Alexander Skutecký
Alexander Skutecký (* 25. jún 1883, Viedeň – † 1944 neznáme miesto pri Banskej Bystrici) bol slovenský architekt židovského pôvodu.
| Alexander Skutecký | |
| slovenský architekt | |
 | |
| Dielo | |
|---|---|
| Významné stavby | Justičný palác |
| Osobné informácie | |
| Narodenie | 25. jún 1883 |
| Viedeň | |
| Úmrtie | 1944 |
| neznáme miesto pri Banskej Bystrici | |
| Alma mater | Vysokej škola technická v Budapešti |
| Profesia | architekt |
| Odkazy | |
 Alexander Skutecký(multimediálne súbory na commons) | |
.jpg)
Život upraviť
Narodil sa vo Viedni. Jeho rodičia smerovali z Benátok do Banskej Bystrice a cestou sa uchýlili u príbuzných, kde sa Alexander Skutecký narodil. Rodina Skuteckých žila striedavo v Banskej Bystrici a v Benátkach. Benátky boli pre Skuteckého otca Dominika veľmi blízke, pretože bol známy romanticko-impresionisticky maliar. Alexandrova matka Cecília bola vyučenou krajčírkou. Bola oporou pre celú rodinu. Alexander bol druhorodeným synom. Mal brata Ferdinanda, sestru Cecíliu – opernú speváčku, sestru Karolu, ktorej syn Peter Karvaš bol známym slovenským dramatikom a spisovateľom. Bývali v Benátkach, ale keď tam vypukol mor, natrvalo ich opustili. Vrátili sa do Banskej Bystrice, kde si postavili dom. V tomto bystrickom dome prežil Alexander detstvo a mladosť. Bol výtvarne nadaný po otcovi a zručný po matke. Po štúdiách začal pracovať ako samostatný architekt.
Stal sa obeťou vraždenia Židov pri Banskej Bystrici v jeseni roku 1944.[1]
Štúdium upraviť
Dielo upraviť
Po prvej svetovej vojne sa usadil v Bratislave, kde sa ako architekt stal členom pokrokového umeleckého združenia Kunstverein. Projektoval obytné domy, ale aj verejné budovy. Bol značne ovplyvnený viedenskou architektúrou, preferoval historizmus siahajúci až k antike. Postupne však prešiel k striedmemu purizmu.
Spolupráca upraviť
Alexander Skutecký spolupracoval aj s Vojtechom Holeschom (1876-1938). Vojtech Holesh pochádzal z Banskej Bystrice. Veľa cestoval, pracoval aj u slovenského architekta Ladislava Hudeca, ktorý sa usadil v Bratislave. Navrhoval hlavne interiéry a nájomné domy. Lokálpatriotizmus, ktorý ich oboch spájal aj zhoda profesionálnych názorov ich viedli k spolupráci a vytvoreniu monumentálneho Justičného paláca v Bratislave.
Vplyvný zákazník upraviť
Príslušník veľkopodnikateľskej rodiny Egon Bondy, ktorý založil a vlastnil akcie rôznych priemyselných podnikov (od roku 1985 Kablo, od 1910 Gumon)[2] požiadal Alexandra Skuteckého o naprojektovanie nových priestorov pre Kablo. Alexander Feigler viedol stavbu. Skutecký navrhol aj Bondyho privátny dom na Štefánikovej ulici č 14. Staviteľom bol aj v tomto prípade Feigler.[3] Dom bol dvojposchodový a o sochársku výzdobu sa postaral Alojz Riegle. Žiaľ, Bondy zomrel skôr, ako sa do domu stihol nasťahovať.
Vybrané diela upraviť
- budova Slovenskej všeobecnej úverovej banky, Štúrova 5, Bratislava, 1921
- administratívna budova v areáli bratislavskej továrne Kablo, 1921
- privátny dom, Bratislava, 1921
- privátny dom továrnika E. Bondyho na Štefánikovej 14, Bratislava, 1924[3]
- nájomný a obchodný dom S. Tauskeho, Bratislava, 1931
- viacúčelové budovy bratislavských pobočiek poisťovní Assicurazione Generali a Moldavia Generali, Bratislava, Gorkého ul. 6-12, 1935[4]
- s architektom Vojtechom Holeschom Justičný palác, Bratislava, 1937
- viacúčelová budova poisťovne Assicurazioni Generali, Košice, 1937
Referencie upraviť
- ↑ Bystricoviny.sk: Holokaust a osudy detí Dominika Skuteckého v Stredoslovenskej galérii
- ↑ Bývalá továreň Kablo: Mestský ústav ochrany pamiatok v Bratislave [online]. muop.bratislava.sk, [cit. 2023-10-23]. Dostupné online.
- ↑ a b PAPP. Štefániina trieda – prešporský „boulevard“ [online]. 2020-03-23, [cit. 2023-10-23]. Dostupné online.
- ↑ Register modernej architektúry [online]. Register modernej architektúry, [cit. 2023-10-23]. Dostupné online.
Zdroje upraviť
- Dulla M., Stachova M., Pohaničová J., Krivošová J., Vodrážka P., Moravčíková H.,Lukáčová E.: Majstri architektúry, vyd.: Perfekt 2005
- Dulla, M. ; Moravčíková, H.: Architektúra Slovenska v 20. Storočí, Slovart 2002, Bratislava
- historickarevue.com