsonovým interferometrom v Martin-Pollotonovom usporiadaní, pracujúci v 4 pásmach s detektormi chladenými Stirlingovým chladičom na 1,8 K:
      • 50 až 80 µm (rozlíšenie 30"/px);
      • 60 až 110 µm (rozlíšenie 30"/px);
      • 110 až 180 µm (rozlíšenie 50"/px);
      • 140 až 180 µm (rozlíšenie 50"/px);
    • infračervený kamerový systém IRC (InfraRed Camera System), ktorý tvorí:
      • kamera pre blízku infračervenú oblasť NIR (Near InfraRed) (spektrálny rozsah 1,7 až 5,5 µm, detektor InSb, zorné pole 9,5'×10,0', rozlíšenie 1,46"/px);
      • kamera pre bližšiu strednú infračervenú oblasť MIR-S [=Medium InfraRed - Shorter Wavelenght] (spektrálny rozsah 5,8 až 14,1 µm, detektor Si:As, zorné pole 9,1'×10,0', rozlíšenie 2,34"/px);
      • kamera pre vzdialenejšiu strednú infračervenú oblasť MIR-L [=Medium InfraRed - Longer Wavelenght] (spektrálny rozsah 12,4 až 26,5 µm, detektor Si:As, zorné pole 10,3'×10,2', rozlíšenie 2,51"×2,39"/px);

Hlavné úlohy družice sú:

  • štúdium protogalaxií;
  • štúdium vzniku a vývoja galaxií;
  • štúdium životného cyklu hviezd;
  • štúdium priebehu zániku hvězd;
  • hľadanie hnedých trpaslíkov;
  • hľadanie a štúdium protoplanetárnych diskov;
  • hľadaní nových komét.

Na chladenie detektorov spektrometra a kamier nesie na palube zásobu 170 litrov supratekutého hélia. Pre navedenie na výslednú dráhu je družica vybavená vlastným apogeovým motorom. Predpokladaná doba aktívnej životnosti daná spotrebou hélia je 550 dní (1,5 roka).

Priebeh letu upraviť

Družica bola vypuštená 21. februára 2006 z kozmodrómu Učinoura nosnou reaketou typu M-5 na východziu obežnou dráhu vo výške 301 až 718 km, s dobou obehu 94,28 min a sklonom k rovníku 98,19° Plánuje sa, že bude neskôr navedená vlastným motorom na operačnú heliosynchrónnu dráhu vo výške 745 km.

Externé odkazy upraviť