Amália Hesensko-darmstadtská
Amália Hesensko-darmstadtská (* 20. jún 1754, Prenzlau, Nemecko – † 21. jún 1832, Bruchsal) bola dedičná bádenská princezná.
| Amália Hesensko-darmstadtská | |
| dedičná bádenská princezná | |
 | |
.svg) | |
| Panovanie | |
|---|---|
| Dynastia | Hesenskí |
| Biografické údaje | |
| Narodenie | 20. jún 1754 Prenzlau, Nemecko |
| Úmrtie | 21. jún 1832 (78 rokov) Bruchsal, Nemecko |
| Rodina | |
| Manžel | |
| Potomstvo |
Katharina Amalie Christiane Karolína Frederika Lujza Frederika Dorotea Bádenská Mária Alžbeta Karl Friedrich Karol Ľudovít Vilemína Lujza |
| Otec | Ľudovít IX. Hesensko-darmstadtský |
| Matka | Karolína Zweibrückenská |
| Odkazy | |
 | Amália Hesensko-darmstadtská (multimediálne súbory na commons) |
Životopis upraviť
Narodila v Prenzlau ako dcéra Ľudovíta IX. Hesensko-darmstadtského a Karolíny Zweibrückenskej.
V roku 1772 prišla do Petrohradu na návštevu ruského dvora ako jedna z možných neviest cároviča Pavla. Pavol sa však rozhodol pre jej sestru Vilemínu.
15. júla 1775 sa vydala za svojho bratranca, dedičného bádenského princa Karola Ľudovíta. Bol synom Karola Fridricha Bádenského a Karolíny Lujzy Hesensko-darmstadtskej, dcéry Ľudovíta VIII. Hesensko-darmstadtského.
V manželstve sa sťažovala na chlad svojho svokra a na detinskosť manžela. Od smrti svokry v roku 1783 do svadby syna v roku 1806 bola prvou dámou na dvore. V roku 1801 navštívila s rodinou dcéru, cárovnú Lujzu, v Rusku a dcéru, kráľovnú Frederiku, vo Švédsku. Počas pobytu vo Švédsku bola opísaná ako vtipná, inteligentná a presná, a tiež ako plne ovládajúca svojho manžela.[1] Navštívili Palác Drottningholm a Gripsholm a Amália sa ujala Hedvigy Šlezvicko-holštajnsko-gottorpskej, ktorú kráľ nemal rád, a pokarhala dcéru za jej upäté a nepriateľské správanie na verejnosti.[2] Jej manžel zomrel v dôsledku nehody ešte pred odchodom a Amália zostala s rodinou vo Švédsku až do mája 1802. Krátko pred svojím odchodom bola uvedená do lóže Yellow Rose Karola Adolfa Bohemana[3] s tým, že ním bola označená za vetvu slobodomurárov.
Počas svojich návštev Ruska a Švédska sa pokúšala zmieriť medzi sebou svojich dvoch zaťov, ruského a švédskeho panovníka.[4] V roku 1803 hostila švédsku kráľovskú rodinu v Badene. Počas tejto návštevy sa hovorilo, že svojou milotou a zábavnosťou, živým záujmom o politiku a rovnakými názormi, mala možnosť získať vplyv nad svojím zaťom.[5] Ako súperka Napoleona Bonaparte sa snažila zabrániť sobášu svojho syna so Stéphanie de Beauharnais, a po svadbe v roku 1806 odišla na svoje vdovské panstvo v Bruchsale. V roku 1807 poslala svojej dcére Frederike do Švédska list od svojej druhej dcéry, ruskej cárovnej, v snahe presvedčiť Frederiku, aby využila svoj vplyv a prinútila svojho manžela uzavrieť mier medzi Švédskom a Napoleonom, čo sa nepodarilo.[6][7]
V roku 1809 prijala dcéru Frederiku s rodinou po tom, čo bol jej zať zvrhnutý z trónu. V roku 1811 sa snažila Gustáva Adolfa odradiť od rozvodu. Keď sa však ukázal ako nevyhnutný, zabezpečila dcére ekonomickú nezávislosť a starostlivosť o deti.[8]
Počas Viedenského kongresu v roku 1815 svojím vplyvom na zaťa Alexandra I. podieľala na tom, že Bádenské veľkovojvodstvo zostalo bez straty územia.
Zomrela 21. júna 1832 v Bruchsale.
Deti upraviť
- Katharina Amalie Christiane (* 13. júl 1776 – † 26. október 1823)
- Karolína Frederika (* 13. júl 1776 – † 13. november 1841) ∞ 1797 bavorský kráľ Maxmilián I. Jozef (* 1756 – † 1825)
- Lujza (* 24. január 1779 – † 16. máj 1826) ∞ 1793 ruský cár Alexander I. (* 1777 – † 1825)
- Frederika Dorotea (* 12. marec 1781 – † 25. september 1826) ∞ 1797 švédsky kráľ Gustáv IV. Adolf (* 1778 – † 1837)
- Mária Alžbeta (* 7. september 1782 – † 29. apríl 1808) ∞ 1802 braunschweigský vojvoda Fridrich Viliam Braunschweigsko-wolfenbüttelský (* 1771 – † 1815)
- Karl Friedrich (* 13. september 1784 – † 1. marec 1785)
- Karol Ľudovít (* 8. jún 1786 – † 8. december 1818) ∞ 1806 Stéphanie de Beauharnais (* 1789 – † 1860)
- Vilemína Lujza (* 10. september 1788 – † 27. január 1836) ∞ 1804 hesenský veľkovojvoda Ľudovít II. (* 1777 – † 1848)
Vďaka sobášom svojich detí je predkom členov mnohých európskych panovníckych rodov. K jej potomkom patria aj rakúsky cisár František Jozef I. a jeho manželka Alžbeta Bavorská, ruský cár Mikuláš II. a jeho manželka Alix Hesensko-darmstadtská a súčasní panovníci dánska kráľovná Margaréta II., švédsky kráľ Karol XVI. Gustáv, monacký knieža Albert II. (Monako), belgický kráľ Filip, španielsky kráľ Filip VI. či Philip, vojvoda z Edinburghu, manžel britskej kráľovnej Alžbety II.
Referencie upraviť
- ↑ CHARLOTTAS, Hedvig Elisabeth. Hedvig Elisabeth Charlottas dagbok. Stockholm : P.A. Norstedt & Söners förlag, 1936. Dostupné online. S. 140. (WorldCat)
- ↑ CHARLOTTAS, Hedvig Elisabeth. Hedvig Elisabeth Charlottas dagbok. Stockholm : P.A. Norstedt & Söners förlag, 1936. Dostupné online. S. 145. ([1])
- ↑ CHARLOTTAS, Hedvig Elisabeth. Hedvig Elisabeth Charlottas dagbok. Stockholm : P.A. Norstedt & Söners förlag, 1936. Dostupné online. S. 504. (WorldCat)
- ↑ CHARLOTTAS, Hedvig Elisabeth. Hedvig Elisabeth Charlottas dagbok. Stockholm : P.A. Norstedt & Söners förlag, 1936. Dostupné online. S. 181. ([2])
- ↑ CHARLOTTAS, Hedvig Elisabeth. Hedvig Elisabeth Charlottas dagbok. Stockholm : P.A. Norstedt & Söners förlag, 1936. Dostupné online. S. 275. ([3])
- ↑ CHARLOTTAS, Hedvig Elisabeth. Hedvig Elisabeth Charlottas dagbok. Stockholm : P.A. Norstedt & Söners förlag, 1939. Dostupné online. S. 108. ([4])
- ↑ CHARLOTTAS, Hedvig Elisabeth. Hedvig Elisabeth Charlottas dagbok. Stockholm : P.A. Norstedt & Söners förlag, 1939. Dostupné online. S. 502. ([5])
- ↑ CHARLOTTAS, Hedvig Elisabeth. Hedvig Elisabeth Charlottas dagbok. Stockholm : P.A. Norstedt & Söners förlag, 1939. Dostupné online. S. 758, 763. (WorldCat)
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Amália Hesensko-darmstadtská
Externé odkazy upraviť
Zdroj upraviť
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Amálie Hesensko-Darmstadtská na českej Wikipédii.