Aleksander Krawczuk (* 7. jún 1922, Krakov, Poľsko – † 27. január 2023[1]) bol poľský historik a esejista, profesor humanitných vied, minister kultúry a poslanec.

Aleksander Krawczuk
poľský historik a esejista
Aleksander Krawczuk
Narodenie7. jún 1922
Krakov, Poľsko
Úmrtie27. január 2023 (100 rokov)
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Aleksander Krawczuk

Životopis upraviť

Počas druhej svetovej vojny bol vojakom Armie Krajowej ozbrojenej odbojovej organizácie v Poľsku.

V roku 1949 úspešne ukončil štúdia filozofie a dejín na Jagelonskej univerzite a následne sa tam venoval vedeckým prácam na katedre starovekých dejín. V roku 1985 získal titul profesor. V rokoch 19861989 zastával funkciu ministra kultúry vo vláde Zbigniewa Messnera a vo vláde Mieczysława Rakowského a bol tiež členom Národného výboru Grunwald inštitúcie založenej na podporu poľskej armády s pamätnou bitkou pri Grunwalde v jej názve. Od roku 1991 do roku 1997 bol poslancom Zväzu demokratickej ľavice (SLD) počas prvého funkčného obdobia 1991 – 1993 a druhého funkčného obdobia 1993 – 1997 v Sejme (parlamente).

Profesne sa venoval staroveku a snaží sa históriu aj popularizovať, čoho ukážkou je dokumentárny seriál Antyczny świat profesora Krawczuka (Staroveký svet profesora Krawczuka). Publikoval tiež celý rad kníh z ktorých sú mnohé preložené do viacerých jazykov.

V roku 1997 mu poľský prezident Aleksander Kwaśniewski za jeho významný prínos národnej kultúre udelil štátne vyznamenanie Rad Polonia Restituta.[2].

Vybrané publikácie upraviť

  • Kolonizacja sullańska, Ossolineum, Vroclav 1960
  • Gajusz Juliusz Cezar (kniha), Ossolineum, Vroclav 1962
  • Cesarz August (książka), Ossolineum, Vroclav 1964
  • Neron, Czytelnik, Varšava 1965
  • Herod, król Judei, Wiedza Powszechna, Varšava 1965
  • Perykles i Aspazja, Ossolineum, Vroclav 1967
  • Siedmiu przeciw Tebom, PIW, Varšava 1968
  • Sprawa Alkibiadesa, Czytelnik, Varšava 1968
  • Kleopatra, Ossolineum, Wrocław 1969
  • Wojna Trojańska: Mit i historia, Wiedza Powszechna, Varšava 1969
  • Konstantyn Wielki, Wiedza Powszechna, Varšava 1970
  • Pan i jego filozof. Rzecz o Platonie, PIW, Varšava 1970
  • Ród Konstantyna , Wiedza Powszechna, Varšava 1972
  • Sennik Artemidora, Ossolineum, Vroclav 1972
  • Tytus i Berenika, Czytelnik, Varšava 1972
  • Julian Apostata, Wiedza Powszechna, Varšava 1974
  • Rzym i Jerozolima, Czytelnik, Varšava 1974
  • Mity, mędrcy, polityka, PIW, Varšava 1975
  • Maraton, Wiedza Powszechna, Varšava 1976
  • Ostatnia Olimpiada, Ossolineum, Vroclav 1976
  • Upadek Rzymu. Księga wojen, Ossolineum, Vroclav 1978
  • Starożytność odległa i bliska, "Pax", Varšava 1980
  • Mitologia starożytnej Italii, Wydawnictwa Artystyczne i Filmowe, Varšava 1982
  • Ród Argeadów, Wyd. Literackie, Krakov 1982
  • Stąd do starożytności, Wydawnictwa Radia i Telewizji, Varšava 1985
  • Poczet Cesarzy Rzymskich, Iskry, Varšava 1986
  • Opowieści o zmarłych. Cmentarz Rakowicki, KAW, Krakov 1987
  • Groby Cheronei, Wyd. Poznańskie, Poznaň 1988
  • Alfabet Krawczuka Mitologiczny, "Cracovia", Krakov 1991
  • Rzymianki, Polczek, Kraków 1992
  • Poczet cesarzy bizantyjskich, Iskry, Varšava 1992
  • Kronika starożytnego Rzymu, Iskry, Varšava 1994
  • Kronika Rzymu i Cesarstwa Rzymskiego, Iskry, Varšava 1997
  • Poczet cesarzowych Rzymu, Iskry, Varšava 1998
  • Rzym, Kościół, cesarze, Iskry, Varšava 2000
  • Polska za Nerona, Iskry, Varšava 2002
  • Spotkania z Petroniuszem, Iskry, Varšava 2005

Referencie upraviť

  1. DUCH, Wojtek. Zmarł prof. Aleksander Krawczuk. Wybitny historyk starożytności [online]. 2023-01-27, [cit. 2023-01-28]. Dostupné online. (po poľsky)
  2. Postanowienie Prezydenta Rzeczypospolitej Polskiej z dnia 11 listopada 1997 r. o nadaniu orderów. [online]. prawo.sejm.gov.pl, 1997-11-11, [cit. 2019-05-15]. Dostupné online. (po poľsky)

Iné projekty upraviť

Externé odkazy upraviť

Zdroj upraviť

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Aleksander Krawczuk na poľskej Wikipédii.