Alexander Rosa
Dr. h. c. prof. RNDr. Alexander Rosa, CSc. (* 26. január 1937, Bratislava) je slovensko-kanadský matematik. Pracuje najmä v oblasti kombinatoriky, teórii grafov a Steinerových trojíc. Je jedným z najväčších svetových odborníkov v takzvanej design theory. Celkový počet jeho matematických prác je viac ako 200, čím sa zaraďuje medzi najproduktívnejších slovenských matematikov.[1] Je spoluzakladateľom bratislavského semináru z teórie grafov, ktorý funguje na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského už viac ako 50 rokov. Je členom Kanadskej matematickej spoločnosti, Americkej matematickej spoločnosti a tiež spoločnosti SIAM. Je jedným zo zakladajúcich členov medzinárodnej vedeckej organizácie Institute of Combinatorics and Applications. Jeho Erdősovo číslo je 1.[2]
| Alexander Rosa | |
| slovensko-kanadský matematik a vysokoškolský pedagóg | |
 | |
| Narodenie | 26. január 1937 (87 rokov) Bratislava, Prvá ČSR |
|---|---|
| Alma mater | Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave |
Životopis upraviť
Pochádza z Bratislavy kde vyštudoval Prírodovedeckú fakultu Univerzity Komenského. v roku 1960 začal pracovať v Matematickom ústave SAV, kde ukončil ašpirantúru pričom jeho školiteľom bol významný slovenský matematik prof. Anton Kotzig. V roku 1961 stál spolu s prof. Antonon Kotzigom, prof. Štefanom Známom a dr. Jurajom Bosákom pri založení matematického semináru z oblasti teórie grafov, ktorý funguje dodnes.
V roku 1968 odišiel do Kanady, kde začal od 1. októbra 1968 pracovať ako asistent profesor na McMaster University v Hamiltone. Už po roku mu ponúkli miesto tzv. Associate professor, čo je približne rovné vedecko-akademickej hodnosti docenta na Slovensku. 1. júla 1969 sa stal riadnym profesorom. Od roku 1974 úzko spolupracoval s Curtom Lindnerom, ale aj ďalšími kanadskými renomovanými matematikmi. Napriek komunistickému režimu, ktorý v tej dobe nedovoľoval udržiavať žiadny kontakt s emigrantmi, sa profesor Rosa usiloval udržiavať kontakt so slovenskými matematikmi na Slovensku a pozýval ich na významné zahraničné konferencie. Učí takmer všetky oblasti matematiky, od diferenciálnych rovníc až po teóriu grafov. Popri pedagogickej činnosti sa venoval rozsiahlej vedeckej práci. Vychoval viacero doktorandov, prednášal na mnohých popredných konferenciách na celom svete. Za svoju prácu a vplyv na slovenskú matematiku získal viacero významných ocenení, napr. cenu SAV za rok 2007. Na jeho počesť bola pri príležitosti jeho 70. narodenín organizovaná medzinárodná konferencia venovaná teórii grafov na Matematickom ústave SAV v Bratislave v dňoch 2. – 6. júla 2007, kde prišli poprední svetoví odborníci z oblasti teórie grafov z celého sveta. K jeho 50. a 65. narodeninám vyšli špeciálne čísla v Annals of Discrete Mathematics a Discrete Mathematics.
V súčasnosti žije v Montreale kde pracuje na McMaster University.[3]
Dielo upraviť
V teórii grafov začal systematicky pracovať už od roku 1963 kedy napísal prácu s názvom A note on a certain problem in the theory of graphs, teda v preklade Poznámka k istému problému v teórii grafov.[4] V práci sa zaoberá použitím grafov v riešení tzv. Kirkmanoveho problému. V ten istý rok pokračoval v napísaní ďalšej práce ktorú už v preklade pomenoval „Využitie grafov na riešenie Kirkmanovho problému“.[5] V tomto čase napísal aj článok o tzv. Steiner triple systems.[6] Až do roku 1968 pracoval na rôznych problémoch z oblasti teórie grafov a publikoval 12 prác – niektoré samostatne, iné v spolupráci s inými poprednými slovenskými grafarmi najmä prof. Kotzigom, prof. Zámom a Dr. Bosákom. Po jeho odchode do Kanady v roku 1968 prestáva spolupracovať so slovenskými matematikmi, keďže komunistický systém nedovoľoval kontaktovať ľudí, ktorí odišli do zahraničia a začína viac spolupracovať s kanadskými matematikmi. Výnimkou bola len spolupráca s Dr. Bosákom a svetoznámym matematikom Paulom Erdősom, ktorá bola publikovaná v roku 1971, teda 3 roky potom, čo prof. Rosa odišiel do Kanady. Jeho blízkym spolupracovníkom v Kanade bol prof. Kotzig, s ktorým spolupracoval naďalej, keďže tiež emigroval do Kanady o rok neskôr ako prof. Rosa. Spolu napísali ešte mnoho prác a spolupracovali na mnohých problémoch. Po jeho odchode do Kanady publikoval viac ako 200 prác. Od roku 1968 ostáva veľmi aktívny v mnohých oblastiach matematiky dodnes.
Ocenenia upraviť
- 2007 – Čestná plaketa SAV Juraja Hronca za zásluhy v matematických vedách [7]
- 2013 – Eulerova medaila za rok 2012 od Inštitútu kombinatoriky a jej aplikácií (Institute of Combinatorics and its Applications, ICA) [8]
Referencie upraviť
- ↑ Rosa, Alexander [online]. zbMATH, [cit. 2019-04-23]. Dostupné online.
- ↑ JANCURA, Vladimír. Rosa: Nebojte sa počtov, vedia byť zábavné. Pravda (Bratislava: Perex), 2007-07-07. Dostupné online [cit. 2019-06-01]. ISSN 1336-197X.
- ↑ prof. Alexander Rosa [online]. osobnosti.sk, [cit. 2019-04-23]. Dostupné online. Archivované 2019-05-31 z originálu.
- ↑ A note on a certain problem in the theory of graphs. [online]. zbMATH, [cit. 2019-04-23]. Dostupné online.
- ↑ ROSA, Alexander. The using of graphs for the solution of Kirkman’s problem. [online]. zbMATH, Mat.-Fyz. Čas., Slovensk. Akad. Vied 13, [cit. 2019-04-23]. Dostupné online.
- ↑ ROSA, Alexander. A note on cyclic Steiner triple systems. [online]. zbMATH, Mat.-Fyz. Čas., Slovensk. Akad. Vied 13, [cit. 2019-04-23]. Dostupné online.
- ↑ Ceny SAV za rok 2007 [online]. Bratislava: Centrum vedecko-technických informácií SR, [cit. 2019-06-01]. Dostupné online. Archivované 2020-09-19 z originálu.
- ↑ 2012 Euler Medal awarded to Alexander Rosa [online]. Institute of Combinatorics and its Applications, [cit. 2019-06-01]. Dostupné online.
Externé odkazy upraviť
- Rosa: Nebojte sa počtov, vedia byť zábavné – rozhovor v denníku Pravda (2007)