Ali paša z Janiny
Ali paša z Janiny[2] (iné mená pozri nižšie;* 1741 alebo 1744, Tepelenë – † 5. február 1822, Janina) bol albánsky šľachtic, vojenský veliteľ a dobrodruh, spočiatku polo-autonómny správca, neskôr relatívne samostatný vládca Janinského pašalíku, ktorý odtrhol od Osmanskej ríše.
| Ali paša z Janiny | |
| janinský paša | |
 | |
| Panovanie | |
|---|---|
| Panovanie | 1788 – 1822 |
| Biografické údaje | |
| Narodenie | 1741/1744 Tepelenë |
| Úmrtie | 5. február 1822 Janina |
| Pochovanie | mauzóleum pri Fethiye Camii, Janina |
| Vierovyznanie | sunnitský islam, bektašija[1] |
| Rodina | |
| Potomstvo |
Veli paša, Muchtar paša, Salih paša a ďalší |
| Otec | bej Veli |
| Matka | Chamko (aj Hanko) |
| Odkazy | |
 | Ali paša z Janiny (multimediálne súbory na commons) |
Udržiaval čulé vzťahy s európskymi krajinami, najmä s Francúzskom. V roku 1822 bol popravený po dobytí Janiny Osmanmi.[2]
Postava Ali pašu sa spomína vo viacerých dielach, mimo iné v knihe Gróf Monte Christo od Alexandra Dumasa, či Posledné dni janičiarov od Móra Jókaia.
Mená upraviť
Životopis upraviť
Ali sa narodil do rodiny schudobnelého tepelenského beja Veliho, jeho matkou bola Chamko. Jeho rodina mala pôvod v rode mawlawíjských dervišov z Kütahyje.[6]
Keď mal Ali 14 rokov, jeho otec zomrel a jeho matka zoskupila zbojnícku skupinu na ktorej čelo sa postavil Ali. V ranom období svojho života slúžil pod negropontským pašom a následne u delvinského pašu, ktorého dcéru si v roku 1768 vzal sa ženu. V roku 1774 sa stal delvinským mutasarrıfom.[6]
Do vysokej politiky ho vyniesla služba poručíka u rumélijského pašu. Ali zbohatol a jeho meno sa stalo známym v samotnom hlavnom meste ríše. Prvým významným úradom ktorý dosiahol bol úrad pašu v Trikale, ktorý získal za službu v rakúsko-tureckej vojne. Jeho moc pustupne silnela, úspešne využil slabosť osmanskej centrálnej moci a rivalitu miestnych vládcov a v roku 1788 intrigami a vraždami dosiahol aj postavenie janinského pašu.[5]
Mocenskou podporou mu bola aktivita jeho detí. Syn Veli sa ujal vlády v Trikale a neskôr aj v Morei a jeho syn Muchtar sa stal pašom v Lepante. Postupne svoju moc rozšíril na územie väčšiny Albánska, Macedónska a Peloponézu. V roku 1802 mu bola do správy zverená Rumélia.[6] Opozíciu mu robili iba grécki kresťanskí Sulioti, ktorých si podriadil až v roku 1803. Spočiatku Ali vystupoval ako verný spojenec Osmanov a Vysokej porte pomohol poraziť niekoľkých vzbúrených vazalov, ako i francúzske vojská. Nakoniec však sám začal vládnuť ako nezávislý panovník. Aliho moc bola natoľko veľká, že ho ako nezávislého vládcu uznalo Francúzsko, Veľká Británia, rokovania viedol aj s Ruskou ríšou.[2][5]
Zastavil krvavé konflikty medzi Albáncami a zaviedol poriadok. Z Janiny vytvoril centrum gréckej kultúry, na svojom dvore sám v listinách používal gréčtinu a zakladal grécke školy.[5] Na jeho dvore sídlilo veľké množstvo umelcov a na svojej ceste ho navštívil aj lord Byron, ktorý pašu vykreslil ako veľkého tyrana.[1] Na svojom panstve Ali paša zhromaždil veľké množstvo bohatstva a patrilo mu značné množstvo statkov. Kým na počiatku svojej kariéry sám vystupoval ako bandita, v neskoršom období prísne trestal akékoľvek podobné vystúpenia proti nemu. V krajine zavládol po dlhom čase poriadok a zvýšila sa autorita miestnych úradov. Nastala tiež nová ekonomická prosperita, nechal stavať mosty a vysúšať bažiny. Za pomoci bohatstva si vydržiaval obrovskú armádu.[7]
.JPG)
Osmanský sultán Mahmud II. nespokojný s decentralizáciou krajiny sa rozhodol situáciu riešiť a proti Alimu zakročiť. V roku 1819 vydal príkaz na pašovu likvidáciu.[2][5] Ali sa pokúsil zachrániť svojimi overenými praktikami, no tentokrát ho nezachránili ani vraždy a vydieranie. Nakoniec ho opustili aj vlastné deti a na stranu sultána sa postavil aj albánsky paša Mustafa Bušatli. Ali paša postupne prišiel o väčšinu svojich území, a hoci v roku 1821 proti Osmanom povstalo Grécko, ani táto skutočnosť nezabránila osmanským vojskám na čele s Churšid pašom obľahnúť Janinu. V roku 1822 Churšíd paša Ali pašovi sľúbil milosť doloženú falošným sultánskym fermanom a po tom, čo sa paša vzdal a odišiel do Kláštora svätého Panteleimona bol popravený. Aliho hlava bola poslaná do Konštantínopola, kde bola verejne vystavená.[7]
Referencie upraviť
- ↑ a b c ALI PASHA TEPELENA (1744–5 December 1822). In: ELSIE, Robert. Historical Dictionary of Albania. 2. vyd. Lanham, Toronto, Plymouth, UK : Scarecrow Press, 2010. (Historical Dictionaries of Europe; zv. 75.) ISBN 978-0810861886, 0810861887. S. 8 – 9, 40.
- ↑ a b c d e f g Ali paša z Janiny. In: Encyclopaedia Beliana. Zväzok 1. A – Belk. Bratislava : Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied. [Cit. 2020-04-11]. Dostupné online. ISBN 80-224-0554-X, 978-80-89524-30-3. S. 164.
- ↑ ŠŤOVÍČEK, Michal. Francie proti Evropě: Války revoluční Francie 1792 – 1802. Praha : Epocha, 2017. ISBN 978-80-7557-346-9. S. 397.
- ↑ a b ŠEDIVÝ, Miroslav. Krvavá odyssea: Řecký boj za nezávislost 1821-1832. Praha : Albatros Media, 2011. ISBN 978-80-7425-087-3. S. 38, 115.
- ↑ a b c d e Ali Paşa Tepelenë. In: Encyclopædia Britannica [online]. [Cit. 2020-05-10]. Dostupné online.
- ↑ a b c ALI PASHA TEPEDELENLI. In: The Encyclopaedia of Islam. Ed. H. A. R. Gibb, J. H. Kramers, E. Lévi-Provencal, J. Schacht. 2nd Ed. Vol. 1. A – B. Leiden : Brill, 1986. ISBN 90-04-08114-3. S. 398 – 399.
- ↑ a b RYCHLÍK, Jan, et al. Mezi Vídní a Cařihradem: Utváření balkánských národů. Praha : Albatros Media, 2009. Dostupné online. ISBN 978-80-7429-094-7.