Wikipédia

Anatolij Kralickij

mních rádu svätého Bazila Veľkého, spisovateľ a etnograf
(Presmerované z Anatolij Kralickyj)

Anatolij Kralickij[1] (vlastným menom Alexander Fedorovič Kralickij;[2] * 12. február 1835, Vyšné Čabiny, Rakúske cisárstvo, dnes Slovensko – † 11. február 1894, Mukačevo, Rakúsko-Uhorsko, dnes Ukrajina) bol mních rádu svätého Bazila Veľkého,[3] cirkevný činiteľ, pedagóg, spisovateľ, prozaik, etnograf, historik, literárny vedec, folklorista, novinár, fotograf[4][5][6] a významná osobnosť národného obrodenia Rusínov.[7]:9[8]:387

Anatolij Kralickij
mních rádu svätého Bazila Veľkého
Anatolij Kralickij
Rod. menoAlexander Fedorovič Kralickij
Narodenie12. február 1835
Vyšné Čabiny, Rakúske cisárstvo (dnes Slovensko)
Úmrtie11. február 1894 (58 rokov)
Mukačevo, Rakúsko-Uhorsko (dnes Ukrajina)
Národnosťrusínska
Známy vďakaliterárne dielo Kňaz Laborec (po slovensky Knieža Laborec)
Profesiamních, pedagóg, spisovateľ, prozaik, etnograf, historik, literárny vedec, folklorista, novinár, fotograf
RodičiaFedor Kralickij
Anna Končová
SúrodenciJúlia, Terézia, Anton, Mária, Michal, Zuzana, Štefan a Anna
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Anatolij Kralickij

Anatolij Kralickij sa v roku 1858 stal mníchom – pôsobil v monastieroch v Máriapócsi a v Mukačeve. Jeho činnosť však bola rôznorodá.[9] V 60. rokoch 19. storočia začal pôsobiť ako spisovateľ – popri Alexandrovi Duchnovičovi a Alexandrovi Pavlovičovi sa stal najvýznamnejším spisovateľom karpatskorusínskej a zakarpatskoukrajinskej literatúry druhej polovice 19. storočia.[4][10][11]:368[12]:10[13][14] V rámci umeleckej literatúry sa venoval písaniu poviedok, románových noviel, povestí, rozprávok a legiend. Jeho literárna činnosť sa zaraďuje do obdobia neskorého romantizmu. Patril medzi zástancov idey slovanskej vzájomnosti.[5][15] Prispieval do viacerých periodík, kde uverejňoval svoje diela a štúdie. Za najvýznamnejšie dielo sa považuje poviedka Kňaz Laborec (po slovensky Knieža Laborec) z roku 1863. Ako historik a etnograf napísal viaceré články o histórii monastierov, o živote významných kultúrnych činiteľov v karpatskej oblasti.[16] Zároveň bol aj jedným z prvých fotografov v regióne.[15]

Životopis upraviť

 
Monastier Zostúpenia Svätého Ducha

Anatolij Kralickij sa narodil 12. februára 1835 v obci Vyšné Čabiny[6][7]:13, 15[17][18][pozn. 1][pozn. 2] ako tretie z deviatich detí (3 synovia a 6 dcér) v rodine miestneho gréckokatolíckeho diakona a učiteľa Fedora Kralického[12] a Anny Končovej (Anny Koncsovej).[19] Pokrstený bol 13. februára 1835 v miestnom gréckokatolíckom chráme kňazom Michalom Jakovičom.[7]:15[20]:11[21][22][23] Jeho otec Fedor sa narodil v Haliči (pri meste Stryj) a keď bol mladý, prišiel do monastierskej školy v Krásnom Brode, aby sa vyučil za kantora a učiteľa.[24][25]:276, 277 Mama pochádzala z obce Svetlice. Anatolij Kralickij mal dve staršie sestry – Júliu a Teréziu, mladšími súrodencami boli Anton[pozn. 3], Mária, Michal, Zuzana, Štefan a Anna.[20]:13[26]:13, 19 Základné vzdelanie najskôr získal od svojho otca v rodine a potom v škole v susednej obci Krásny Brod.[20]:14[25][27][26]:19[28][29]

Anatolij Kralickij sa koncom 40. rokov stretol s Alexandrom Duchnovičom, ktorý navštevoval Monastier Zostúpenia Svätého Ducha v Krásnom Brode.[7] Obdobie života Anatolija Kralického do roku 1858 nie je pre vedcov jednoznačné. Vznikajú názory, že bol samouk[30] alebo sa učil na Haliči[11]:360, v Prešove, v Užhorodskom duchovnom seminári (1852 – 56)[7]:27[26]:13, v Užhorodskom biskupskom seminári[31] či študoval filozofiu na Košickom gymnáziu[20]:17[32][33], alebo bol určitý čas novicom do Monastiera svätého Mikuláša v Mukačeve.[34] Podľa ďalšieho názoru sa v roku 1850 ako 15-ročný dostal do Monastiera Zostúpenia Svätého Ducha.[7]:25[20]:15 – 17[25] V roku 1854 sa dostal ako kandidát do Monastiera svätého Mikuláša[35] v Mukačeve na odporúčanie od Alexandra Duchnoviča, ktorý si všimol jeho nadanie k dejinám a k literatúre. Medzi rokmi 1856 – 58 študoval v Monastieri Zostúpenia Svätého Ducha.[7]:31[12][27][34][pozn. 4] V roku 1856 podľa Heleny Rudlovčákovej taktiež dostal ponuku stať sa učiteľom v (dnes už ukrajinskej) obci Imstyčovo.[26]:19[pozn. 5][36] Rozhodol sa však ostať vo Vyšných Čabinách – vyžiadal si miesto miestneho učiteľa, aby pomáhal otcovi. Počas štúdií sa začal venovať umeleckej tvorbe a štúdiu regionálnej histórie, etnografie a ľudovej tvorby.[26]:17, 19[37]

 
Monastier svätého Mikuláša

25. marca 1858 ho v Prešove prešovský biskup Jozef Gaganec vysvätil za mnícha a prijal rehoľné meno – Anatolij.[38][15] Obrad zorganizoval Alexander Duchnovič vtedy pôsobiaci na pozícii tajomníka biskupa.[20]:32 Za necelý polrok bol prijatý do Monastiera sv. Michala v Máriapócsi ako profesor cirkevnej histórie[8] a kánonického práva v rehoľnej škole.[26]:13, 14[15][39][40][41] Zároveň získal právo viesť bohoslužbu.[7]:13, 26[27][42][43] Tam sa naučil nemčinu, čo mu pomohlo pri štúdiu nemeckej literatúry. Práve počas obdobia stráveného v Máriapócsi sa Anatolij Kralickij začal venovať romantickej tvorbe – vtedy napísal takmer všetky svoje poviedky a románové novely s národno-patriotickým smerovaním (príkladom sú diela Pastyr u polonynach, Bratovbyvcja, Fedir Petrjuk či Kňaz Laborec...).[20]:19, 20

V 60. rokoch 19. storočia bol Anatolij Kralickij aktívny v občianskej, v kultúrnej a v osvetovej činnosti – venoval sa písaniu diel, prekladom či recenziám.[26]:37 V roku 1860 v novinách Zorja halyckaja (po slovensky Úsvit haličský) ako svoje prvé dielo publikoval romantickú poviedku Pastyr u polonynach (po slovensky Pastier na holiach).[7]:33[44] O 3 roky neskôr napísal svoje najznámejšie diel – poviedku Kňaz Laborec (po slovensky Knieža Laborec) – dielo o legendárnom kniežati Laborcovi ranofeudálneho štátu slovanského kmeňového zväzu Bielych Chorvátov.[8]:21 Ideou diela je názor Anatolija Kralického, že boj za slobodu národa bol v tejto dobe nevyhnutný.[26]:37, 40, 72 – 86 V roku 1863 prestúpil do Monastiera svätého Mikuláša v Mukačeve, ktorý bol od svojho vzniku hlavným strediskom náboženského, národného i kultúrneho života v Podkarpatskej oblasti.[45][46][47][pozn. 6][48] Začal v ňom pôsobiť ako učiteľ novicov, neskôr sa stal tajomníkom igumena.[41] Od roku 1869 do smrti bol igumenom v Monastieri svätého Mikuláša v Mukačeve.[7]:36[12][26]:14[19][49][50][51] Voľby, na ktorých výbor Rádu sv. Bazila Veľkého zvolil Anatolija Kralického za igumena, sa uskutočnili v roku 1869 v Monastieri Zostúpenia Svätého Ducha v Krásnom Brode.[7]:41 V roku 1875 sa stretol s Mychajlom Petrovyčom Drahomanovom, keď Drahomanov navštívil Monastier svätého Mikuláša v Mukačeve počas svojej návštevy Podkarpatskej Rusi. Následne obaja začali spolupracovať.[52] Anatolij Kralickij bol podľa Mychajla Petrovyča Drahomanova názorovo orientovaný na Moskvu tzv. ľudovým spôsobom.[7]:36[12]:9[53] Rád sv. Bazila Veľkého ho v roku 1885 navrhol ako kandidáta na pozíciu prvého predstaveného všetkých monastierov (protoigumena) Gréckokatolíckej cirkvi v Rakúsko-Uhorsku. Kandidatúru však neprijal, aby nedal uhorskej vláde dôvod na prenasledovanie členov rádu kvôli svojej názorovej orientácii na ideu slovanskej vzájomnosti a Rusko.[7]:36[20]:24[26]:34[49][54][55][56] Kvôli týmto názorom sa Anatolij Kralickij stal nepohodlným pre vládu. Vláda ho verejne obvinila z kolaborácie s redakciou novín Slovo, ktorých vydávanie bolo na území Rakúsko-Uhorska zakázané[7]:36[20]:24[57], a z nelojálnosti k uhorským zákonom. Spolu s ďalšími redaktormi bol obvinený zo spolupráce s haličskými proruskými (v Rakúsko-Uhorsku zakázanými) novinami. V roku 1888 výbor Rádu sv. Bazila Veľkého predĺžil jeho pôsobenie ako igumena Monastiera svätého Mikuláša v Mukačeve.[41] Koncom 80. rokov sa Anatolij Kralickij venoval hlavne písaniu umeleckej literatúry.[7]:46

Anatolij Kralickij bol aj jeden z prvých amatérskych fotografov v Podkarpatskej oblasti. Vo februári 1866 ho Jakiv Fedorovič Holovackyj požiadal, aby urobil niekoľko fotografií ľudí v kroji. Tieto snímky umiestnil do práce Narodnyje pesni Galickoj j Ugorskoj Rusi (po slovensky Ľudové piesne Haličskej a Uhorskej Rusi). Anatolij Kralickij v júni 1866 poslal Michailovi Fiodorovičovi Rajevskému fotografiu muža – Rusína z oblasti pohoria Munții Maramureșului. V roku 1869 sa zúčastnil osadenia nového kríža na chrám v obci Lypča.[7]:21 Pri tejto príležitosti sfotografoval miestneho majstra a samouka Vasyľa Melcera oblečeného v huculskom kroji a napísal báseň Pamjatnoje (po slovensky Pamätné).[4][7]:21[58][59] Anonymný autor (pravdepodobne ním bol práve Anatolij Kralickij) v článku o vybudovaní chrámu v obci Lypča vysoko ohodnotil práve Vasyľa Melcera.[44] František Rut Tichý tvrdil, že táto fotografia bola objavená v roku 1924 počas opravy zvonice chrámu pri Monastieri svätého Mikuláša v Mukačeve. Žiadna fotografia od Anatolija Kralického sa však nezachovala.[5]

Anatolij Kralickij v spolupráci s Viktorom Kimakom po smrti Alexandra Duchnoviča v roku 1865 určitý čas vydával národné (ľudové) kalendáre – tzv. Mesjaceslovy, ktoré Duchnovič vydával od začiatku 50. rokov 19. storočia. Kalendáre mali nábožensko-moralizátorsky charakter, ale obsahovali tiež úryvky z umeleckej literatúry (diela napríklad Alexandra Duchnoviča, Alexandra Pavloviča, Anatolija Kralického či Alexandra Mytraka) či rady pre hospodárov.[26]:37

Anatolij Kralickij sa v októbri 1866 zapojil do činnosti kultúrno-osvietenského spolku – Spoločnosť sv. Vasilija Veľkého (iný názov: Spoločnosť sv. Vasyľa Velykoho; slovenský názov: Spoločnosť svätého Vasilija Veľkého alebo Spoločnosť svätého Bazila Veľkého; rusínsky názov: Spoločnosť sv. Vasyľa Velykoho; ukrajinský názov: Tovarystvo sv. Vasyľa Velykoho)[2][8]:375[12][60][61], kde pôsobil na funkcii sekretára. V rámci činnosti spolku bol redaktorom novín Slovo (po slovensky Slovo) a neskôr novín Svit (po slovensky Svet) v rokoch 1867 – 71.[26]:38[62] Bol tiež členom literárnej spoločnosti v Ľvove – Halycko-Ruska matycja (po slovensky Haličsko-Ruská matica). Po tom, čo prestali vyhádzať periodiká Sova (po slovensky Sova), Svit (po slovensky Svet) a neskôr aj Novyj svit (po slovenský Nový svet), sa v roku 1873 Anatolij Kralickij s Ivanom Siľvajom pokúšal o založenie vlastných literárno-občianskych novín, kde sa mal stať hlavným redaktorom. Myšlienku sa však nepodarilo zrealizovať, keďže v Užhorode zanedlho mali začať vychádzať noviny Karpat, čo sa Anatolij Kralickij dozvedel od Mykolu Homičkova, a tak myšlienka prestala byť aktuálnou.[pozn. 7][7]:42, 43[63] Anatolij Kralickij sa v roku 1880 v Mukačeve usiloval založiť literárno-spoločenské noviny s názvom Slovesnosť (po slovensky Slovesnosť).[26]:38 Malo ísť o umiernené a apolitické periodikum. Nápad bol však znovu neúspešný, keďže sa nenašlo dostatok predplatiteľov.[7]:43 V tom čase bol najproduktívnejším prispievateľom do miestnych periodík spomedzi prozaikov (uverejnil napríklad diela: Prometej, Pijavycja, Siľskyj učyteľ...). Medzi rokmi 1862 a 1872 napísal mnohé články o histórii monastierov Rádu svätého Bazila Veľkého v Mukačevskej eparchii.[20]:20 Počas obdobia pôsobenia v Mukačeve napísal viacero biografií významných osobností Gréckokatolíckej cirkvi (Ján Jozef de Camillis, Vasiľ Popovič, Juraj Joanik Bazilovič...). V roku 1874 objavil a publikoval úryvok z Mukačevskej kroniky z 15. storočia (nebola dosiaľ nájdená).[20]:21[26]:29[64] Na konci života uverejňoval diela hlavne v periodiku Beseda (po slovensky Beseda).[20]:26

Od 23. apríla do 19. júna 1867 sa uskutočnila Vseruská etnografická výstava v Moskve. Do prípravného výboru bol v roku 1866 pozvaný aj Anatolij Kralickij – list mu poslal Vasilij Andrejevič Daškov ako hlavný mecenáš výstavy, kde ho prosil, aby im na výstavu poslal exponáty z jeho regiónu.[59]:163 Z neznámej príčiny však účasť odmietol.[26]:16, 17, 19[44][65] Podľa názoru Heleny Rudlovčákovej práve počas príprav výstavy sa Anatolij Kralickij zoznámil s Jakovom Fedorovičom Holovackým.[37]

Anatolij Kralickij ovládal mnoho jazykov – ruštinu, ukrajinčinu, slovenčinu, češtinu, maďarčinu, nemčinu, francúzštinu, gréčtinu, latinčinu, karpatorusínsky.[26]:39

Anatolij Kralickij po Rakúsko-Uhorskom vyrovnaní sa venoval prekladom diel slovenských autorov (Pavol Jozef Šafárik, Svetozár Hurban-Vajanský, Ondrej Serebíni, Anton Bielek...). V roku 1892 v novinách Lystok (po slovensky Lístok) publikoval historický prehľad slovenskej literatúry.[26]:36[66]

Anatolij Kralickij zomrel 11. februára 1894 v Mukačevskom monastieri a pochovali ho do krypty na cintoríne tohto monastiera.[20]:23, 24[15] Nekrológ, v ktorom bol vyzdvihnutý prínos Anatolija Kralického, napísal Eugenij Fencik.[67] Eugenij Fencik bol taktiež autorom prvej biografie Anatolija Kralického z roku 1893.[20]:10

Tvorba upraviť

Anatolij Kralickij je autorom okolo 400 vedeckých, publicistických a literárnych titulov.[19] Svoje diela publikoval aj pod rôznymi pseudonymami (Askoľd, Ivan Noď, Foma Fomyč, Laborčan...) a kryptonymami (A. K., A. Kr., An. Kr...).[6][12][68] Napísal veľa poviedok, románových noviel, povestí, noviel, čŕt, prekladov, publicistických článkov, etnografických a vlastivedných štúdií – Sivero-vostočnaja Uhorščyna (po slovensky Severovýchodné Uhorsko)[pozn. 8][69], Topografičesko-geografičeskoje opisanije (po slovensky Topograficko-geografický opis), Rusiny Laborskije v Uhorščine (po slovensky Rusíni Laboreckí v Uhorsku)[70], Svadebnyji obrjady u Laborskych Rusinov (po slovensky Svadobné obrady u Laboreckých Rusínov)[28][71][72], Narodnyji pesni iz okolicy Mističevskoj v Ugriji (po slovensky Národné piesne z okolia Mystyči v Uhorsku), Narodnaja etnografija (po slovensky Národná etnografia)[73], Etnografičeskije mysli iz byta Ugorskich Slovakov (po slovensky Etnografické poznámky zo života Uhorských Slovákov)[74], O sovremennom položenii russkich v Ugrii (po slovensky O súčasnom postavení Rusov v Uhorsku).[20]:21[75] Jeho diela neboli za jeho života vydané knižne.

Práce a diela Anatolija Kralického boli publikované v rozličných publikáciách v Moskve, v Petrohrade, v Budapešti, vo Viedni, v Kyjeve, v Ľvove a v Užhorode.[20]:27[52][76] V rokoch 1856 – 59 písal do prvých novín na Podkarpatskej Rusi – Cerkovnaja gazeta (po slovensky Cirkevné noviny).[77] Prispieval taktiež do užhorodských novín – Svit (po slovensky Svet),[78] Lystok (po slovensky Lístok) a haličských novín a časopisov – Slovo (po slovensky Slovo), Žyťťa i slovo (po slovensky Život a Slovo), Sokol (po slovensky Sokol), Sova (po slovensky Sova),[79][80] Zorja halyckaja (po slovensky Úsvit haličský), Halyčanyn (po slovensky Haličan), Novyj prolom (po slovensky Nový prelom), Novyj halyčanyn (po slovensky Nový Haličan), Vestnyk (po slovensky Vestník), Beseda (po slovensky Beseda), Naukovyj sbornik (po slovensky Náučný zborník), Otečestvennyj sbornik (po slovensky Vlastenecký zborník), Karpat.[12][19][81] Vyjadroval svoje kriticko-realistické názory, pre ktoré sa stal nepohodlným pre uhorskú vládu – poukazoval na veľký útlak rusínskeho a ukrajinského obyvateľstva v Rakúsko-Uhorsku.[8]:387[26]:29, 39

Prispel tiež k vytvoreniu zbierky informácií o slovanských národoch – Slavjanskij sbornik (po slovensky Slovanský zborník), ktorý bol vydaný v Petrohrade. V svojej tvorbe sa venoval aj histórii podkarpatských monastierov.[24][26]:28[27][58][74][82][83][pozn. 9][84][85] [86][87][88] Kralickij v roku 1874 publikoval článok Pivnično-Schidna Uhorščyna (po slovensky Severovýchodné Uhorsko), kde uviedol topograficko-geografický opis vtedajších 4 zakarpatských komitátov s charakteristikou miest, obcí, národnostnej štruktúry a postavenia tunajšieho obyvateľstva.[19][89][90]

Vytvoril sériu článkov Naukovyj sbornik halycko-ruskoj maticy (r. 1866, I. – IV.) (po slovensky Vedecký zborník Haličsko-rusínskej matice), v ktorých vo forme reportáží napísal sériu biografií významných predstaviteľov rusínskej kultúry[7]:38 – Alexandra Duchnoviča[91][pozn. 10], Arsenija Kocaka[92], Vasiľa Popoviča, Michala Baluďanského[93][94] a ďalších.[16] V rámci publicistickej činnosti uverejnil články aj o niektorých osobnostiach slovenskej kultúry – Štefanovi Moyzesovi, Jánovi Kollárovi[95], Pavlovi Jozefovi Šafárikovi, Jankovi Kráľovi[24][96][pozn. 11], Jozefovi Hložníkovi[97] a Františkovi Víťazoslavovi Sasinkovi.[98]

Je autorom mnohých poviedok a rozprávaní zo života rodného kraja, podkarpatských Lemkov (Rusínov). Tie sa neskôr stali podkladmi pre diela Alexandra Duchnoviča, Arsenija Kocaka či Vasiľa Popoviča.

 
Pamätník Anatolija Kralického v Čabinách

Filozofia a názory Anatolija Kralického boli výrazne ovplyvnené antickými filozofmi starovekého Grécka a Ríma ako aj ideou slovanskej vzájomnosti.[2] V svojej tvorbe a národno-uvedomovacom procese nasledoval svojich veľkých predchodcov – Andreja Bačinského, Juraja Joanika Baziloviča, Vasiľa Dovhoviča, Michala Lučkaja[66], Alexandra Duchnoviča, Alexandra Pavloviča, keď bránil kultúru svojho národa v období silnej maďarizácie.[52] Považoval sa za stúpenca a pokračovateľa buditeľskej činnosti Alexandra Duchnoviča.[35][99] Záchranu proti maďarizácii Rusínov videl rovnako ako Alexander Duchnovič v šírení idey slovanstva a slovanskej vzájomnosti. Zastával názor, že Rusko je záchrancom slovanských národov a veril v ich lepšiu budúcnosť.[100]

V spolupráci s Cirillom Szabóom vytvoril knižnú sériu Narodnoje čtenije (po slovensky Národné čítanie) a vydali ju v roku 1869. Ich cieľom bolo šíriť osvetu národa.[59]:163[101]

Zostavil veľkú knižnicu vďaka dávnym archívom. Jeho knižnica obsahovala diela významných ukrajinských, ruských, slovenských, poľských, srbských, nemeckých a maďarských spisovateľov (Hryhorij Savyč Skovoroda, Ivan Petrovyč Kotľarevskyj, Taras Hryhorovyč Ševčenko, Marko Vovčok, Oleksa Petrovyč Storoženko, Michal Lučkaj,[26]:28 Alexander Sergejevič Puškin, Vasilij Andrejevič Žukovskij, Nikolaj Vasilievič Gogoľ, Pavol Jozef Šafárik, Ján Kollár, Adam Mickiewicz...).[26]:17, 18[9] Mnoho kníh mu daroval ukrajinský vedec Mychajlo Petrovyč Drahomanov,[pozn. 12][102] ktorý mu posielal etnografické a folklórne materiály a zbierky. Medzi nimi boli Maloruski narodni pisni (po slovensky Maloruské národné piesne) a Maloruski narodni perekazy (po slovensky Maloruské národné povesti). Diskutovali spolu aj o problémoch národnostných menšín v Rakúsko-Uhorsku a v Ruskej ríši.[83] Ďalej to boli knihy Zapiski ochotnika (Ivan Sergejevič Turgenev), Rasskazy (Fiodor Michajlovič Rešetnikov), Kobzar (Taras Hryhorovyč Ševčenko), Povisti (Marko Vovčok)...[26]:18 Mychajlo Drahomanov vyzval Rusínov a Ukrajincov žijúcich v Rakúsko-Uhorsku, aby mu posielali piesne či rozprávky, na základe ktorých charakterizoval spôsob život a ľudovú tvorbu miestneho obyvateľstva v prácach Istoričeskije pesni malorusskogo naroda (po slovensky Historické piesne maloruského národa) a Malorusskije predanija i rasskazy (po slovensky Maloruské povesti a rozprávky). Na výzvu sa mu ako prvý prihlásil práve Anatolij Kralickij.[12][26]:8[103] Anatolij Kralickij si dopisoval s Jakovom Fedorovičom Holovackým,[26]:19[37] ktorý využil jeho materiály o folklóre a vo svojej štvordielnej práci Narodnyje pesni Galickoj j Ugorskoj Rusi (po slovensky Ľudové piesne Haličskej a Uhorskej Rusi)[37][74][9], Osypom Andrijovyčom Mončalovským a Ivanom Jakovyčom Frankom.[52] Ivan Jakovyč Franko publikoval niektoré Kralického zápisy v časopise Žyťťa i slovo (po slovensky Život a slovo).[104] Kralickij udržiaval vzťahy s mnohými osobnosťami vedy a kultúry, napríklad s Antonom Semionovičom Budilovičom, s Bohdanom Andrijovyčom Didyckým, s Andrejom Petrovičom Deškom, s Mychajlom Petrovyč Drahomanov, s Izmailom Ivanovičom Sreznevským...[19][26]:18, 27[49][62][83][105][106]

„ Knihy sú tie komory, v ktorých sú spojené poklady minulých rodov a duševné zisky súčasníkov. “
– citát Anatolija Kralického

Anatolij Kralickij prekladal z nemčiny, zo slovenčiny, z češtiny, z ruštiny, z maďarčiny a z francúzštiny. Osobitnou časťou prekladateľskej činnosti Anatolija Kralického sú preklady diel nemeckého spisovateľa Jeremiasa Gotthelfa a švajčiarsko-nemeckého spisovateľa Johanna Heinricha Daniela Zschokkeho, ktorí pôsobili v období osvietenstva. Anatolij Kralickij sa snažil preklady prispôsobiť prostrediu Užhorodskej Rusi (napríklad postavy v jeho dielach slávia Vianoce podľa Juliánskeho kalendára).[7]:40, 41 Zo slovenskej literatúry prekladal diela Jána Hollého (báseň Hlas matky Tatry),[26]:25 Pavla Jozefa Šafárika, Svetozára Hurbana-Vajanského, Ondreja Seberíniho[20]:222 (dielo Marína Hrúzová) a Antona Bieleka,[107] ktoré uverejňoval v novinách Lystok (po slovensky Lístok).[12][66] Udržiaval kontakt aj s niektorými predstaviteľmi slovenskej kultúry (Janko Kráľ,[pozn. 11][96] Samuel Ormis...).[24] V rámci publicistickej činnosti uverejnil články aj o Štefanovi Moyzesovi, Pavlovi Jozefovi Šafárikovi, Jozefovi Hložníkovi a Františkovi Víťazoslavovi Sasinkovi.[98]

Svoju literárnu tvorbu začal v 60. rokoch 19. storočia. Patril k slovanofilom a usiloval sa o presadenie myšlienky slovanskej vzájomnosti, ktorá ovplyvňovala spoločensko-politický život inteligencie v tom čase. Zastával názor, že cárske Rusko predstavuje akéhosi záchrancu slovanských národov a podporuje ich mierumilovnosť. Nesúhlasil s tvrdením, že v tej dobe Rusko zaostávalo za západnou Európou v oblastiach umenia, literatúry a náuky.[108] Pôsobil v období romantizmu a realizmu.[8]:27[49] Bol hlavným predstaviteľom karpatorusínskeho romantizmu.[26]:27, 47[pozn. 13] V jeho romantických dielach sa postavy nepodrobia osudu, snažia sa0 pomáhať druhým bez viery v nadprirodzené sily, čo bolo dôkazom viery Anatolija Kralického v silu národa a v lepšie vlastnosti človeka.[109] Presadzoval úprimnosť a lásku, nie odlúčenosť i samostatnosť ako iní romantici.[26]:27, 58

Anatolij Kralickij pod vplyvom realizmu napísal viacero sociálno-spoločenských poviedok. Poukazoval v nich na rôzne problémy a ťažkú sociálno-ekonomickú situáciu na území dnešného východného Slovenska a Podkarpatskej Rusi. Venoval sa problematikám sociálnej, národnej a kultúrnej obrody, sociálnej nespravodlivosti, biedy ľudu a emigrácie. V dielach sa venoval aj alkoholizmu – veľkému problému tunajšieho obyvateľstva, čo zneužívali hospodári, obchodníci a krčmári.[110] Druhou príčinou chudoby na vidieku v tejto oblasti podľa Anatolija Kralického bola exekúcia.[7]:119 – 122[26]:44 Prvý zoznam diel Anatolija Kralického uverejnil v roku 1930 ruský historik Fiodor Fiodorovič Aristov pod názvom Chronologičeskij perečeň napečateľnych sočinenij A. F. Kralickogo. 1850 – 1893 gg (po slovensky Chronologický zoznam vydaných diel A. F. Kralického. Roky 1850 – 1893).[26]:11, 59 – 61, 65 – 67[78]

Literárnu tvorbu Anatolija Kralického hodnotili napríklad Ivan Jakovyč Franko,[111][pozn. 14] Jevgenij Sabov, Volodymyr Ivanovyč Birčak,[pozn. 15][12]:11[112], Dmytro Mykolajovyč Verhun, Ivan Serhijovyč Kolomijec, Vasyľ Lazarevyč Mykytas[68][113][pozn. 16][114]...

Život a tvorba Anatolija Kralického sa stala predmetom štúdia napríklad pre Františka Ruta Tichého, Fiodora Fiodoroviča Aristova, Vasyľa Lazarovyča Mykytasa,[68][113] Jolanu Holendovú, Helenu Rudlovčákovú, Eugena Perfeckého, Valerija Paďaka, Michala Pavliča...[20]

Etnografia upraviť

Anatolij Kralickij sa tiež zaoberal etnografiou a folklórom.[76][115] Zoznamoval sa často s obyčajnými dedinčanmi a pri stretnutiach si zapisoval piesne, múdrosti, vedomosti o národných obradoch, hádanky, príslovia, porekadlá, rozprávky, koledy...[74] Napísal viaceré etnografické články aj o rôznych slovanských národoch – o Srboch,[116][117] o Bulharoch,[118] o Rusoch,[62][119][120][121] o Ukrajincoch[122]... Riešil v nich tiež sociálno-ekonomické, politické, kultúrne či historické otázky.[26]:30 – 34

Anatolij Kralickij v roku 1863 strávil dva týždne na východnom Slovensku,[123] kde ho zaujali tunajšie svadobné zvyky, o ktorých napísal v článku Svadebnyji zvyčaji u šaryšskych Slovakov (po slovensky Svadobné zvyky šarišských Slovákov). Článok uverejnil v časopise Halyčanyn (po slovensky Haličan) v roku 1868. Článok druhýkrát vydal v roku 1871.[26]:31[124][125][126]

Materiálmi pre jeho etnografickú činnosť sa stali vtedajšie vydania Andreja Deška,[127] Mychajla Andrijovyča Vrabeľa[128], Vuka Stafanovića Karadžića, Jána Kollára...[26]:24, 30

Dielo upraviť

Poviedky upraviť

  • Kňaz Laborec (po slovensky Knieža Laborec) je najvýznamnejšie a najznámejšie dielo Anatolija Kralického. Dielo bolo publikované v zborníku Halyčanyn (po slovensky Haličan) v roku 1863.[74] Dej romantickej poviedky sa sústreďuje na knieža Laborca, jeho snahu ubrániť sa vo svojej užhorodskej pevnosti proti Uhrom.[9][pozn. 17] Zradou bol nútený utekať so svojou dcérou Virou[129] a so svojimi najbližšími spolubojovníkmi až k rieke Sviržava, na brehu ktorej ho Uhri chytili a popravili. Jeho verní spolubojovníci ho tam pochovali. Kralickij opisuje tragický koniec slovami: „Pochovali ho na tom mieste pri Sviržave a nazvali tú nešťastnú riečku Laborec“. Dielo bolo následne niekoľkokrát vydané (napríklad v roku 1925 Augustínom Vološinom).[7]:14, 35[12][49]
  • Obraz žizni (po slovensky Obraz života) je poviedka, ktorá je literárnym debutom Anatolija Kralického. Bola publikovaná v šlabikári Knyžnycja čytaľnaja dľa načynajuščych v roku 1847. V poviedke vystupuje starec, ktorý má predstavovať Alexandra Duchnoviča.[26]:39, 40
  • Pastyr u polonynach (po slovensky Pastier na planinách) je poviedka, ktorá je kompozične rozdelená na 6 častí s 2 dejovými líniami. V prvej dejovej línii sa dej sústreďuje na chudobného pastiera Volodymyra. Miluje Olenu, ktorú však zámožný otec už sľúbil rozmaznanému boháčovi Tichomírovi. Druhá línia sa odohráva vo Valašsku, kde bojar Dumyriu vyznáva lásku Flore, pričom vo vedľajšej izbe na smrteľnej posteli leží jeho žena. Flora ho obviní z neľudskosti a chce sa mu pomstiť. Anatolij Kralickij vydal dielov roku 1860 v novinách Zorja halyckaja (po slovensky Úsvit haličský).[12][26]:48 – 51[130]
  • Svjato-Jurskyj monastryr v Livadiyi (po slovensky Sväto-jurský monastier v Livadii) je poviedka z obdobia oslobodzovacích bojov v Grécku. Anatolij Kralickij ju napísal v roku 1862 a bola vydaná v roku 1865 v 10 vydaniach časopisu Slovo (po slovensky Slovo).[7]:34, 35, 40
  • Kazň neba (po slovensky Nebeská poprava) je poviedka, ktorá bola publikovaná v roku 1863.[7]:35[131]
  • Prometej (po slovensky Prometeus) je poviedka s prvkami gréckej mytológie, ktorú Anatolij Kralickij vydal v novinách Svit (po slovensky Svet) pod pseudonymom Foma Fomyč v roku 1867.[132]
  • Napoleon v Moskve.[19]
  • Ne chody, Hrycju, na večornyci! (po slovensky Nechoď, Hryc, na priadky!) je romantická poviedka s prvkami mystiky a folklóru, ktorej námetom boli aj známe ľudové piesne z východného Slovenska a z Podkarpatskej Rusi. Jednou z nich bola pieseň o večnej láske a boji o ľudskú dôstojnosť  – Oj ne chody, Hrycju, ta j na večornyci (po slovensky Oj, nechoď Hryc, na priadky),[133] ktorá bola prvýkrát uvedená v roku 1805. Anatolij Kralickij časť zo začiatku piesne uviedol na koniec poviedky. Týmto dielom inšpiroval viacerých spisovateľov (Alexander Alexandrovič Šachovskoj, Volodymyr Ivanovyč Samijlenko, Mychaljo Petrovyč Staryckyj, Oľha Julianivna Kobyľanska...). Dielo bolo publikované až v roku 1865 v novinách Slovo (po slovensky Slovo).[7]:35[26]:53 – 57[134]
  • Fedir Petrjuk je romantická poviedka s historickou témou,[113] ktorá bola publikovaná v zborníku Otečestvennyj sbornik (po slovensky Vlastenecký zborník) vo Viedni v roku 1862.[59] :160 Dej sa odohráva v pohorí Munții Maramureșului v období turecko-tatárskych nájazdov. Hlavnou postavou je vidiecky hospodár Fedir Petrjuk, ktorý zradou nadobudol bohatstvo a kvôli peniazom je ochotný spraviť čokoľvek. Na druhej strane sú vzbúrenci, ktorých vedie Vasyľ Bahoš. Fedir Petrjuk sa na konci stáva žobrákom ako trest za to, že spolupracoval s nepriateľom a zapredal jedinú dcéru do osmanského háremu.[26]:12, 45, 51 – 53[135]
  • Bratovbyvcja (po slovensky Bratovrah) je romantická poviedka s biblickým námetom. Rukopis diela sa nenašiel – stratil sa v redakcii literárneho zborníka Halyčanyn (po slovensky Halíčan).[7]:35[26]:40, 47, 48[136]
  • Juhoslov'janski amazonky (po slovensky Juhoslovanské amazonky) je romantická poviedka s námetom histórie obrany slovanských národov, ktorú Anatolij Kralickij publikoval v roku 1891. Témou je povstanie v juhoslovanskej dedine pod vedením Ivana Holovyča. Toho neskôr zradia a vydajú nepriateľovi. Preto ho nahradí jeho manželka Terka – hlavná postava poviedky. Anatolij Kralickij prostredníctvom diela odsúdil vtedajšie pomery v mnohonárodnostnej spoločnosti.[26]:57, 58[137]
  • Mojsej je poviedka, ktorá bola publikovaná až v roku 1998.[7]:35[59][138][139]

Sociálno-spoločenské poviedky upraviť

  • Pivnycja (po slovensky Pivnica) je sociálno-spoločenská poviedka a jedno z najvýznamnejších diel Anatolija Kralického. Rieši v nej problém svojho rodného regiónu – zrod krčmárstva vďaka rýchlemu vývoju kapitalizmu a alkoholizmu. Časté exekúcie mali za následok ešte väčšie zúboženie dedín.
  • Ekzekutor (po slovensky Exekútor) je realistická sociálno-spoločenská poviedka na vtedy aktuálnu tému – bieda a následné exekúcie na vidieku, ktorá bola publikovaná v roku 1892 pod pseudonymom Ivan Noď v časopise Beseda (po slovensky Beseda). Rozprávačom diela s jednoduchou kompozíciou a dejom je exekútor, ktorý cestuje do biednej dediny Iršavka.[26]:65 – 68 Autor v diele ukazuje veľkú prázdnu chyžu, ktorú je tiež potrebné dať do exekúcie. Exekútor odtiaľ berie jedinú vec – teplú perinu, pod ktorou leží chorá manželka dedinčana.[pozn. 18] Svoje konanie vysvetľuje povinnosťou. Neskôr sa však zamýšľa, či jeho konanie bolo ozaj spravodlivé.[8]:27[140]
  • Pijavycja (po slovensky Pijavica) je sociálno-spoločenská poviedka, ktorú Anatolij Kralickij publikoval s Cirillom Szabóom v roku 1869 v rámci knižnej série Narodnoje čtenije (po slovensky Národné čítanie). Má jednoduchý dej a kompozíciu tvorí 9 častí, z ktorých prvých osem je pomenovaných. Názov označuje hlavnú postavu – krčmára Rozenfeľda. Rozenfeľd sa usiluje iba o čo najväčší zisk, na čo používa aj nemorálne spôsoby ako napríklad riedenie pálenky špinavou vodou. Je vdovec s 3 synmi. Jednému z nich – Mendeľovi chce dať skryté peniaze v pivnici. Tie už predtým objaví dedinčanka Mária, ktorá sa v pivnici skryje a pred odhalením predstiera smrť. Otec a syn prenesú jej telo do lesa, kde ho chcú spáliť. Mária je však dôvtipná – zoberie peniaze, hodí ich do ohňa a utečie, za čo sa jej chce Rozenfeľd pomstiť. Mendeľ si následne otvorí vlastnú krčmu a založí aj fabriku. Hoci predáva pálenku lacnejšie, praktizuje nemorálne spôsoby ako otec. Na konci diela Mendeľa postavia pred súd.[7]:41[26]:61 – 64[101][141]

Románové novely upraviť

  • Sіľskyj učyteľ (po slovensky Dedinský učiteľ) je realistická románová novela, ktorú Anatolij Kralickij vydal pod pseudonymom Askoľd v novinách Svit (po slovensky Svet) v roku 1868. Inšpiroval sa dielami nemeckých spisovateľov Johanna Heinricha Daniela Zschokkeho a Jeremiasa Gotthelfa. Obyvatelia v obci Blažovce, kde sa odohráva dej románovej novely, sú opísaní ako leniví, zaostalí a mnohí závislí na alkohole. Hlavnou postavou je nový učiteľ Hryhorij, po príchode ktorého nastáva v dedine zmena. Hryhorij je pracovitý, čestný, presný, dochvíľny a čistotný. Rád číta a rozmýšľa nad tým, ako by bolo možné zlepšiť život ostatných v dedine. Odmieta akékoľvek telesné tresty na vyučovaní. Snaží sa o rozvoj obce – otvorí nedeľnú školu pre dospelých, pekáreň, detský domov, knižnicu, domov dôchodcov a iniciuje výstavbu kamenných domov. Postava je inšpirovaná Alexandrom Duchnovičom. Vo výučbe a pri rozvoji dedinského života mu pomáha aj jeho manželka, ktorá miestne ženy učí domácim prácam. Do mnohých aktivít sa zapája aj miestny kňaz Luka.[7]:40, 41[26]:68 – 71[142]
  • Ivan je romantická románová novela, ktorá vznikla na základe prekladu diela Uli der Knecht nemeckého spisovateľa Jeremiasa Gotthelfa.[59]:163 Anatolij Kralickij ju publikoval v užhorodských novinách Svit (po slovensky Svet). Neskôr ju knižne publikoval s Cirillom Szabóom v rámci knižnej série Narodnoje čtenije (po slovensky Národné čítanie) v roku 1869. Hlavnú postavu predstavuje 20-ročný Ivan, ktorý sa stáva múdrym ekonómom. Nie je však spokojný so svojím životom a východisko nachádza v alkohole.[26][143][144]
  • Pugačov je romantická románová novela, ktorá vznikla na základe prekladu diela A vakmerő (po slovensky Smelý) od maďarského spisovateľa Móra Jókaia. Anatolij Kralickij však konečný text upravil – preklad zdynamizoval vynechaním vedľajších postáv a epizód. Bol to zároveň jeho prekladateľský debut.[19][7]:39, 40, 143[145][146][pozn. 19]

Povesti upraviť

  • Abeľar i Heloysa (po slovensky Abélard a Heloisa) je povesť, ktorú Anatolij Kralickij vydal pod pseudonymom Laborčan v roku 1866.[7]:38
  • Ďak (po slovensky Kostolník) je povesť, ktorú Anatolij Kralickij publikoval v roku 1866 v zborníku Otečestvennyj sbornik (po slovensky Vlastenecký zborník) vo Viedni pod pseudonymom Laborčan.[7]:38[26]:40
  • Britva i mylo (po slovensky Britva a mydlo) je povesť, ktorá bola uverejnená v novinách Novyj Prolom (po slovensky Nový prielom) v roku 1883.[147]
  • Fon Mynkač je povesť, ktorú Anatolij Kralickij publikoval pod pseudonymom Ivan Noď v roku 1892.[148]
  • Žitejskije drjazgi (po slovensky Každodenné škriepky) je povesť, dej ktorej sa odohráva na jarmokoch v mestách Mukačevo a Berehovo. Témou sú príhody bežných ľudí – siroty Marišky, dedinčanov Zozuli a Andráša, ktorí predávajú zakázaný tabak.[26]:31[149]

Rozprávky upraviť

  • Kazka pro hory (po slovensky Rozprávka o horách) je rozprávka o stvorení hôr. Kde Pán Boh zasial zrno, tam vznikla hora. Pôvodne ich chcel rozmiestniť rovnomerne. Stvorenie nového sveta sa však nepáčilo Diablovi, a preto v podobe osy uštipol Pána Boha. Tomu sa zrná rozsypali a hory boli rozmiestnené nerovnomerne.[26]:32
  • Sv. Petr i Kolesar (po slovensky Sv. Peter a kolesár) je rozprávka o chudobnom, dôvtipnom, čestnom a neúnavnom kolesárovi Ivanovi Kukynovi. Šesť dní v týždni ťažko pracuje a siedmy deň prehrá všetko v kartách. Raz ho navštívia Ježiš Kristus a sv. Peter. Na znak vďaky za pohostinnosť mu splnia 3 želania. Praje si, aby vždy vyhrával v kartách, aby bol obesený ten, kto mu bude z jablone kradnúť plody, a aby nemohol vstať z jeho lavičky ten, kto si na ňu sadne. Dlhý čas sa Ivanovi darí a koná dobré skutky. Jedného dňa za ním príde Smrť, ktorá si sadne na lavičku a už nemôže vstať. Ivan ju pustí, ak mu predĺži život o 100 rokov. Neskôr si chce zobrať jeho jablko, ale musí predĺžiť Ivanovi život o ďalších 300 rokov. Po 150 rokoch sa Smrť rozhodne veľmi starého Ivana vziať so sebou. Do neba však Ivana nepustia, a tak musí ísť so Smrťou do pekla.[26]:32, 33[74][150]
  • Ohoň (po slovensky Oheň) je rozprávka, ktorú Anatolij Kralickij publikoval v časopise Beseda (po slovensky Beseda) pod pseudonymom Ivan Noď v roku 1893. Vystupujú v nej Ježiš Kristus a sv. Peter. Tí odmeňujú dobrých pracovitých biednych ľudí a trestajú každého, kto je pyšný a prišiel nečestne k bohatstvu. Negatívne postavy sú dvaja bratia. Starší je dedinský boháč a mladší je valach. Obidvaja po zbohatnutí zabudnú na niekdajšiu chudobu a spyšnejú. Za trest všetko ich bohatstvo spáli oheň.[26]:33
  • Frajir na husjačych nohach (po slovensky Frajer na husacích nohách) je rozprávka, ktorá bola publikovaná v časopise Žyťťa i slovo (po slovensky Život a Slovo) v roku 1894. Hlavnou postavou je Mária, ktorá ako jediná spomedzi kamarátok nemá priateľa a je ochotná pre to urobiť čokoľvek.[151]

Legendy upraviť

  • Dobra baba i čort (po slovensky Dobrá baba a čert) je legenda, ktorú publikovala Oľha Fedorivna Franková v časopise Žyťťa i slovo (po slovensky Život a slovo) v rámci rubriky Novely i fablio (po slovensky Novely a fabliau) v roku 1894. Dej sa dohráva sa v dedine, kde ešte nikdy neprišiel kominár. Raz si ho zavolá miestny statkár. Kominár sa spýta na cestu stareny, ktorá zbiera v lese hríby. Tá si myslí, že je čert. Preto mu odporučí dlhšiu cestu, aby nestretol kríž.[74][152]
  • Zvidky vzjalasja žaba? (po slovensky Odkiaľ sa vzala žaba?) je legenda, ktorá bola publikovaná v časopise Žyťťa i slovo (po slovensky Život a slovo) v roku 1894. Je o mužovi, ktorému sa narodí dieťa, no nikto nechce byť jeho kmotor. Plakať na konci dediny ho nájdu Ježiš Kristus a sv. Peter. Ježiš Kristus sa ponúkne, že pôjde za kmotra. Pokrstia dieťa a doma sa koná bohatá hostina. Muž postupne zbohatne a spyšnie. Po roku ho znovu navštívia Ježiš Kristus a sv. Peter. Nechce ich už však pohostiť a vyháňa ich z domu. Ježiš Kristus ho preto hodí do mláky a z muža sa stane žaba.[74][153]

Pamiatka upraviť

Výskum života a tvorby upraviť

  • Prvý zoznam publikácií Anatolija Kralického uverejnil v roku 1930 ruský historik Fiodor Fiodorovič Aristov pod názvom Chronologičeskij perečeň napečateľnych sočinenij A. F. Kralickogo. 1850 – 1893 gg (po slovensky Chronologický zoznam vydaných diel A. F. Kralického. Roky 1850 – 1893).[26]:11, 59 – 61, 65 – 67 Bibliografia neobsahuje diela uverejnené v periodikách Svit (po slovensky Svet) a Novyj svit (po slovensky Nový svet) ako aj diela napísané počas posledného obdobia jeho života. Bibliografiu neskôr doplnil Julijan Andrijovyč Javorskyj.[20]:26
  • Diela, ktoré Anatolij Kralickij napísal, boli uvedené hlavne v 3 nasledujúcich publikáciách: Chrestomatija novoji zakarpatskoji ukrajinskoji literatury (po slovensky Čítanka novej zakarpatskej ukrajinskej literatúry) od Juraja Baču a od Heleny Rudlovčákovej z roku 1964,[20]:33 Anatolij Kralickij: Rozvidka i vybrani tvory (po slovensky Anatolij Kralickij: Vybrané diela) od Jolany Holendovej z roku 1984 a Komu myla jesť otčyna (po slovensky Komu je milá vlasť) od Valerija Paďaka z roku 1998.[7]:11
  • Eugen Perfecký bol prvý historik, ktorý zistil informácie o ranom detstve Anatolija Kralického vďaka rozhovoru s jeho bratrancom – Mefodijom Kralickým.[7]:16[26]:13, 19, 20
  • Ako prvý biografické informácie o živote Anatolija Kralického poskytol Eugenij Fencik vo svojej rozsiahlej historicko-literárnej štúdii z roku 1893 – Očerk Ugro-russkoj pismennosti (po slovensky Náčrt Uhro-ruskej písomnosti), ktorú publikoval postupne medzi rokmi 1892 až 1896.[7]:12[20]:10[pozn. 20][155]
  • Volodymyr Ivanovyč Birčak v roku 1921 vydal monografiu Literaturni stremliňňa Pidkarpatskoji Rusi (po slovensky Literárne snahy Podkarpatskej Rusi), kde sa venoval tunajším spisovateľom (vrátane Anatolija Kralického) – predstaviteľom tzv. „zabudnutej literatúry“. Označil ich za Ukrajincov,[26]:11 čo vyvolalo kritiku zo strany vtedajších rusofilských výskumníkov (vrátane Geogrija Gerovského a Vasyľa Lazarovyča Mykytasa[pozn. 21]).[20]:27, 28, 32.
  • Jevgenij Leopoldovič Nedzeľskij v roku 1932 publikoval literárny náčrt Očerk karpatorusskoj literatury (po slovensky Náčrt karpatskorusínskej literatúry), kde hovoril o tom, ako spisovatelia pôsobiaci v čase prelomu 19. a 20. storočia na Podkarpatskej Rusi šírili "ruskú" ideu v rámci "uhro-ruskej" literatúry. Týchto spisovateľov (vrátane Anatolija Kralického) označil za karpatských Rusínov. Anatolija Kralického predstavil ako historika, etnografa a spisovateľa. Náčrt obsahuje aj charakteristiku jeho diel.[20]:28, 29
  • Anatolijovi Kralickému sa počas medzivojnového obdobia v svojich publikáciách venovali Antonín Hartl, Stepan Doboš a Jozef Hanuľa, ktorí označovali Anatolija Kralického za Rusína.[20]:29
  • Informácie o živote a o tvorbe Anatolija Kralického na začiatku 30. rokov 20. storočia zisťoval František Rut Tichý.[59]:160 Vo svojej monografii Anatolij Kralickij (Příspěvky k studiu jeho života i díla) rozoberajúcej život a tvorbu Anatolija Kralického písal o pôvode jeho rodiny z Haliče a poskytol informácie o jeho detstve a mladosti. František Rut Tichý považoval Anatolija Kralického za Rusína na základe označenia obyvateľov z jeho rodného kraja, čo vo svojej publikácii vyjadril nasledovne: „V rodnom kraji autora sa držali a do dnes sa držia národného pomenovania – Rusíni.“[7]:16, 17, 20, 21[11]:371[20]:13, 32
  • Jolana Holendová v roku 1984 publikovala v ukrajinčine monografiu s názvom Anatolij Kralickyj: Rozvidka i vybrani tvory (po slovensky Anatolij Kralickij: Vybrané diela) po takmer 20-ročnom výskume. Približne tretina knihy je venovaná jeho životu a tvorbe, kde samostatnú časť vydeľuje románovej novele Kňaz Laborec (po slovensky Knieža Laborec) ako najslávnejšiemu dielu Anatolija Kralického. V ďalšej časti knihy sa nachádza jeho 10 literárnych diel, 4 folklórne zápisy a 6 článkov o niektorých osobnostiach (napríklad o Michailovi Alexandrovičovi Baluďanskom či o Jankovi Kráľovi). Na záver je uvedená bibliografia publikácií Anatolija Kralického. Časť textu vychádza z jej článku publikovaného v zborníku vydanom v roku 1980.[20]:34[156][157]
  • Valerij Paďak v roku 1989 sa snažil vo vydavateľstve Karpaty vydať na ten čas najrozsiahlejšie vydanie tvorby Anatolija Kralického pod názvom Kňaz Laborec (po slovensky Knieža Laborec), čo sa však nepodarilo kvôli vtedajšej situácii v Sovietskom zväze a skrachovaniu vydavateľstva.[7]:11
  • Valerij Paďak a Larysa Iľčenko v roku 1994 v Užhorode vydali bibliografiu diel Anatolija Kralického, ktorá obsahuje približne 400 titulov. Okrem originálnych diel medzi ne patria aj preklady umeleckých diel slovenských, českých, maďarských, rakúskych, nemeckých, švajčiarskych, ruských a ďalších spisovateľov, novinové články, historické a literárne náčrty, memoáre, etnografické a štatistické výskumy, folklórne texty Rusínov a Zakarpatských Ukrajincov či články o histórii Rádu sv. Bazila Veľkého, mravoučné či liturgické texty... Snaha o vydanie diel do knižnej verzie vznikla už v roku 1989.[7]:10[20]:10[158]
  • Valerij Paďak a Michal Pavlič vydali v roku 2019 pri príležitosti 185. výročia dňa narodenia a 125. výročia úmrtia Anatolija Kralického v Prešove s podporou fondu na podporu kultúry národnostných menšín – KULTMINOR publikáciu napísanú v rusínskom jazyku s názvom Anatolij Kralyckyj – Tvory (po slovensky Anatolij Kralickij – Dielo). Kniha obsahuje fakty týkajúceho sa jeho života a tvorby, umelecké prozaické diela, preklady, memoáre, články a historicko-etnografické štúdie, publicistické články (bola dovtedy najrozsiahlejšou zbierkou diel Anatolija Kralického – obsahuje 28 diel) ako aj vybranú korešpondenciu z rokov 1864 – 1883.[20]:9[159]
  • Valerij Paďak a Michal Pavlič vydali zbierku diel Anatolija Kralického v rusínskom jazyku pod názvom Kňaz Laborec: Vybrani tvory (po slovensky Anatolij Kralickij: Knieža Laborec) vo Vydavateľstve Prešovskej univerzity v roku 2020. Jej vydanie podporil fond na podporu kultúry národnostných menšín – KULTMINOR. Kniha obsahuje fakty týkajúce sa jeho života a tvorby, 32 umeleckých prozaických diel, preklady, memoáre, články a historicko-etnografické štúdie.[20]:10[159]
  • Helena Rudlovčáková sa v rámci svojej vedeckej činnosti venoval aj predstaviteľom literatúry a kultúry 19. storočia, ktorí pôsobili na území východného Slovenska a dnešnej Zakapratskej oblasti Ukrajiny. V roku 1984 napísala samostatnú repertoárovú zbierku venovanú Anatolijovi Kralickému.[160][161] Jednotlivých spisovateľov (vrátane Anatolija Kralického) označovala za Zakarpatských Ukrajincov.

Poznámky upraviť

  1. ↑ V niektorých odborných textoch je uvádzané, že Anatolij Kralickij sa narodil 12. februára 1834 (Dmytro Mykolajovyč Verhun, Jolana Holendová, Eugen Perfecký), v iných 12. februára 1835 (tento dátum v svojom nekrológu spomínal Eugenij Fencik, ďalej tento dátum uvádzajú Valerij Paďak a Michal Pavlič). Valerij Paďak zistil na základe archívnych dokumentov, že správny dátum je 12. február 1835. Obdobná chyba nastala napríklad aj v prípade publikácie od Františka Ruta Tichého, ktorý uviedol ako dátum narodenia 13. február 1835.
  2. ↑ Vyšné Čabiny boli s Nižnými Čabinami v roku 1964 zlúčené do súčasnej obce Čabiny.
  3. ↑ Kralického brat Anton sa podobne ako ich otec stal učiteľom. Po tom, čo otec zomrel na choleru, ho nahradil na pozícii miestneho učiteľa.
  4. ↑ V súčasnosti neexistujú žiadne archívne dokumenty, ktoré by potvrdzovali tieto tvrdenia.
  5. ↑ V monastieri v obci Imstyčovo pôsobil synovej Anatolija Kralického – Mefodij Kralickij, ktorý životopisné fakty o Anatolijovi Kralickom poskytol Eugenovi Perfeckému.
  6. ↑ Monastier svätého Mikuláša od svojho vzniku v 14. storočí do roku 1947 bol mužským monastierom. V roku 1947 začal byť spravovaný Pravoslávnou cirkvou a stal sa ženským monastierom.
  7. ↑ Noviny mali podľa plánu vychádzať pod názvom Svit (po slovensky Svet). Podľa plánu sa redakcia novín mala nachádzať v Monastieia svätého Mikuláša v Mukačeve.
  8. ↑ Anatolij Kralickij vo svojej štúdii spomína viaceré mestá a obce na území súčasného Slovenska – Čertižné, Palota, Kerestúr (obec od roku 1955 má názov Zemplínska Teplica), Maďarska - Debrecín, Tokaj, Gesztely, Rátka, ako aj rieky (Bodrog, Takta)
  9. ↑ Anatolij Kralickij sa v sérii historických článkov venoval napríklad monastierom: v obci Krásny Brod (Monastier Zostúpenia Svätého Ducha - 1864, 1871) , v obci Boroňavo (Boroňavskyj monastyr Blahoviščeňňa Presvjatoji Bohorodyci ČSVV, 1870, 1871), v obci Imstyčovo (Imstyčivskyj monastyr, 1867, 1871), v meste Máriapócs (1862, 1863, 1866, 1871), v obci Hrušovo (Hrušivskyj monastyr), v meste Mukačevo (Monastier svätého Mikuláša, 1865, 1871), v obci Malé Berezné (1871)...
  10. ↑ Niektorí vedci v 20. storočí považovali článok o Alexandrovi Duchnovičovi za nekrológ.
  11. ↑ a b Anatolij Kralickij napísal aj biografiu Janka Kráľa. V biografii charakterizoval Janka Kráľa ako obzvlášť talentovaného, sčítaného, úprimného, humánneho človeka, ktorý sa zároveň „búril proti nespravodlivosti“.
  12. ↑ Anatolij Kralickij a Mychajlo Petrovyč Drahomanov pi svojom spoločnom stretnutí v Kralického kancelárii diskutovali nielen o týchto knihách, ale aj o podmienkach pre národnostné menšiny v Ruskej ríši a v Rakúsko-Uhorsku.
  13. ↑ V tvorbe Anatolija Kralického sa nachádza najväčší vplyv folklóru zo všetkých predstaviteľov karpatskorusínskeho romantizmu.
  14. ↑ Ivan Jakovyč Franko taktiež v svojom článku Formaľnyj i reaľnyj nacionalizm (po slovensky Formálny a reálny nacionalizmus) pozitívne hodnotil kultúrnych činiteľov v karpatskej oblasti.
  15. ↑ Volodymyr Ivanovyč Birčak považoval tvorbu Anatolija Kralického za proukrajinsky orientovanú.
  16. ↑ Vasyľ Lazarovyč Mykytas napísal dovtedy najdetailnejšiu charakteristiku tvorby Anatolija Kralického. Jeho tvorbu charakterizoval vďaka vysvetleniu vtedajšej literárnej situácie a literárnym portrétom spisovateľov predchádzajúcej aj nasledujúcej generácie.
  17. ↑ Anatolij Kralickij v diele používa označenie Polovci, ako v 9. storočí nazývali Starých Maďarov.
  18. ↑ Opisované situácie v diele boli inšpirované príbehom skutočného exekútora.
  19. ↑ Podľa prekladateľa Jevgenija Leopoldoviča Nedzelského a českého novinára Antonína Hartla zastávali názor, že poviedka Pugačov vznikla prekladom historickej novely Kapitánova dcéra od Alexandra Sergejeviča Puškina. Literárni vedci Valerij Paďak a János Váradi-Strenberg však zistili, že ide o preklad diela A vakmerő (po slovensky Smelý) od maďarského spisovateľa Móra Jókaia.
  20. ↑ Eugenij Fencik publikoval prvú biografiu Anatolija Kralického v časopise Lystok (po slovensky Lístok) v rokoch 1892 – 1894 a 1896.
  21. ↑ Vasyľ Lazarovyč Mykytas napísal dovtedy najdetailnejšiu charakteristiku tvorby Anatolija Kralického. Jeho tvorbu charakterizoval vďaka vysvetleniu vtedajšej literárnej situácie a literárnym portrétom spisovateľov predchádzajúcej aj nasledujúcej generácie.

Referencie upraviť

  1. ↑ Biografický lexikón Slovenska. Zväzok 5.. Martin : Slovenská národná knižnica; Národný biografický ústav, 2013. 852 s. ISBN 978-80-8149-011-8. KRALICKIJ, Anatolij, s. 316 – 317.
  2. ↑ a b c PLIŠKOVÁ, Anna; KONEČNÝ, Stanislav. Rusínska kultúra a školstvo po roku 1989. 1.. vyd. Prešov : Prešovská univerzita v Prešove, Ústav rusínskeho jazyka a kultúry, 2008. ISBN 978-80-8068-867-7. Rusíni v prelomoch dvoch tisícročí, s. 16, 41.
  3. ↑ ŽARNAYOVÁ, Mária. Rád sv. Bazila Veľkého. Slovo (Prešov: Gréckokatolícka cirkev na Slovensku; Petra), 2010-05-23,  42,  11, s. 2. Dostupné online. ISSN 1335-7492.
  4. ↑ a b c PAĎAK, Valerij. Fotografiroval... Anatolij Kralickij. Zakarpatska pravda (Užhorod), 1986-03-22, s. 4. (po rusky)
  5. ↑ a b c MEDVIĎ, Petro. Iz našoj istoriji: Anatolij Kralyckyj, neznamyj fotograf. Gorlice: Radio lem.fm, 2014-03-05, [cit. 2021-02-12]. (po rusínsky)
  6. ↑ a b c TIMKOVIČ, Jozafát Vladimír. Dejiny baziliánskeho monastyra v Krásnobrode od 9. storočia po súčasnosť. [s.l.] : [s.n.]. 585 s. Dostupné online. ISBN 978-80-970008-1-3. S. 331, 333.
  7. ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v w x y z aa ab ac ad ae af ag ah ai aj ak al am an PAĎAK, Valerij; PAVLIČ, Michal. Anatolij Kralický – Tvorba. Prešov : Vydavateľstvo Prešovskej univerzity, 2019. 440 s. (Rusínska klasika.) Dostupné online. ISBN 978-80-555-2344-6. S. 9 – 17, 20 – 22, 25, 26, 31 – 36, 38 – 46, 143. (po rusínsky)
  8. ↑ a b c d e f g PAĎAK, Valerij; PAVLIČ, Michal. Jevgenij Fencyk – Tvorba. 1.. vyd. Prešov : Vydavateľstvo Prešovskej univerzity, 2021. 400 s. (Rusínska klasika.) Dostupné online. ISBN 978-80-555-2878-6. Verchovyna... sdilajet meňa poetom!; Od romantizma do realizma; Zaznačky y komentri do tvoriv Je. Fencyka, s. 18, 21, 23, 27, 375, 387. (po rusínsky)
  9. ↑ a b c d Kralyckyj Anatolij. Žyťťa Ukrajinskych Karpat (carpathians.eu), 2011-01-30, [cit. 2021-04-16]. (po ukrajinsky)
  10. ↑ EUGENIJ, Fencik. Očerk Uhro-russkoj pysmennosty. Lystok (Užhorod),  5, s. 55.
  11. ↑ a b c RUT TICHÝ, František. Anatolij Kralickij (Příspěvky k studiu jeho života i díla). Praha : [s.n.], 1936. S. 355, 360, 369 – 371. (po česky)
  12. ↑ a b c d e f g h i j k l m HOLENDOVÁ, Jolana. Ne zabuvajmo našych dijačiv mynuloho. Prešov: Ukrajincy Slovaččyny, 2014-10-02, [cit. 2021-04-16]. (po ukrajinsky)
  13. ↑ Ukrajinskyj raďanskyj encyklopedyčnyj slovnyk (URES). Zväzok I.. Kyjev : [s.n.], 1966. 244 s. S. 752. (po ukrajinsky)
  14. ↑ Kto bol Anatolij Kralickyj?. rusyn.sk, 2008-09-15, [cit. 2023-08-09]. Spracované podľa publikácie Milana Jasíka.
  15. ↑ a b c d e PAĎAK, Valerij. Anatolij Kralyckyj - svjaščennyk, prozaik, etnograf, žurnalist. rusyn.sk, 2010-04-26, [cit. 2023-06-20]. (po rusínsky)
  16. ↑ a b POP, Ivan. Ivan Pop: Osobnosti našich dějín – KRALICKIJ Anatolij Fedorovič. Bratislava: Združenie inteligencie Rusínov Slovenska, 2015-05-24, [cit. 2019-10-05]. (po česky)
  17. ↑ Čabiny: História. Obec Čabiny, [cit. 2021-07-26].
  18. ↑ PAĎAK, Valerij. Russkaja kuľtura Zakarpaťja: aľmanach 2006. Užhorod : [s.n.], 2003. Anatolij Kralickij i russkaja literatura, s. 144 – 147. (po rusky)
  19. ↑ a b c d e f g h i SMOLIJ, Valerij Andrijovyč; BORJAK, Hennadij Volodymyrovyč; VERSŤUK, Vladyslav Fedorovyč; VIDŇANSKYJ, Stepan Vasyľovyč; HORBYK, V'jačeslav Oleksandrovyč; DANYLENKO, Viktor Mychajlovyč; DMYTRIJENKO, Marija Fedorivna. Encyklopedija istoriji Ukrajiny. Redakcia =. Kyjev : Naukova Dumka, 2008. 565 s. Dostupné online. S. 290, 291. (po ukrajinsky)
  20. ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v w x y z aa ab ac ad PAĎAK, Valerij; PAVLIČ, Michal. Anatolij Kralický: Kňaz Laborec. Prešov : Vydaveteľstvo Prešovskej univerzity, 2020. Dostupné online. ISBN 978-80-555-2657-7. S. 9 – 11, 13, 14, 17, 19 – 24, 26 – 29, 32 – 34, 222 – 236. (po rusínsky)
  21. ↑ Schematizmus Gréckokatolíckeho arcibiskupstva v Prešove. Prešov: Gréckokatolícke arcibiskupstvo Prešov, [cit. 2021-02-12].
  22. ↑ PAĎAK, Valerij. Narys istoriji karpatorusynskoji literatury. Toronto : [s.n.], 2016. S. 77 – 82.
  23. ↑ Zemplén vármegyei felekezeti anyakönyvi másodpéldányok levéltári gyüjteménye. 1821 – 1895. Zväzok 4. Zemplén Levéltára : [s.n.]. S. 73. (po maďarsky)
  24. ↑ a b c d PALAŠČÁK, Dávid. Beseda rusínska. hosť: Milan Jasík. Košice: RTVS, 2021-05-29, [cit. 2021-10-05]. 06:22, 22:15. (po rusínsky)
  25. ↑ a b c PEKAR, Atanasij. «Anatolij Kralyckyj, ČSVV, jak istoryk» // Tak samo.... Analecta Ordinis S. Basilii Magni (Rím), 1974, s. 276 – 292. (po ukrajinsky)
  26. ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v w x y z aa ab ac ad ae af ag ah ai aj ak al am an ao ap aq ar as at au av aw ax ay HOLENDOVÁ, Jolana. Anatolij Kralyckyj. 1.. vyd. Prešov : Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Odbor ukrajinskej literatúry, 1984. 256 s. Hromadsko-kuľturna ta osvitňa dijaľnisť Anatolija Kralyckoho, Romantyčni opovidaňňa Anatolija Kralyckoho, Sociaľno-pobutova tematyka opovidaň Anatolija Kralyckoho, Kňaz Laborec, Janko Kraľ, s. 8, 11 – 19, 25 – 86, 142, 218 – 220. (po ukrajinsky)
  27. ↑ a b c d KIČERA, Viktor Vasyľovyč. Mukačivskyj ihumen Anatolij Kralyckyj (1834 – 1894). Istorija relihij v Ukrajini: naukovyj ščoričnyk (Ľvov: Lohos), 2011, s. 181 – 183. Dostupné online [cit. 2023-06-25]. (po ukrajinsky)
  28. ↑ a b RUDLOVČÁKOVÁ, Helena. Zakarpatoukrajinski foľklorysty i jich foľklorni zapysy 50 – 60 rokiv mynuloho storiččja v rukopysnych fondach Jakova Holovackoho. Prešov : NZ MUK, 1983. S. 183 – 188, 239 – 253. | zväzok = | typ zväzku = | url = | isbn = | doi = | id = | poznámka = | jazyk = uk}}
  29. ↑ ŠLEPECKÝ, Andrej. Naši buditelia. Zväzok II. Prešov : [s.n.], 1968. S. 40, 41.
  30. ↑ FEJERČAK, Petr Ivanovič. Očerk literaturnago dviženija Ugorskich Russkich. Odesa : [s.n.], 1888. S. 42.
  31. ↑ PEKAR, A. Oleksandr Duchnovyč i naša sučasnisť. Mižnarodna naukova konferencija, prysvjačena 200-littju vid dňa narodžeňňa O. Duchnovyča. Nove žyťťa (Zväz Rusínov-Ukrajincov Slovenskej republiky), 2003-06-20/21. (po ukrajinsky)
  32. ↑ NN. Slavjanskij sbornik. Zväzok 1.. Petrohrad : Izdanije Peterburgskago otdila Slavjanskago komiteta, 1875. Kryptonym NN používal pri svojich publikáciách Anatolij Kralickij. Slovaki i Russkije v statistike Vengrii, s. 625. (po rusky)
  33. ↑ Slavjanskij sbornik. Zväzok I. Sankt-Peterburg: [s.n.], 1875. Anatolij Kralickij spolupracoval na článku s Ivanom Siľvajom a podpísali ho pod kryptonymom NN. Kapitola Slovaki i russkije v statistike Vengrii, s. 621 – 625. (po rusky)
  34. ↑ a b TIMKOVIČ, Jozafát Vladimír. Letopis Krásnobrodského monastiera, alebo kúsok zo slávnych dejín gréckokatolíkov na Slovensku. 1.. vyd. Prešov : Monastier sv. Bazila Veľkého, 1995. 130 s. ISBN 80-967398-7-5. Osídlenie, s. 121.
  35. ↑ a b MAGOCSI, Paul Robert. Chrbtom k horám. Preklad Eva Eddy; ilustrácie Stanislav Kurimai. Prešov : UNIVERSUM, 2016. 593 s. ISBN 978-80-89046-97-3. Karpatská Rus v Rakúsko-Uhorsku v rokoch 1868 – 1914, s. 100, 177.
  36. ↑ PERFECKÝ, Eugen. Obzor Ugrorusskoj istoriografii. Petrohrad : Tipografija Imperatorskoj Akademii Nauk, 1915. S. 313. (po rusky)
  37. ↑ a b c d RUDLOVČÁKOVÁ, Helena. Zbirnyk zachidnoukrajinskych narodnych piseň J. Holovackoho i peršodžerela vmiščenych u ňomu zakarpatoukrajinskych pisennych tekstiv. Prešov : [s.n.], 1980. S. 88, 91. (po ukrajinsky)
  38. ↑ Bibliografia niektorých kňazov: Kralickij, Alexander Anatolij, OSBM. Dominikánsky knižný inštitút, [cit. 2021-04-05].
  39. ↑ RUSINKO, Mikuláš. Putivnyk – Sprievodca. Svidník : Múzeum ukrajinskej kultúry vo Svidníku, 1981. Dielo je napísané dvojjazyčne v ukrajinčine a v slovenčine. S. 31.
  40. ↑ CYRIL VASIĽ. Gréckokatolíkom: Anatolij Kralickij. Bratislava: Vatikánsky rozhlas, 2007-12-16, [cit. 2023-01-08].
  41. ↑ a b c PAĎAK, Valerij. Аnatolij Kralyckyj – sjaščennyk, prozajik, etnohraf, žurnalist. Ruszin Világ – Rusynskyj svit,  VIII, s. 8,9. Dostupné online [cit. 2023-06-20]. (po rusínsky)
  42. ↑ JASÍK, Milan. Anatolij Kralický, rusínsky spisovateľ a historik 19. storočia. Čabiny : Gréckokatolícky farský úrad Čabiny, 2004. ISBN 80-969100-0-0. S. 50.
  43. ↑ MAGOCSI, Paul Robert; POP, Ivan. Encyklopedija istoriji ta kuľtury karpatskych rusyniv. 1.. vyd. Užhorod : Vydavnyctvo V. Paďaka, 2010. 849 s. ISBN 978-966-387-044-1. (po ukrajinsky)
  44. ↑ a b c SOPOLIGA, Miroslav. Naukovyj zbirnyk Muzeju ukrajinskoji kuľtury u Svydnyku. Zväzok 18. Prešov : Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Oddiel ukrajinskej literatúry, 1992. Autor kapitoly: Valerij Paďak. Nevidomyj fotohraf Anatolij Kralyckyj, s. 199 – 202. (po ukrajinsky)
  45. ↑ Ukrajinskyj Centr – Osvitňo-Informacijnyj Portal Dľa Ukrajinciv – Biblioteka, Halereja, Forum []. ukrcenter, [cit. 2019-10-05]. Dostupné online. Archivované 2021-08-03 z originálu. (po ukrajinsky)
  46. ↑ VIDŇANSKYJ, Stepan Vasyľovyč. Kralyckyj Anatolij Fedorovyč. Kyjev: resource.history.org.ua, 2008, [cit. 2019-10-05].
  47. ↑ Istorija monastyria. Mukačevo: Svjato-Mykolajivskyj Mukačivskyj žinočyj monastyr, [cit. 2021-10-06]. (po rusky)
  48. ↑ Encyklopedija sučasnoji Ukrajiny. Zväzok 22. Kyjev : Nacionaľna akademija nauk Ukrajiny, 2020. Heslo: Mukačivskyj monastyr svjatoho Mykolaja ČSVV; autor hesla: Viktor Vasyľovyč Kičera. Dostupné online. ISBN 966-02-2074-X. (po ukrajinsky)
  49. ↑ a b c d e MOROZ, Volodymyr. «My sim’ja preslavnoji Ukrajiny»: postať о. Anatolija Kralyckoho iz Zakarpaťťa u svitli joho i našoji sučasnostej. Ľvov: Relihijno-informacijna služba Ukrajiny (RISU), 2019-07-07, [cit. 2021-07-27]. (po ukrajinsky)
  50. ↑ Rusíni na Slovensku: Hospodářská a kulturní studia. Praha: Česká zemědělská univerzita: Provozně ekonomická fakulta, rev. 2020-10-10, [cit. 2021-04-11]. (po česky)
  51. ↑ Mukachevo Saint Nicholas's Monastery In: Mukachevo Saint Nicholas's Monastery (Internet Encyvlopedia of Ukraine). Edmonton, Toronto: Canadian Institute of Ukrainian Studies, [cit. 2021-04-11]. (po anglicky)
  52. ↑ a b c d KIČERA, Viktor. Kuľturno-osvitňa dijaľnisť Mukačivskoho monastyrja na Zakarpatti. Rusyn, [cit. 2023-06-21]. S. 92, 93. (po ukrajinsky)
  53. ↑ VYŠNEVSKYJ, Ivan Prokopovyč. Tradyciji ta sučasnisť. Ľvov : [s.n.], 1963. S. 37. (po ukrajinsky)
  54. ↑ SIĽVAJ, Ivan. Izbrannyje proizvedenija. Prešov : Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry, 1957. S. 102. (po rusky)
  55. ↑ O malorossijanach i kazakach. Svit (Užhorod: Obščestvo sv. Vasylija Velykoho), 1868,  II.,  31, 36.
  56. ↑ PAĎAK, Valerij. Istorija karpatorusynskoj literatury y kuľtury: dramturgija y nacionaľnyj teatr na Pidkarpatskij Rusy (1848 – 1989): vysokoškoľskyj učebnyk. Prešov : Prešovská univerzita v Prešove, 2015. Dostupné online. S. 14. (po rusínsky)
  57. ↑ GOMČIKOV, Nikolaj. Knigopečatňa st. Iosifa Fejševša. Karpat (Užhorod), 1885-03-08,  XIII,  10.
  58. ↑ a b PAĎAK, Valerij. "Mukačivskyj psaltyr" v ocinci včenych-slavistiv druhoji polovyny XIX stoliťťa. Carpatica-Karpatyka (Užhorod: Užhorodskyj deržavnyj universytet – Instytut karpatyky (Viddil istoriji)), 1993, s. 152 – 162. (po ukrajinsky)
  59. ↑ a b c d e f g PAĎAK, Valerij; ŠTERNBERH, Jakiv. Nevidoma rukopysna spadščyna A. Kralyckoho. Carpatica-Karpatyka (Užhorod: Užhorodskyj deržavnyj universytet – Instytut karpatyky (Viddil istoriji)), s. 160 – 169. Dostupné online [cit. 2023-06-22]. (po ukrajinsky)
  60. ↑ LYAVINECZ-UGRIN, Marianna. History of the Russian Language in Hungary in the 19th Century. Discovering Kirill Szabov. Budapešť: 2018-11-06, [cit. 2021-04-11]. S. 5. (po rusky)LYAVINECZ-UGRIN, Marianna. History of the Russian Language in Hungary in the 19th Century. Discovering Kirill Szabov. Budapešť: 2018-11-06, [cit. 2021-04-11]. S. 5. (po rusky)
  61. ↑ POP, Ivan. Malé dejiny Rusínov. 2.. vyd. Bratislava : Združenie inteligencie Rusínov Slovenska, 2020. 240 s. ISBN 978-80-970354-4-0. Rusínsky politický program Adolfa Ivanoviča Dobrianskeho-Sačurova, s. 94.
  62. ↑ a b c FEDAKA, Pavlo. Narodna kuľtura i pobut zakarpatciv na strorinkach periodyčnych vydaň kraju druhoji polovyny XIX – poč. XX st.. [Cit. 2023-02-12]. S. 3, 4. (po ukrajinsky)
  63. ↑ PAĎAK, Valerij. Stanovleňňa žurnalistyky Uhorskoji Rusi: hazeta "Novyj svit". Užhorod : Vydavnyctvo Valerija Paďaka, 2006. Historický náčrt. Užhorodskyj tyžnevyk "Novyj svit" (1871 – 1872), s. 3 – 38. (po ukrajinsky)
  64. ↑ MOROZ, Volodymyr Romanovyč. «Litopys» i «Kratkoje litoslovije» mukačivskoho monastyrja: Problemy interpretaciji, zmistu i doli rukopysnych džerel. ErUCU (Electronic repository of the Ukrainian Catholic University), 2018, [cit. 2023-06-23]. (po ukrajinsky)
  65. ↑ ROVDA, Kirill Iosofovič. Čechi i russkije v ich literaturnych vzaimosvjazach: 50 – 60-e gody XIX veka. Leningrad : Nauka, 1968. 247 s. S. 19. (po rusky)
  66. ↑ a b c MOLNÁR, Michal. Slováci a Ukrajinci. Prešov : Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Odbor ukrajinskej literatúry, 1965. S. 74, 163 – 165. (po ukrajinsky)
  67. ↑ PALAŠČÁK, Dávid. Zvony nad krajinou rusínske. Bratislava: Rozhlas a televízia Slovenska, 2020-03-11, [cit. 2020-09-23]. 29:50 – 30:29. Hostia: Milan Moroz, Ľubica Gajdošová, Vladimír Pančák, Milan Jasík, Anna Habiňaková, Michal Bycko, Fedor Vico.
  68. ↑ a b c MYKYTAS, Vasyľ Lazarovyč. Haluzka mohutňoho dereva. Užhorod : Karpaty, 1971. S. 124, 134. (po ukrajinsky)
  69. ↑ KRALICKIJ, A. Naukovyj sbornik. Zväzok 2. – 4.. Ľvov : tipografija Stavropigijskogo instituta, 1866. Severo-vostočnaja Ugorščina, s. 151 – 155, 299 – 318. (po rusky)
  70. ↑ KRALICKIJ, Anatolij. Naukovyj sbornik. Zväzok II.. Ľvov : tipografija Stavropigijskogo instituta, 1865. Rusiny Laborskije v Uhorščine, s. 106, 107. (po rusky)
  71. ↑ KRALICKIJ, A. Naukovyj sbornik. Zväzok I – IV. Ľvov : [s.n.], 1865. Svadebnyji obrjady u Laborskych Rusinov, s. 137 – 160. (po rusky)
  72. ↑ HOLOVACKÝ, Jakov Fedorovič. Narodnyje pesni Galickoj i Ugorskoj Rusi. Zväzok 3.. Moskva : [s.n.], 1878. (po rusky)
  73. ↑ VASYĽJEVYČ, I. Narodnaja etnografija. Lystok (Užhorod), 1888,  15.
  74. ↑ a b c d e f g h ŠMAJDA, Michal. A iši vam vinčuju. 1.. vyd. Prešov : Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Odbor ukrajinskej literatúry, 1992. 502 s. Dostupné online. ISBN 80-08-01151-3. Lemky ta Lemkivščyna, s. 35, 58, 61, 65. (po ukrajinsky)
  75. ↑ KRALICKIJ, A. Slavjanskij sbornik. Zväzok I. Petrohrad : [s.n.], 1875. O sovremennnom položenii russkich v Ugrii, s. 44 – 54. (po rusky)
  76. ↑ a b MYKYTAS, Vasyľ Lazarovyč. Ukrajinska Literaturna Encyklopedija. izbornyk.org.ua, [cit. 2021-08-01]. 3. zväzok encyklopédie, časť Kra-Kry. (po ukrajinsky)
  77. ↑ Vydatni zakarapatci. Užhorod: Zakaraptska Oblasna Universalna Naukova Biblioteka im. F. Potyšňaka, [cit. 2021-02-12]. (po ukrajinsky)
  78. ↑ a b ARISTOV, Fiodor Fiodorovič. Karpatorusskij sbornik: Podkarpatskaja Rus v čest T. G. Masarika. 1850 – 1930. Užhorod : Izdanije Podkarpatskago Narodoprosvititeľnago Sojuza, 1930. Chronologičeskij perečeň napečateľnych sočinenij A. F. Kralickogo. 1850 – 1893 gg, s. 70 – 78. (po rusky)
  79. ↑ RUDLOVČÁKOVÁ, Helena. Biľa džerel sučasnosti. Prešov : Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Odbor ukrajinskej literatúry, 1981. 416 s. S. 272. (po ukrajinsky)
  80. ↑ MEDVIĎ, Petro. Pered 145-ma rokamy Rusyny vydavaly satiru. Smijaly sja z jepiskopa. lem.fm, 2016-07-06, [cit. 2023-02-11]. (po rusínsky)
  81. ↑ POP, Ivan. Dějiny Podkarpatské Rusi v datech. Praha : Libri, 2005. ISBN 80-7277-237-6. Podkarpatská Rus v rakousko-uherské monarchii, s. 235. (po česky)
  82. ↑ KONDRATOVYČ, Irynej Mychajlovyč. Istorija Podkarpatskoj Rusi dľa naroda. Užhorod : Prosvita, 1925. S. 35 – 37. (po rusky)
  83. ↑ a b c KYRYČUK, Oleksandr Vasyľovyč; OMEĽČUK, M; ORLEVYČ, Iryna Vasylivna. Istorija relihij v Ukrajini: naukovyj ščoričnyk. Zväzok 1. [s.l.] : [s.n.], 2011. 782 s. Dostupné online. Istorija chrystyjanstva: Relihijne žyťťa v Halyčyni ta Zakarpatti proťahom 1772 – 1914 rokiv, s. 181 – 183. (po ukrajinsky)
  84. ↑ KRALICKIJ, Anatolij. Krasnobrodskij monastyr. Lystok (Užhorod).
  85. ↑ KRALICKIJ, Anatolij. Monastyr Blagoveščenija Presvjatoj Bogorodicy v Boroňave. Vremennik Stavropigijskogo instituta na 1872 god (Ľvov), 1871. (po ukrajinsky)KRALICKIJ, Anatolij. Monastyr Blagoveščenija Presvjatoj Bogorodicy v Boroňave. Vremennik Stavropigijskogo instituta na 1872 god (Ľvov), 1871. (po ukrajinsky)
  86. ↑ KRALICKIJ, A. Ugro-russkij monastyr v Marija-Povči. Vestnik Narodnogo Doma (Ľvov), 1891,  98. (po rusky)
  87. ↑ A. KRALICKIJ. Mesjacoslov na 1895 god. Užhorod : [s.n.], 1894. Monastyr Gruševskij. (po rusky)
  88. ↑ A. KRALICKIJ. Iz istorii našich ugro-russkich monastyrej. Monastyr Gruševskij. Lystok (Užhorod), 1894,  12.
  89. ↑ KRALICKIJ, A. Naukovyj sbornik. Zväzok II. – IV. Ľvov : [s.n.], 1866. Severo-vostočnaja Ugorščina. (po rusky)
  90. ↑ Bedstvennoje položenije ugro-russkogo naroda; Čto jesť pričinoju obednenija našich kresťjan; O davnij panščyne; Narodnyj bunt v verchnej Ugriy 1831 g.. Slovo (Ľvov), 1861, 1863, 1872, 1874,  1., 3., 12., 14.,  1, 36, 78, 118 – 120.
  91. ↑ K I L. Aleksandr Duchnovič, krylošanin Prjaševskij. Zolotaja gramota: Iľustrovannyje pismo dľa polučenija i zabavy: Prigoda do "Strachopuda" (Viedeň), 1865,  7, s. 55, 56. (po rusky)
  92. ↑ KRALICKIJ, Anatolij. Arsenij Kocak: Doktor svjatogo Bogoslovija. Naukovyj sbornik (Ľvov: tipografija Stavropigijskogo instituta), 1867. PMID 0. (po rusky)
  93. ↑ KRALYCKYJ ANAT.. Michail Baluďanskij. Slovo (Ľvov: Obščestvo sv. Vasylija Velykoho), 1864,  30.
  94. ↑ FOMA FOMYČ. Michail Aleksandrovič Baluďanskij. Svit (Užhorod), 1868,  20, 21.
  95. ↑ FOMA FOMYČ. Ján Kollár i jego „Doč Slavi“. Slovo (Ľvov), 1874,  14,  27 – 29.
  96. ↑ a b KRALICKIJ, Anatolij. Janko Kráľ. Svit (Užhorod), 1869,  8.
  97. ↑ Encyclopaedia Beliana. Bratislava: Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied, [cit. 2021-02-12].
  98. ↑ a b Kralickyj, Anatolij. In: Encyklopédia Slovenska. Zväzok III. K – M. Bratislava : Veda, 1979. 656 s. S. 218.
  99. ↑ MAZUROK, Oleh Serhijovyč; PEŇAK, Pavlo Stepanovyč. Volodymyr Vernadskyj pro Uhorsku Rus. Užhorod : [s.n.], 2003. Ďalší autori: M. Ševera, K. Sytnyk. Dostupné online. ISBN 966-02-2841-4. (po ukrajinsky)
  100. ↑ LYAVINECZ-UGRIN, Marianna. K voprosu izučenija istorii russkogo nerazgadannyj K. A. Sabov. Budapešť: Eötvös Loránd University, 2018-11-06, [cit. 2021-04-11]. S. 332. (po rusky)
  101. ↑ a b SZABÓ, Cirill; ASKOĽD. Narodnoje čtenije. Zväzok I. Užhorod : [s.n.], 1869. Pijavica, Povesť iz ugro-russkoj narodnoj žižni, s. 6, 31, 32. (po rusky)
  102. ↑ DRAHOMANOV, Mychajlo Petrovyč. Avstro-ruski spomyny. Kyjev : Naukova dumka, 1970. Kniha pôvodne vyšla v roku 1892 v meste Ľvov.. S. 420 – 425. (po ukrajinsky)
  103. ↑ DRAHOMANOV, Mychajlo Petrovyč. Na spravi Uhorskoji Rusi. Narod (Kolomyja), 1895-06-01,  6.,  11, s. 163 – 166. (po ukrajinsky)
  104. ↑ Černec ta joho doba: nacionaľna ta relihijna identyčnisť y spadščyni o. Anatolija Kralyckoho, ČSVV (1835 – 1894). Provincija svjatoho Mykolaja: Vasylijanskyj čyn svjatoho Josafata v Ukrajini, 2019-02-12, [cit. 2021-02-12]. (po ukrajinsky)
  105. ↑ FOMA FOMYČ. Izmail Ivanovič Sreznevskij. Svit (Užhorod: Obščestvo sv. Vasylija Velykoho), 1867,  1.,  27.
  106. ↑ PAĎAK, Valerij. Slidom zahublenoho lystuvaňňa. Zakarpatska pravda (Užhorod), 1988-12-25,  62 – 64. (po ukrajinsky)
  107. ↑ IVAN NOĎ. Spravedlivyje vesy, Vostočnaja byľ. Beseda (Ľvov), 1892, 1893,  VI., VII.,  15, 24. Preklad diela z maďarčiny. (po rusky)
  108. ↑ O malorossijanach i kazakach. Svit (Užhorod: Obščestvo sv. Vasylija Velykoho), 1868,  II., s. 31, 36.
  109. ↑ LINTUR, Petro Vasyľovyč. Literaturnyje tečenija v Zakarpatje XIX. st.. [s.l.] : [s.n.], 1961. S. 45. (po rusky)
  110. ↑ EGAN, Edmund. Ekonomične položeňe ruskych seľan v Uhorščyni. Ľvov : [s.n.], 1901. S. 54, 56. (po ukrajinsky)
  111. ↑ FRANKO, Ivan Jakovyč. Narys istoriji ukrajinskoji literatury do 1890 r.. Ľvov : [s.n.], 1910. S. 157.
  112. ↑ BIRČAK, Volodymyr Ivanovyč. Literaturni stremliňňa Podkarpatskoji Rusi. Užhorod : [s.n.], 1937. S. 125. (po ukrajinsky)
  113. ↑ a b c MYKYTAS, Vasyľ Lazarovyč. Literaturnyj ruch na Zakarpatti druhoji polovyny XIX stoliťťa, Konspekt lekcij z kusu istoriji ukrajinskoji literatury XIX st.. [s.l.] : [s.n.], 1965. S. 63. (po ukrajinsky)
  114. ↑ Istorija ukrajinskoji literatury u vosmy tomach. Zväzok 3, 4. Kyjev : [s.n.], 1968. S. 202, 210, 387, 388. (po ukrajinsky)
  115. ↑ DZEVERIN, Ihor Oleksandrovyč; HONČAR, Oles Terentijovyč; ŽULYNSKYJ, Mykola Hryhorovyč, a kol. Ukrajinska Literaturna Encyklopedija. Kyjev : [s.n.], 1995. Dostupné online. S. 41 – 58. (po ukrajinsky)
  116. ↑ Serbija. Naukovyj sbornik (Ľvov: tipografija Stavropigijskogo instituta), 1866, s. 23 – 25. (po rusky)
  117. ↑ A. KRALICKIJ. Nynešneje sostojanije Serbii. Svit (Užhorod: Obščestvo sv. Vasylija Velykoho), 1867,  10.
  118. ↑ LABORČAN. Koje-čto o nynešnej Bolgarii. Svit (Užhorod: Obščestvo sv. Vasylija Velykoho), 1868,  17.
  119. ↑ FOMA FOMYČ. Iz obščestvennoj žizni Rossii. Svit (Užhorod: Obščestvo sv. Vasylija Velykoho), 1867,  20 – 24.
  120. ↑ Delo russkogo mužika zimoj. Svit (Užhorod: Obščestvo sv. Vasylija Velykoho), 1867,  27.
  121. ↑ A. KRALICKIJ. Žizň na Rusi. Svit (Užhorod: Obščestvo sv. Vasylija Velykoho), 1868,  31 – 41.
  122. ↑ K.. Podvig Bogdana Chmeľnickogo. Slovo (Ľvov), 1874,  14.,  1.
  123. ↑ A. KRALICKIJ. Iz vpečatlenij, vynesennych slučajem dvunedeľnogo pobytija meždu Uhorskimi Slovakami, 1863 g.. Svit (Užhorod: Obščestvo sv. Vasylija Velykoho), 1869,  2, 3.
  124. ↑ KRALICKIJ, Anatolij. Iz vpečatlenij, vynesennych slučajem dvunedeľnogo pobytija meždu ugorskimi slovakami. Slovo (Ľvov), 1869,  9.,  2, 3.
  125. ↑ A. KRALICKIJ. Svadebnyji zvyčaji u šaryšskych Slovakov. Halyčanyn (Ľvov: tipografija Stavropigijskogo instituta), 1868,  2.,  18.
  126. ↑ Etnografičeckije meloči iz byta Ugorskich Slovakov. Vremennik, 1871, s. 109 – 111. (po rusky)
  127. ↑ DEŠKO, Andrej. Narodnyje pesni, poslovicy i pogovorki Ugorskoj Rusi i Svaďba na Ugorskoj Rusi. Zväzok 1.. Petrohrad : [s.n.], 1867. (po rusky)
  128. ↑ VRABEĽ, Mychajlo Andrijovyč. Russkij solovej. Užhorod : Kelet, 1890.
  129. ↑ MAGOCSI, Paul Robert. Narod nyvydky: ilustrovana istorija karpatorysynov. 1. vyd. Užhorod : Vydavnyctvo V. Paďaka, 2007. ISBN 978-966-387-004-5. Ranišňa istorija karpatorusynov (V – XV st.), s. 33. (po rusínsky)
  130. ↑ Zorja Halyckaja ako Aľbum na hod 1860. Ľvov : tipografija Stavropigijskogo instituta, 1860. Ako autor textu je uvedený Anatolij Kralickij.. Dostupné online. Pastyr v polonynanch (povisť), s. 528 – 540.
  131. ↑ Literaturnyj sbornik. 2. vyd. Zväzok 1. Ľvov : tipografija Stavropigijskogo instituta, 1863. Kazň neba: Opovidanije..., s. 57 – 60.
  132. ↑ FOMA FOMYČ. Prometej, Mifologičeskij rasskaz. Svit (Užhorod: Obščestvo sv. Vasylija Velykoho), 1868,  10, 11.
  133. ↑ Oj ne chody Hrycju. Ukrajinska pisňa, [cit. 2021-02-15]. (po ukrajinsky)
  134. ↑ KRALICKIJ, Anatolij. Ne chody, Hrycju, na večornyci. Slovo (Ľvov), 1865,  5.,  23, 24.
  135. ↑ K, A. Fedor Petrjuk. Otečestvennyj sbornik (Viedeň), 1862,  IX.,  7., 10, s. 78.
  136. ↑ Naukovyj zbornyk. [s.l.] : [s.n.], 1925. Bratovbyjcja, s. 197.
  137. ↑ AN ...IJ KRALICKÝ. Jugoslov'janskije amazonki, Rasskaz. Novyj Halyčanyn (Ľvov), 1891,  15. (po rusky)
  138. ↑ PAĎAK, Valerij. Zakarpatskyj Mojsej. Novyny Zakarpaťťa, 1991-03-05, s. 6. (po ukrajinsky)
  139. ↑ ŠTERNBERH, Jakiv. Kralyckyj A. Mojsej: Byblyčeskoje povestvovanije. Karpatskyj kraj (Užhorod), 1994,  4.,  3, 4, s. 46. (po ukrajinsky)
  140. ↑ IVAN NOĎ. Ekzekutor, Rasskaz iz ugro-russkoj narodnoj žižni. Beseda (Ľvov), 1892,  VI,  3 – 5, s. 32, 33, 48, 49. (po rusky)
  141. ↑ ASKOĽD. Pijavica, Povesť iz ugro-russkoj narodnoj žižni. Svit (Užhorod: Obščestvo sv. Vasylija Velykoho), 1869,  1 – 7.
  142. ↑ ASKOĽD. Seľskij učiteľ, Povesť, pisannaja posle Genricha Čokke. Svit (Užhorod: Obščestvo sv. Vasylija Velykoho), 1869,  26. – 46.
  143. ↑ KRALICKIJ, A. Ivan, Povesť iz narodnoj žizni. Svit (Užhorod: Obščestvo sv. Vasylija Velykoho), 1869, 1870,  14, 16, 17, 20, 22, 27, 29, 30, 32, 34 – 37, 39, 43, 45 – 49, 50.
  144. ↑ SZABÓ, Cirill. Narodnoje čtenije. Zväzok 2. Užhorod : [s.n.], 1869. Ivan, Povesť iz narodnoj žižni. (po rusky)
  145. ↑ KRALICKIJ, A. Pugačov. Zolotaja gramota (Viedeň), 1865,  9, 10, s. 69, 70 (9); 77 – 79 (10). (po rusky)
  146. ↑ VÁRADI-STERNBERG, János; PAĎAK, Valerij. Egy ismeretlen 162. fordítás margójára. Kárpáti Igaz Szó (Užhorod: Kárpáti Igaz Szó), 1985-02-19. (po maďarsky)
  147. ↑ A. K. Britva i mylo, Rasskaz. Novyj prolom (Ľvov), 1883,  1.,  57.
  148. ↑ IVAN NOĎ. Ekzekutor, Rasskaz iz ugro-russkoj narodnoj žižni. Beseda (Ľvov), 1892,  7, 8, s. 76, 77. (po rusky)
  149. ↑ IVAN NOĎ. Žitejskije drjazgi. Beseda (Ľvov), 1893,  1, 3, 9, 10. (po rusky)
  150. ↑ IVAN NOĎ. Svjatoj Petr i kolesar, Ugro-russkaja narodnaja skazka. Beseda (Ľvov), 1892,  VI, s. 17, 18. (po rusky)
  151. ↑ A. F. KRALICKIJ. Frajir na husjačych nohach. Žitje i slovo (Ľvov), 1894, s. 143, 144. (po ukrajinsky)
  152. ↑ A. F. KRALICKIJ. Dobra baba i čort. Žitje i slovo (Ľvov), 1894, s. 146. (po ukrajinsky)
  153. ↑ A. F. KRALICKIJ. Vidky vzjalasja žaba?. Žitje i slovo (Ľvov), 1894, s. 146. (po ukrajinsky)
  154. ↑ Spoločný program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obcí MAS LABOREC na obdobie 2016 - 2023. Krásny Brod: MAS LABOREC, 2020-07-29, [cit. 2021-04-15]. História obcí, s. 10.
  155. ↑ FENCIK, Eugen. Očerk Ugro-russkoj pismennosti. Zväzok 5. Užhorod : Lystok, 1893. S. 55. (po rusky)
  156. ↑ AMIR, Adriana. Židovsko-slovanské vzťahy v tvorbe spisovateľov – duchovných východného rítu v 19. storočí1 (podľa drámy Alexandra Duchnoviča). Slavica Slovaca (Bratislava), 2002,  57,  3, s. 302. Dostupné online [cit. 2023-06-24]. ISSN 1336-2364.
  157. ↑ RUSINKO, Ivan. Naukovyj zbirnyk Muzeju ukrajisnkoji kuľtury u Svydnyku. Prešov : Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Oddiel ukrajinskej literatúry, 1980. Autorka kapitoly: Jolana Holendová. Anatolij Kralyckyj u zakarpatoukrajinskomu kuľturnom žytti mynuloho storiččja, s. 135 – 202. (po ukrajinsky)
  158. ↑ PAĎAK, Valerij; IĽČENKO, Larysa. O. Anatolij Kralyckyj: Bibliohrafičnyj pokažčyk. Užhorod : Zakarpatska oblasna universaľna naukova biblioteka, 1994. (po ukrajinsky)
  159. ↑ a b WIETOSZEWOVA, Alica. Semináre a publikácie. Prešov: Centrum jazykov a kultúr národnostných menšín Prešovskej univerzity v Prešove, 2020-02-27, [cit. 2023-01-24].
  160. ↑ MUŠINKA, Mikuláš. Olena Rudlovčak – Zasnovnycja karpatoznavstva v Prjašivskomu universyteti. Prešov: Prešovská univerzita v Prešove, [cit. 2023-06-22]. S. 18. (po ukrajinsky)
  161. ↑ OLOŠTIAK, Martin. Osobnosti Filozofickej fakulty v Prešove. Prešov: Filozofická fakulta Prešovskej univerzity v Prešove, [cit. 2023-06-22]. S. 164, 165.

Literatúra upraviť

Odborné publikácie upraviť

  • PAĎAK, Valerij; IĽČENKO, Larysa. O. Anatolij Kralyckyj: Bibliohrafičnyj pokažčyk. Užhorod : Zakarpatska oblasna universaľna naukova biblioteka, 1994. 112 s. (po ukrajinsky)
  • PAĎAK, Valerij. Kralyckyj, A. Komu myla jesť otčyna: opovidaňňa. Užhorod : [s.n.], 1998.
  • PAĎAK, Valerij. Ideji slov'janskoji jednosti ta suspiľna dumka na Zakarpatti v XIX – XX st.. Užhorod : Užhorodskyj deržavnyj universytet, Zakarpatskyj rehionaľnyj centr sociaľno-ekonomičnoho i humanitarnoho doslidžeňňa, 1999. Publikácia bola venovaná 150. výročiu Slovanského zjazdu v Prahe. (po ukrajinsky)
  • PAĎAK, Valerij. Bibliotyčne Zakarpaťťa: storinky istoriji ta sučasnosti. Užhorod : Vydavnyctvo Valerija Paďaka, 2000. Kralyckyj Anatolij Fedorovyč, s. 16 – 18. (po ukrajinsky)
  • PAĎAK, Valerij; Vasyľjeva. Kalendar krajeznavčych pam'jatnych dat na 2004 rik: rekomendacijnyj binliohrafičnyj posibnyk. Užhorod : Zakarpatska oblasna universaľna naukova biblioteka, 2003. Anatolij Fedorovyč Kralyckyj: 110-riččja vid dňa smerti prozajika, etnohrafa, foľklorysta, žurnalista (1834 (1835?) – 1894), s. 60 – 63. (po ukrajinsky)
  • ŠTERNBERH, Jakiv; PAĎAK, Valerij. Do 50-riččja Užhorodskoho deržavnoho universytetu. 3.. vyd. Užhorod : Užhorodskyj deržavnyj universytet, Instytut karpatoznavstva, 1993. (Carpatica.) Nevidoma rukopysna spadščyna A. Kralyckoho v archivach Ukrajiny, Rosiji ta Uhorščyny, s. 160 – 169. (po ukrajinsky)
  • MAGOCSI, Paul Robert. Chrbtom k horám. Preklad Eva Eddy. Prešov : UNIVERSUM, 2016. 593 s. ISBN 978-80-89046-97-3. Karpatská Rus v Rakúsko-Uhorsku v rokoch 1868 – 1914, s. 69, 100, 177.
  • MAGOCSI, Paul Robert; POP, Ivan. Encyklopedija istoriji ta kuľtury karpatskych rusyniv. Užhorod : Vydavnyctvo V. Paďaka, 2010. ISBN 978-966-387-044-1.
  • POP, Ivan. Malé dejiny Rusínov. 2.. vyd. Bratislava : Združenie inteligencie Rusínov Slovenska, 2020. 240 s. ISBN 978-80-970354-4-0. Rusínsky politický program Adolfa Ivanoviča Dobrianskeho-Sačurova, s. 94.
  • SOPOLIGA, Miroslav. Naukovyj zbirnyk Muzeju ukrajinskoji kuľtury u Svydnyku. Zväzok 18. Bratislava, Prešov : Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Oddiel ukrajinskej literatúry, 1992. 392 s. Autor kapitoly: Valerij Paďak. Dostupné online. ISBN 80-08-01645-0. Nevidomyj fotohraf Anatolij Kralickyj (pro fotohrafične zacikavleňňa ta analiz rukopysnoho zošyta z fothrafií, s. 199 – 202. (po ukrajinsky)

Odborné publikácie v periodických vydaniach upraviť

  • PAĎAK, Valerij. A. Duchovič i jego učenik A. Kralickij. Ruszin naptár-almanach (Budapešť), 2004, s. 133 – 141. (po rusínsky)
  • PAĎAK, Valerij. Anatolij Kralickij i russkaja kuľtura. Russkaja kuľtura Zakarpaťťa: aľmanach 2006 (Mukačevo, Užhorod: Mukačevskskoje gorodskoje obščestvo „Russkij dom“; Užgoroskoje obščestvo russkoj kuľtury), 2006, s. 144 – 147. (po rusky)
  • PAĎAK, Valerij; LJAVINEC, Marianna. Vyznamni postavy rusynskoji istoriji, literatury i kuľtury. Budapešť : Vydaňa Stolyčnoho Rusynskoho Samoupravlenija, 2010. Anatolij Kralyckyj (1835 – 1894) – svjaščennyk, prozajik, etnohraf, žurnalist, s. 101 – 104.
  • PAĎAK, Valerij. Anatolij Kralickij i rosijska literatura (do 150-riččja z dňa narodžeňňa pysmennyka). Zakarpatska pravda (Užhorod), 1985-03-14. (po ukrajinsky)
  • PAĎAK, Valerij. Anatolij Kralickij i russkaja literatura. Zakarpatska pravda (Užhorod), 1985-03-14. (po rusky)
  • PAĎAK, Valerij; János. Egy ismeretlen fordítás margójára. Kárpáti Igaz Szó, 1985-02-19. (po maďarsky)
  • PAĎAK, Valerij. Fotografiroval... Anatolij Kralickij. Zakarpatska pravda (Užhorod), 1986-03-22, s. 4.
  • PAĎAK, Valerij. Slidom zahublenoho lystuvaňňa. Zakarpatska pravda (Užhorod), 1988-12-25, s. 62 – 64.
  • PAĎAK, Valerij. Zakarpatskyj Mojsej (pro nevidomyj roukopys opovidaňňa Anatolija Kralckoho „Mojsej“). Novyny Zakarpaťťa (Užhorod), 1991-06-05,  2., s. 6. (po ukrajinsky)
  • PAĎAK, Valerij. Nevidomyj fotohraf Anatolij Kralyckyj. Svitlo j tiň, 1993,  2, s. 2, 3. (po ukrajinsky)
  • PAĎAK, Valerij. Drama čencja Anatolija (do 160-riččja z dňa narodžeňňa za 100-riččja z dňa smeri A. Kralyckoho). Karpatskyj kraj, 03/04 1994, s. 43, 44. (po ukrajinsky)
  • PAĎAK, Valerij; IĽČENKO, Larysa. Duch narodnoj žizni.... Tysa, 1995,  1, 2, s. 132 – 135. (po ukrajinsky)
  • PAĎAK, Valerij; IĽČENKO, Larysa. Duch narodnoj žizni.... Tysa, 1996,  1, 2, s. 96 – 102. (po ukrajinsky)
  • PAĎAK, Valerij; IĽČENKO, Larysa. Kralyckyj i tretje tysjačoliťťa. Karpatskyj kraj, 1995,  1 – 4, s. 128 – 129. (po ukrajinsky)
  • PAĎAK, Valerij. Pysmennyk povertajeťsja na baťkivščynu. Za spryjaňňa mera Užhoroda. RIO (Užhorod), 1998-03-03,  1, s. 5. (po ukrajinsky)
  • PAĎAK, Valerij. V im'ja svoho narodu: 110 rokiv tomu pomer odyn iz najuslavlenišych čenciv-pysmennykiv Mukačivskoho monastyrja Anatolij Fedorovyč Kralyckyj. Staryj Zamok – Palanok (Mukačevo), 2004-02-12/18,  8, s. 12. (po ukrajinsky)
  • PAĎAK, Valerij. A. Duchovyč i jeho učenyk A. Kralyckyj. Rusynskyj svit (Ruszin Világ), 02 2005,  2 – 5. (po rusínsky)
  • PAĎAK, Valerij. Černec, kotryj vitaminizuvav Ľviv i buv uslavlennym pysmennykom (do 170-oho riččja z dňa narodžeňňa A. Kralyckoho). Trembita (Mukačevo), 2005-02-12, s. 13. (po ukrajinsky)
  • PAĎAK, Valerij. Nyžnij Zemplyn – rusynska terra inkognita – 2. Staryj Zamok – Palanok (Mukačevo), 6/12. 04 2006, s. 12. (po ukrajinsky)
  • PAĎAK, Valerij. Solodkyj spomyn: Marija-Povč: v Uhorščyni vidkryto memorialnu došku rusynskomu pysmennykovi Anatoliju Kralyckomu. Staryj Zamok – Palanok (Mukačevo), 16/22. 02 2006,  10. (po ukrajinsky)
  • PAĎAK, Valerij. Anatolij Kralyckyj – svjaščennyk, prozajik, etnohraf, žurnalist. Rusynskyj svit (Ruszin Világ), 03 2010,  78, s. 8,9. (po rusínsky)
  • PAĎAK, Valerij. Anatolij Kralyckyj – pysateľ poznatyj y neyzvistnyj. Rusyn, 2019,  2, s. 1 – 3. (po rusínsky)

Monografie upraviť

  • HOLENDOVÁ, Jolana. Anatolij Kralyckyj. 1.. vyd. Prešov : Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Odbor ukrajinskej literatúry, 1984. 256 s. Hromadsko-kuľturna ta osvitňa dijaľnisť Anatolija Kralyckoho, Romantyčni opovidaňňa Anatolija Kralyckoho, Sociaľno-pobutova tematyka opovidaň Anatolija Kralyckoho, Kňaz Laborec, Janko Kraľ, s. 11 – 18, 25 – 71, 142, 218. (po ukrajinsky)
  • PAĎAK, Valerij; Pavlič. Anatolij Kralický – Tvorba. Prešov : Vydavateľstvo Prešovskej univerzity, 2019. 440 s. (Rusínska klasika.) Dostupné online. ISBN 978-80-555-2344-6. S. 9, 11, 14 – 16, 20, 22, 32 – 36, 38 – 46, 143. (po rusínsky)
  • PAĎAK, Valerij; PAVLIČ, Michal. Anatolij Kralický: Kňaz Laborec. Prešov : Vydavateľstvo Prešovskej univerzity, 2020. 400 s. [Kralickyj-Knjaz-Laborec.pdf (unipo.sk) Dostupné online.] ISBN 978-80-555-2657-7. S. 9, 11, 13, 14, 17, 19, 21, 22, 32, 222 – 236. (po rusínsky)
  • JASÍK, Milan. Anatolij Kralický, rusínsky spisovateľ a historik 19. storočia. Čabiny : Gréckokatolícky farský úrad Čabiny, 2004. ISBN 80-969100-0-0. S. 50.
  • RUT TICHÝ, František. Anatolij Kralickij (Příspěvky k studiu jeho života a díla). Praha : [s.n.], 1936. S. 355, 369 – 371. (po česky)

Vydania diel Anatolija Kralického upraviť

  • DUCHNOVIČ, Alexander. Knižicja čitaľnaja dľa načynajuščich. [s.l.] : [s.n.], 1847. Poviedku napísal Anatolij Kralickij uvedený pod kryptonymom A. K.. Obraz žižni.
  • Mesjaceslov na 1886 god. Užhorod : [s.n.], 1885. (po rusky)
  • KRALICKIJ, A. F. Pastyr v polonynach, Povistka iz storon pod-Karpatskych. Zorja halckaja (Ľvov: Holovna ruska rada), 1860,  VII., s. 528 – 540.
  • K, A. Fedor Petrjuk. Otečestvennyj sbornik (Viedeň), 1862,  IX.,  7., 10., s. 78.
  • KR., A. F.. Halyčanyn. Zväzok III., IV.. Ľvov : tipografija Stavropigijskogo instituta, 1863. Kňaz Laborec, Istoričeskij rasskaz.
  • KRALICKÝ, A. F. Halyčanyn. Zväzok II.. Ľvov : tipografija Stavropigijskogo instituta, 1863. Kazň neba, Opovidaňňa.
  • KRALICKIJ, Anatolij. Ne chody, Hrycju, na večornyci. Slovo (Ľvov), 1865,  5.,  23, 24.
  • KRALICKIJ, A. Gomer, Predanije grečeskogo naroda. Slovo (Ľvov), 1865,  5,  43 – 44.
  • KRALICKIJ, Anatolij. Svjato-Jurskyj monastryr v Livadiyi. Slovo (Ľvov), 1865,  5.,  31 – 42.
  • KRALICKIJ, A. Kremľ, Vyderžka iz češckogo žurnala „Květy“. Svit (Užhorod: Obščestvo sv. Vasylija Velykoho), 1867,  19 – 21.
  • FOMA FOMYČ. Prometej, Mifologičeskij rasskaz. Svit (Užhorod: Obščestvo sv. Vasylija Velykoho), 1868,  10, 11.
  • ASKOĽD. Pijavica, Povesť iz ugro-russkoj narodnoj žižni. Svit (Užhorod: Obščestvo sv. Vasylija Velykoho), 1869,  1 – 7.
  • ASKOĽD. Seľskij učiteľ, Povesť, pisannaja posle Genricha Čokke. Svit (Užhorod: Obščestvo sv. Vasylija Velykoho), 1869,  26. – 46.
  • ASKOĽD. Staraja istorija. Svit (Užhorod: Obščestvo sv. Vasylija Velykoho), 1869,  13.
  • KRALICKÝ, A.. Ivan, Povesť iz narodnoj žizni. Svit (Užhorod: Obščestvo sv. Vasylija Velykoho), 1869, 1870,  14, 16, 17, 20, 22, 27, 29, 30, 32, 34 – 37, 39, 43, 45 – 49, 50.
  • CIRILL, Szabó. Narodnoje čtenije. Zväzok 2.. Užhorod : [s.n.], 1869. Ivan, Povesť iz narodnoj žižni. (po rusky)
  • A. K.. Britva i mylo, Rasskaz. Novyj prolom (Ľvov), 1883,  1.,  57.
  • K, A. Vystrel Petra Sente, Iz maďarskogo, Rasskaz. Novyj prolom (Ľvov), 1884,  2.,  137 – 139.
  • KRALICKIJ, Anatolij. Iz tureckoj žizni, Rasskaz. Novyj prolom (Ľvov), 1885,  3.,  244.
  • KRALICKIJ, Anatolij. Jugoslov'janskije amazonki, Rasskaz. Novyj Halyčanyn (Ľvov), 1891,  15. (po rusky)
  • IVAN NOĎ. Ekzekutor, Rasskaz iz ugro-russkoj narodnoj žižni. Beseda (Ľvov), 1892,  VI.,  3 – 5. (po rusky)
  • IVAN NOĎ. Fon Minkač, Rasskaz iz ugro-russkoj narodnoj žižni. Beseda (Ľvov), 1892,  VI.,  7, 8. (po rusky)
  • IVAN NOĎ. Žitejskije drjazgi, Vozňa s zapreščennym tabakom, Rasskaz iz ugro-russkoj narodnoj žizni. Beseda (Ľvov), 1893,  VII.,  1. 1. časť diela. (po rusky)
  • IVAN NOĎ. Žitejskije drjazgi, Na Mukačevskoj jarmarke, Očerk iz ugro-russkoj narodnoj žizni. Beseda (Ľvov), 1893,  VII.,  3. 2. časť diela. (po rusky)
  • IVAN NOĎ. Žitejskije drjazgi, Na Bergskoj jarmarke, Rasskaz iz ugro-russkoj narodnoj žizni. Beseda (Ľvov), 1893,  VII.,  9 – 10. 3. časť diela. (po rusky)
  • IVAN NOĎ. Ogoň, Ugro-russkaja narodnaja byľ. Beseda (Ľvov), 1893,  VII.,  19, s. 205 – 207. (po rusky)
  • A. K. Mesjaceslov na 1868 god. Užhorod : Obščestvo sv. Vasylija Velykoho, 1867. Kozačka, s. 56 – 63. (po rusky)
  • KRALICKIJ, Anatolij. Kňaz Laborec: Istoričeskaja povisť iz IX veka. Mesjacoslov na 1921 (Užhorod: Unio), 1921,  13 – 27.
  • KRALICKIJ, Anatolij. Kňaz Laborec: Istoryčna povisť iz IX vika. Užhorod : Vydavnyctvo Tovarystva „Prosvita“ v Užhorodi, 1925. (po ukrajinsky)
  • KRALICKIJ, Anatolij. Kníže Laborec. Čas (Praha), 1922-07-23, 1922-07-06,  170, 176, s. 5, 6, 5, 6. Príloha týždenníka Besedy Času. (po česky)
  • RUT TICHÝ, František. Pověsti z Podkarpatské Rusi. Košice : [s.n.], 1930. Anatol. Kralickij: Kníže Laborec. (po česky)

Preklady upraviť

  • IVAN NOĎ. Spravedlivyje vesy, Vostočnaja byľ. Beseda (Ľvov), 1892, 1893,  VI., VII.,  15, 24. Preklad diela z maďarčiny. (po rusky)
  • KRALICKIJ, Anatolij. Kňaz Laborec, Istoryčna povisť iz IX vika. Prosvita (Užhorod: Vydavnyctvo tovarystva Prosvita), 1925,  53. (po ukrajinsky)

Náčrty upraviť

  • KRALICKIJ, Anatolij. Michail Baluďanskij. Slovo (Ľvov), 1864,  4.,  30.
  • FOMA FOMYČ. Ján Kollár i jego „Doč Slavi“. Slovo (Ľvov), 1874,  14.,  27 – 29.
  • FOMA FOMYČ. Vuk Stefanović Karadžić. Svit (Užhorod: Obščestvo sv. Vasylija Velykoho), 1867,  19, 20.
  • FOMA FOMYČ. Izmail Ivanovič Sreznevskij. Svit (Užhorod: Obščestvo sv. Vasylija Velykoho), 1867,  27.
  • FOMA FOMYČ. Vospominanije o Krylove. Svit (Užhorod: Obščestvo sv. Vasylija Velykoho), 1868,  9.
  • LABORČAN. Dimitrij V. Grigorovič. Svit (Užhorod: Obščestvo sv. Vasylija Velykoho), 1868,  15.
  • FOMA FOMYČ. Michail Aleksandrovič Baluďanskij. Svit (Užhorod: Obščestvo sv. Vasylija Velykoho), 1868,  20, 21.
  • A. F. K. Ivan Sergejevič Aksakov. Svit (Užhorod), 1868,  37.
  • FOMA FOMYČ. Ivan Ernest Smoľar. Svit (Užhorod), 1868,  19.
  • FOMA FOMYČ. Kňaz Michail Obrenovič III. Svit (Užhorod), 1868,  24.
  • F. F. Evgraf Saltykov. Svit (Užhorod), 1868,  32.
  • F. F.. Ivan Subbotič. Svit (Užhorod), 1868,  38.
  • A. K. Vladimir Iv. Lamanskij. Svit (Užhorod), 1869,  2.
  • A. K. Apollonij N. Majkov. Svit (Užhorod), 1869,  17.
  • KRALICKIJ, Anatolij. Janko Kráľ. Svit (Užhorod), 1869,  8..
  • K. I L. Aleksandr Duchnovič, krylošanin Prjaševskij. Zolotaja gramota: Iľustrovannyje pismo dľa polučenija i zabavy: Prigoda do "Strachopuda" (Viedeň), 1865,  7, s. 55, 56.

Historické články upraviť

  • KRALICKIJ, A. Dimitrij Rac, ugro-russkij dvorjanin. Otečestvennyj sbornik (Viedeň), 1866,  XIII..
  • KRALICKIJ, A. Slavjanskij sbornik. Zväzok I.. Petrohrad : [s.n.], 1875. O sovremennnom položenii russkich v Ugrii, s. 44 – 54. (po rusky)
  • Slavjanskij sbornik. Zväzok I.. Petrohrad : [s.n.], 1875. Anatolij Kralickij spolupracoval na článku s Ivanom Siľvajom a podpísali ho pod kryptonymom NN.. Slovaki i russkije v statistike Vengrii, s. 621 – 625. (po rusky)
  • KRALICKIJ, A. Nečto o starinnoj archimandrii Bochorskoj čina sv. Vasilija Velikogo v gorach Ščitnickich v Ugrii. Literaturnyj sbornik, izdanyj Halicko-ruskoj Maticeju (Ľvov: Halycko-ruska matycja), 1872.
  • KRALICKIJ, A.. Naukovyj sbornik. Zväzok I – IV. Ľvov : [s.n.], 1865. Svadebnyji obrjady u Laborskych Rusinov, s. 137 – 160. (po rusky)
  • KRALICKIJ, Anatolij. Naukovyj sbornik. Zväzok II.. Ľvov : tipografija Stavropigijskogo instituta, 1865. Rusiny Laborskije v Uhorščine, s. 106 – 107. (po rusky)
  • KRALICKIJ, Anatolij. Naukovyj sbornik. Ľvov : tipografija Stavropigijskogo instituta, 1865. Spisok monastyrej čina sv. V. Velikogo, suščestvovavščich inogda v Maramoroši i istertych imperatorom Iosefom II, 1788. (po rusky)
  • KRALICKIJ, Anatolij. Naukovyj sbornik. Ľvov : tipografija Stavropigijskogo instituta, 1866. Arsenij Kocak: Doktor svjatogo Bogoslovija, s. 66, 67. (po rusky)
  • KRALICKIJ, Anatolij. Naukovyj sbornik. Ľvov : tipografija Stavropigijskogo instituta, 1866. O drevnich Jevangelijach, s. 68, 69. (po rusky)
  • KRALICKIJ, Anatolij. Naukovyj sbornik. Zväzok I. Ľvov : tipografija Stavropigijskogo instituta, 1866. Serbija. (po rusky)
  • KRALICKIJ, A.. Naukovyj sbornik. Zväzok II. – IV. Ľvov : tipografija Stavropigijskogo instituta, 1866. Severo-vostočnaja Ugorščina, s. 151 – 155, 299 – 318. (po rusky)
  • KRALICKIJ, Anatolij. A. Duchnovič. Vremennik Stavropigijskogo instituta na 1871 god (Ľvov), 1870.
  • KRALICKIJ, Anatolij. Etnografičeskije meloči iz byta Ugorskich Slovakov. Vremennik Stavropigijskogo instituta na 1871 god (Ľvov), 1870.
  • KRALICKIJ, Anatolij. Monastyr Blagoveščenija Presvjatoj Bogorodicy v Boroňave. Vremennik Stavropigijskogo instituta na 1872 god (Ľvov), 1871.
  • KRALICKIJ, Anatolij. Monastyr Vozdviženija Čestnogo kresta na gore Bukovskoj. Vremennik Stavropigijskogo instituta na 1872 god (Ľvov), 1871.
  • KRALICKIJ, Anatolij. Monastyr sv. O. Nikolaja na gore Černeckoj vozle Mukačeva. Vremennik Stavropigijskogo instituta na 1891 god (Ľvov), 1890.
  • KRALICKIJ, Anatolij. Maxim Grek. Slovo (Ľvov).
  • KRALICKIJ, Anatolij. Duchoborcy za Kavkazom. Slovo (Ľvov), 1864,  4., s. 59.
  • KRALICKIJ, Anatolij. Vozroždenije bolgar. Slovo (Ľvov), 1865,  5., s. 76 – 78.
  • FOMA FOMYČ. Narodnyj bunt v verchnej Ugrii 1831. Slovo (Ľvov), 1872,  12,  18 – 20.
  • K.. Podvig Bogdana Chmeľnickogo. Slovo (Ľvov), 1874,  14.,  1.
  • K.. Predanije o velinkach. Slovo (Ľvov), 1874,  14,  25.
  • K.. Bedstvennoje položenije ugro-russkogo naroda. Slovo (Ľvov), 1884,  24,  34.
  • KRALICKIJ, Anatolij. Vospominanije pro minuvšeje. Slovo (Ľvov), 1885,  25.,  9.
  • LABORČAN. O poľskich revoľucijnych gimnach. Svit (Užhorod: Obščestvo sv. Vasylija Velykoho), 1867,  3.
  • KRALICKIJ, Anatolij. Nynešneje sostojanije Serbii. Svit (Užhorod: Obščestvo sv. Vasylija Velykoho), 1867,  10.
  • FOMA FOMYČ. Iz obščestvennoj žizni Rossii. Svit (Užhorod: Obščestvo sv. Vasylija Velykoho), 1867,  20 – 24.
  • LABORČAN. Delo russkogo mužika zimoj. Svit (Užhorod: Obščestvo sv. Vasylija Velykoho), 1867,  27.
  • A. KRALICKIJ. Drevnije istoričeskije pamjatniki i zapisi. Svit (Užhorod: Obščestvo sv. Vasylija Velykoho), 1868,  2.
  • A. KRALICKIJ. Darstvennyje gramoty monastyrja Zarečskogo. Svit (Užhorod: Obščestvo sv. Vasylija Velykoho), 1868,  8.
  • KRALICKIJ AN.. Drevnije istoričeskije pamjatniki iz archiva monastyrja Mstičeskogo. Svit (Užhorod: Obščestvo sv. Vasylija Velykoho), 1868,  8.
  • LABORČAN. Koje-čto o nynešnej Bolgarii. Svit (Užhorod: Obščestvo sv. Vasylija Velykoho), 1868,  17.
  • F. F.. Kartina slavjanskogo mira. Svit (Užhorod: Obščestvo sv. Vasylija Velykoho), 1868,  26 – 29.
  • A. KRALICKIJ. Žizň na Rusi. Svit (Užhorod: Obščestvo sv. Vasylija Velykoho), 1868,  31 – 41.
  • A. KR.. Russkoje raskoľničestvo. Svit (Užhorod: Obščestvo sv. Vasylija Velykoho), 1868,  38.
  • KRALICKIJ, Anatolij. Iz vpečatlenij, vynesennych slučajem dvunedeľnogo pobytija meždu Uhorskimi Slovakami, 1863 g.. Svit (Užhorod: Obščestvo sv. Vasylija Velykoho), 1869,  2, 3.
  • KRALICKIJ, Anatolij. Sostojanije monastyrej: Boroňavskogo i Kričovskogo v 1756 g. (Pamjatnik starinnoj russkoj pismennosti). Svit (Užhorod: Obščestvo sv. Vasylija Velykoho), 1869,  5.
  • FOMA FOMYČ. O kresťjanach (chlopach) na Rusi. Svit (Užhorod: Obščestvo sv. Vasylija Velykoho), 1869,  9.
  • FOMA FOMYČ. Napoleon I v Moskve. Svit (Užhorod: Obščestvo sv. Vasylija Velykoho), 1868,  12, 13, 15 – 18.
  • A. KRALICKIJ. Sekta russkich skoščov i jejo učenije. Svit (Užhorod: Obščestvo sv. Vasylija Velykoho), 1869,  20 – 22.
  • A. K.. O malorossijanach i kozakach. Svit (Užhorod: Obščestvo sv. Vasylija Velykoho), 1868,  36, 37.
  • KRALICKIJ, Anatolij. Halyčanyn. II.. vyd. Zväzok I.. Ľvov : tipografija Stavropigijskogo instituta, 1863. Kratkij opis monastyrja Marija-Povčanskogo čina sv. B. Vel. v Ugrii.
  • KRALICKIJ, Anatolij. Halyčanyn. II.. vyd. Zväzok I.. Ľvov : tipografija Stavropigijskogo instituta, 1863. Daty k istorii ugorskich rusinov po žerelam Bazileviča i Baluďanskogo.
  • KRALICKIJ, Anatolij. Svadebnyji zvyčaji u šaryšskych Slovakov. Halyčanyn (Ľvov: tipografija Stavropigijskogo instituta), 1868,  2.,  18.
  • KRALICKIJ, Anatolij. Svadebnyji zvyčaji u šaryšskych Slovakov. Halyčanyn (Ľvov: tipografija Stavropigijskogo instituta), 1868,  2.,  18.
  • KRALICKIJ, Anatolij. Bogatstvo i roskoš drevengo Rima. Lystok (Užhorod), 1888,  3. Podpísané pod kryptonymom A. Kr..
  • VASYĽJEVYČ, I.. Otčego nam živjotsja ťaželo. Lystok (Užhorod), 1888,  8.
  • VASYĽJEVYČ, I.. Narodnaja etnografija. Lystok (Užhorod), 1888,  15.
  • VASYĽJEVYČ, I.. Ukrainskij vopros. Lystok (Užhorod), 1888,  16.
  • KRALICKIJ, Anatolij. Iz letopisi Nestora. Lystok (Užhorod), 1888,  17. Podpísané pod kryptonymom A. K..
  • KRALICKIJ, Anatolij. Jazyk i slovesnosť. Lystok (Užhorod), 1888-11-19, s. 289 – 292. Podpísané pod kryptonymom I. V..
  • KRALICKIJ, Anatolij. Monastyr Mukačevskij. Lystok (Užhorod), 1889,  19.
  • KRALICKIJ, Anatolij. Monastyr Marija-Povč. Lystok (Užhorod), 1890,  12.
  • KRALICKIJ, Anatolij. Monastyr Bereznickij. Lystok (Užhorod), 1890,  8. Podpísané pod kryptonymom A. K..
  • KRALICKIJ, Anatolij. Krasnobrodskij monastyr. Lystok (Užhorod), 1891,  9.
  • KRALICKIJ, Anatolij. Iz istorii našich ugro-russkich monastyrej. Monastyr Gruševskij. Lystok (Užhorod), 1894,  12.
  • KRALICKIJ, Anatolij. Ugro-russkij monastyr v Marija-Povči. Vestnik Narodnogo Doma (Ľvov), 1891,  98. (po rusky)
  • IVAN NOĎ. Koje-čto o buňjevacach. Beseda (Ľvov), 1892,  VI.,  22. (po rusky)
  • IVAN NOĎ. Otryvki iz opisanija putešestvija maďara Ádáma Szathmáry. Beseda (Ľvov), 1893,  VII.,  4. Preklad diela z maďarčiny. (po rusky)
  • KRALICKIJ, Anatolij. Gramota kňazja Fedora Korijatoviča. Karpat (Užhorod), 1874,  II.,  25. Podpísané pod kryptonymom K. A..
  • KRALICKIJ, Anatolij. Social-demokratičeskoje učenije i dviženije. Karpat (Užhorod), 1878,  VI.,  22, 23. Podpísané pod kryptonymom A. F. K..
  • KRALICKIJ, Anatolij. Čto jesť pričinoju objednenija našich kresťjan. Karpat (Užhorod), 1878,  VI.,  37. Podpísané pod kryptonymom A. F. K..
  • KRALICKIJ, Anatolij. O davnej panščine. Karpat (Užhorod), 1885,  XIII.,  32. Podpísané pod kryptonymom Kr..
  • KRALICKIJ, Anatolij. Mesjaceslov na 1865 god. Užhorod : Obščestvo sv. Vasylija Velykoho, 1864. Istoričeskoje opisanije monastyrej čina sv. V. Velikogo v Ugorščine. (po rusky)
  • KRALICKIJ, Anatolij. Mesjaceslov na 1866 god. Užhorod : Obščestvo sv. Vasylija Velykoho, 1865. Istoričeskoje opisanije monastyrej čina sv. V. Velikogo v Ugorščine. Monastyr Mukačevskij na gore Černeckoj. (po rusky)
  • LABORČAN. Mesjaceslov na 1869 god. Užhorod : Obščestvo sv. Vasylija Velykoho, 1868. Istroričeskije otryvki, kasajuščijesja Ugroskoj Rusi. (po rusky)
  • ASKOĽD. Mesjaceslov na 1872 god. Užhorod : Obščestvo sv. Vasylija Velykoho, 1871. O slavjanach voobšče. (po rusky)
  • KRALICKIJ, Anatolij. Mesjaceslov na 1884 god. Užhorod : Obščestvo sv. Vasylija Velykoho, 1883. Vzjatije Konstantinopoľa turkami 1453 goda. (po rusky)
  • KRALICKIJ, Anatolij. Mesjaceslov na 1884 god. Užhorod : Obščestvo sv. Vasylija Velykoho, 1883. Rimskij Kolossej. (po rusky)
  • KRALICKIJ, Anatolij. Mesjaceslov na 1895 god. Užhorod : Obščestvo sv. Vasylija Velykoho, 1894. Monastyr Gruševskij. (po rusky)
  • KRALICKIJ, Anatolij. Povestvovanije s dorogi. Dom i škola, 1863,  7 – 9. Podpísané pod kryptonymom K..

Folklór upraviť

  • KRALICKIJ, Anatolij. Iz ugro-russkich narodnych pesnej. Vremennik Stavropigijskogo instituta na 1872 god (Ľvov), 1871. (po ukrajinsky)
  • KRALICKIJ, Anatolij. O drevne slavjanksom mife. Slovo (Ľvov), 1874,  14.,  15, 16. Podpísané pod kryptonymom K..
  • KRALICKIJ, Anatolij. Vidky vzjalasja žaba?. Žitje i slovo (Ľvov), 1894, s. 146. (po ukrajinsky)
  • KRALICKIJ, Anatolij. Dobra baba i čort. Žitje i slovo (Ľvov), 1894, s. 146. (po ukrajinsky)
  • KRALICKIJ, Anatolij. Frajir na husjačych nohach. Žitje i slovo (Ľvov), 1894, s. 143, 144. (po ukrajinsky)
  • IVAN NOĎ. Spravedlivyje vesy, Vostočnaja byľ. Beseda (Ľvov), 1892,  VI.,  15. Preklad diela z maďarčiny. (po rusky)
  • IVAN NOĎ. Svjatoj Petr i kolesar, Ugro-russkaja narodnaja skazka. Beseda (Ľvov), 1892,  VI.,  17, 18. (po rusky)
  • IVAN NOĎ. Proischoždenije Karpatov. Beseda (Ľvov), 1892,  VI.,  12. (po rusky)
  • KRALICKIJ, Anatolij. Ob narodnych skazkach. Karpat (Užhorod), 1876,  IV.. Podpísané pod kryptonymom K..
  • KRALICKIJ, Anatolij. Mesjaceslov na 1877 god. Užhorod : Obščestvo sv. Vasylija Velykoho, 1876. Zagadki. (po rusky)
  • KRALICKIJ, Anatolij. Mesjaceslov na 1884 god. Užhorod : Obščestvo sv. Vasylija Velykoho, 1883. Boboviščanskaja koľadka. (po rusky)

Žurnalistika upraviť

  • KRALICKIJ, Anatolij. Slavjanskaja žurnalistika v Vengrii na 1870 god. Slovo (Ľvov), 1870,  10.,  25.
  • KRALICKIJ, Anatolij. K staťje „Ob ugrorusskich nazvanijach našich“. Svit (Užhorod: Obščestvo sv. Vasylija Velykoho), 1867,  18. Podpísané pod kryptonymom A. K..
  • ASKOĽD. Čtenije knig i gazet, Aforizmy. Svit (Užhorod: Obščestvo sv. Vasylija Velykoho), 1868,  50.
  • ASKOĽD. K istorii usov i borody. Svit (Užhorod: Obščestvo sv. Vasylija Velykoho), 1869,  1.
  • LABORČAN. Slavjanskaja bibliografija. Svit (Užhorod: Obščestvo sv. Vasylija Velykoho), 1869,  5.
  • KRALICKIJ, Anatolij. Čto o nas drugije govorjat?. Svit (Užhorod: Obščestvo sv. Vasylija Velykoho), 1869,  10. Podpísané pod kryptonymom A. K..
  • LABORČAN. Žurnaľnoje obozrenije. Svit (Užhorod: Obščestvo sv. Vasylija Velykoho), 1869,  16.
  • KRALICKIJ, Anatolij. Akt osnovanija biblioteki Krasnobrodskogo monastyrja. Svit (Užhorod: Obščestvo sv. Vasylija Velykoho), 1870,  31.
  • KRALICKIJ, Anatolij. Jazyk i slovesnosť. Lystok (Užhorod), 1888.
  • IVAN NOĎ. Popravka (k predyduščej staťje otnositeľno russkogo načertanija familij Rakóczy). Beseda (Ľvov), 1893,  VII.,  5. (po rusky)
  • KRALICKIJ, Anatolij. Refleksi na vstupnuju staťju „Karpata“. Karpat (Užhorod), 1885,  XIII.,  13, 15 – 18, 20, 22, 25, 26.
  • KRALICKIJ, Anatolij. Mesjaceslov na 1865 god. Užhorod : Obščestvo sv. Vasylija Velykoho, 1864. Vody (S prirody). (po rusky)
  • LABORČAN. Mesjaceslov na 1867 god. Užhorod : Obščestvo sv. Vasylija Velykoho, 1866. Zemledelije. (po rusky)
  • KRALICKIJ, Anatolij. O sposobe vnimanija vozbuditi u detej. Dom i škola, 1863,  27. Podpísané pod kryptonymom Kr..
  • KRALICKIJ, Anatolij. Učiteľ dolžen v synov čuvstva svetloj very razgrevati. Dom i škola, 1863,  29. Podpísané pod kryptonymom A. K..

Cirkevné články upraviť

  • KRALICKIJ, Anatolij. Naukovyj sbornik. Zväzok 1. – 4. Ľvov : tipografija Stavropigijskogo instituta, 1866. Arsenij Kocak, doktor sv. bogoslovija. (po rusky)
  • KRALICKIJ, Anatolij. Drevnije pravila o izbiranii jepiskopov. Slovo (Ľvov), 1864,  4.,  22.
  • KRALICKIJ, Anatolij. Vospominanije o pokojnom jepiskope Mukačevskom Vasilii Popoviče. Slovo (Ľvov), 1865,  5.,  17, 18.
  • FOMA FOMYČ. Jepizody iz žizni Moskovskogo mitropolita Filareta. Svit (Užhorod: Obščestvo sv. Vasylija Velykoho), 1868,  6.
  • KRALICKIJ, Anatolij. Poslanije jego svjatosti papy k jepiskopam Vostočnych cerkvej na sojedinenije s Rimom. Svit (Užhorod: Obščestvo sv. Vasylija Velykoho), 1868,  40. Podpísané pod kryptonymom A. K..
  • KRALICKIJ, Anatolij. Pamjať pok. jepiskopa Mukačevskogo Vasilija Popoviča. Svit (Užhorod: Obščestvo sv. Vasylija Velykoho), 1868,  47 – 49. Podpísané pod kryptonymom A. K..
  • KRALICKJ, Anatolij. Tysjačletnoje sv. Kirillovskoje prazdnenstvo v Moskve 14-ogo fevraľa t. g.. Svit (Užhorod: Obščestvo sv. Vasylija Velykoho), 1869,  9. Podpísané pod kryptonymom F. F..
  • KRALICKIJ, Anatolij. Kardinal Antonellij, jego svjatosti papy staskij sekretar. Vestnik (Viedeň), 1863,  13, 14. Podpísané pod kryptonymom An. K.. (po rusky)
  • KRALICKIJ, Anatolij. Mesjaceslov na 1866 god. Užhorod : Obščestvo sv. Vasylija Velykoho, 1865. A. V. Duchnovič, krilošanin Prjaševskij. (po rusky)
  • KRALICKIJ, Anatolij. Mesjaceslov na 1866 god. Užhorod : Obščestvo sv. Vasylija Velykoho, 1865. Sv. Kirill i Mefodij, Slavjanskije apostoly. (po rusky)
  • KRALICKIJ, Anatolij. Mesjaceslov na 1868 god. Užhorod : Obščestvo sv. Vasylija Velykoho, 1867. Podpísané pod kryptonymom A. Kr.. O suďbe slanjanskogo obrjada po smeri sv. Kirilla i Mefodija. (po rusky)

Pozri aj upraviť

Iné projekty upraviť

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Anatolij_Kralickij&oldid=7687284“