Andrej Kuc
Akademický maliar Andrej Kuc (* 27. november 1919, Lechnica, ČSR – † 18. október 1998, Spišská Nová Ves, Slovensko) bol slovenský maliar a reštaurátor. Venoval sa obnove slovenských umeleckých pamiatok, pričom pôvodnú podobu vrátil viac ako stovke významných diel .
| Andrej Kuc | |
| Akademický maliar a reštaurátor | |
 Andrej Kuc okolo roku 1970 | |
| Narodenie | 27. november 1919 Lechnica, ČSR (dnes Slovensko) |
|---|---|
| Úmrtie | 18. október 1998 (78 rokov) Spišská Nová Ves, Slovensko |
| Národnosť | slovenská |
| Alma mater | Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave |
| Rodičia | Ján Kanty Kuc (1896 – 1949) Alžbeta Lainsová (1891 – 1970) |
| Deti | PaedDr. Gabriela Zahurancová (* 1965) Mgr. art. Ľubomír Kuc (* 1969) |
| Podpis |  |
| Odkazy | |
| Commons |  Andrej Kuc |
Bol priamy účastník Slovenského národného povstania. Ako veliteľ partizánskej roty bojoval až do príchodu Červenej Armády. Za zásluhy v národnooslobodzovacom boji proti fašizmu mu bol udelený Rád slovenského národného povstania I. triedy a Česko-slovenský vojnový kríž 1939.
Životopis upraviť
Rodisko, rodičia a životné pomery upraviť
Andrej Kuc sa narodil v obci Lechnica, okres Poprad. Matka bola Alžbeta, rod. Lainsová, starala sa o domácnosť. Otec, Ján Kanty Kuc, bol rezbár a pozlacovač. Oženil sa po skončení I. svetovej vojny ako 49-ročný a neskôr si zriadil stolársku živnosť, aby za prácou viac nemusel cestovať. Andrej sa v mladom veku popri otcovi naučil pozlacovačstvu, čiastočne maliarstvu, stolárstvu a pomerne dobre rezbárstvu. Na toto obdobie spomína ako 74-ročný:
- „Ja som sa veľa naučil už ako chlapec od svojho otca, no jeho plodnú a osožnú prácu som plne pochopil až počas štúdií.“
Rodina na Zamagurí v skromných podmienkach hospodárila na šiestich hektároch rolí, lúk a lesa.
Vzdelanie upraviť
Ešte v Lechnici vychodil osem tried ľudovej školy. Odmalička sa zaujímal o maliarstvo, no kvôli chudobe si nemohol štúdium dovoliť. Vo veku 16 rokov sa preto odišiel vyučiť maliarskemu remeslu. Ako učeň pôsobil od 14. augusta 1935 do 14. augusta 1938 u maliarskeho majstra Františka Crháka v Spišskej Starej Vsi. Po ukončení výuky začal pracovať ako pomocník pod vedením maliarskeho majstra Ernesta Waltera v Kežmarku, neskôr u maliarskeho majstra Štefana Palubiaka v Poprade. V tom čase sa taktiež úspešne podrobil skúškam zo štyroch tried meštianskej školy.
Slovenské národné povstanie upraviť
Vojenskú službu, počas ktorej desať mesiacov pôsobil na východnom fronte SSSR, absolvoval v období od 10. januára 1939 do 30. júla 1942. Ženijný kurz absolvoval ako míner a pyrotechnik. Po skončení výcviku sa stal členom Zboru žandárstva. Skúšku absolvoval v Žandárskej škole v Topoľčiankach a následne slúžil ako podriadený žandár na stanici Štiavnické Bane.
Žandársky zbor opustil po vypuknutí Slovenského národného povstania. Do bojov sa ako poľný četník zapojil pri Vrútkach, Priekope, Martine a neskôr pri Červenej Skale. Po čiastočnom potlačení povstania sa pripojil k partizánskemu odboju. Ako veliteľ roty slúžil pre Druhú partizánsku brigádu "Za slobodu Slovanov". Bojoval až do príchodu Červenej armády vo februári 1945.
Zranenie, invalidita a zásluhy upraviť
Po návrate z hôr, vidiac, že obyvatelia obce Kjastava pod Sitnom nemôžu hospodáriť na Nemcami zamínovanej časti chotára, sa rozhodol dobrovoľne oblasť odmínovať. Napriek mimoriadnej opatrnosti stúpil dňa 4. apríla 1945 na nášľapnú mínu a utrpel devastačné poranenia oboch nôh v oblasti predkolenia, v dôsledku čoho mu boli obe nohy amputované. V roku 1965 Andrej Kuc svoj údel opísal slovami:
- „Invalidita je ťarcha v živote, no hádam táto ma navrátila k svojmu povolaniu, ktoré mám rád a od ktorého som už nevybočil. Myslím, že mám život vyplnený.“
Za vojenské zásluhy a hrdinstvo bolo Andrejovi Kucovi udelených mnoho vyznamenaní. Na znak zásluh pri obnovení Československej republiky a oslobodení slovenského národa dostal 9. októbra 1946 Rad Slovenského národného povstania I. triedy. 27. mája 1968 mu bolo za preukázanie chrabrého činu v nebezpečí života udelené vyznamenanie Česko-slovenský vojnový kríž 1939.
Štúdium výtvarníctva upraviť
Po vyliečení pracoval od 27. novembra 1949 ako tajomník OAV-SNF (Okresného akčného výboru slovenského národného frontu) a ako vedúci Roľníckeho skladištného družstva v Spišskej Starej Vsi až do 30. novembra 1950. Neskôr, od 1. februára 1951, pracoval nakrátko ako grafik v národnom podniku Obuva v Partizánskom.
Na štúdium odboru reštaurovanie umeleckých pamiatok na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave bol prijatý v rovnakom roku, 1. októbra 1951. Opísal ho ako ťažké:
- „Môj nebohý otec ma zasvätil do tajov umenia potiaľ, pokiaľ už ako starec na to stačil a pokiaľ sa vyskytla v tomto smere práca, teda v rezbárstve a sochárstve. Ako remeselník – maliar som pochopil len remeselné maniere, ktoré mi neskoršie štúdium výtvarníctva, najmä estetiky, značne sťažili. Tiež súkromné štúdium, ako boli mešťianky a príprava na maturu, bolo nedostatočné a jednostranné, čo som neskoršie pocítil.“
VŠVU ukončil s vyznamenaním v odbore maliarskych a konzervačných techník 23. júna 1956 u profesora Karola Veselého.
Reštaurátorská a umelecká činnosť upraviť
Venoval sa predovšetkým obnove pamiatok. Pracoval doma i v teréne a najčastejšie reštauroval nástenné maľby. Od ukončenia štúdia pracoval ako slobodný umelec.
V rokoch 1959 až 1961 nakrátko pôsobil ako vedúci Galérie v Bojniciach. Od 1. júna 1973 pracoval pre Slovenský ústav pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody (SÚPSOP), predchodcu dnešného Pamiatkového úradu Slovenskej republiky (PÚSR). Počnúc rokom 1976 prestúpil do podniku Umelecké remeslá v Bratislave, kde bol vedúcim skupiny a ateliéru.
Po zriadení Štátnych reštaurátorských ateliérov (ŠRA) sa stal vedúcim ateliéru a viedol pridelených pracovníkov najmä pri reštaurovaní prenosných umeleckých diel.
Počas svojej činnosti ako reštaurátor zreštauroval a zakonzervoval množstvo pamiatok rôzneho rázu – gotické aj barokové nástenné a olejové maľby, rôzne plastiky, kameňorezby a sgrafitá.
Politický život upraviť
Andrej Kuc bol politicky neangažovaný. O členstvo vo KSČ sa prestal uchádzať v roku 1950.
Osobný život upraviť
Andrej Kuc sa prvýkrát oženil v roku 1946. Jeho manželka Emília, rod. Čamajová, pracovala v Banskej Štiavnici ako pletárka. Po osemnástich rokoch bezdetného manželstva zomrela v roku 1964 na urémiu.
Druhýkrát sa oženil 8. augusta 1964 v Spišskej Novej Vsi s Máriou, rod. Joppovou. Mária v tom čase pracovala ako úradníčka na riaditeľstve Železorudných Baní. Spolu majú dve deti – dcéru, PaedDr. Gabrielu, vydatú Zahurancovú, rod. 1965 a syna, Mgr. art. Ľubomíra Kuca, rod. 1969, ktorý sa takisto venuje reštaurátorskej činnosti.
Reštaurátorská činnosť upraviť
Reštaurovanie nástenných malieb upraviť
- Žehra – Kostol Ducha Svätého v Žehre – gotické nástenné maľby a konzervovanie oltára
- Bytča – Sobášny palác – reštaurovanie južnej a východnej fasády a sgrafita [1]
- Prievidza – Kostol svätého Bartolomeja, reštaurovanie malieb na gotickej fasáde, olejomaľba na hlavnom oltári [2]
- Dechtice – Kostol Všetkých svätých, románske fresky z prvej polovice 13. storočia až 14. storočia [3][4]
- Šamorín – starý rímskokatolícky kostol, gotické nástenné maľby
- Kvetoslavov pri Trnave – kostolík a rotunda, románske a gotické nástenné maľby
- Hlohovec – areál hradu, divadlo, nástenné maľby
- Radvaň nad Hronom – kaštieľ a kaplnka, renesančné nástenné maľby
- Banská Bystrica – Benického dom, renesančné nástenné maľby a štuky
- Kežmarok – Kežmarský hrad, gotické a renesančné nástenné maľby na fasádach a v miestnostiach
- Kežmarok – renesančná veža, reštaurovanie sgrafita na atík
- Zvolen – Zvolenský hrad, reštaurovanie sgrafít
- Oravský hrad – Dubovcov palác, nástenné maľby v sakristii a v miestnostiach
- Červený Kláštor – reštaurovanie dvoch slnečných hodín na nádvorí a kostolných lavíc z kaplnky
- Jakubova Voľa pri Lipanoch – gotické sanktuárium, nástenné maľby
- Spišský Hrhov – vestibul kaštieľa, olejové nástenné maľby
- Hanušovce nad Topľou – kaštieľ, izby zdobené štukami
- Košice – Osvetový dom, nástenné maľby
- Kremnica – dom č.5 na hlavnom námestí, reštaurovanie gotického nástenného obrazu na fasáde
- Nitra – Veľký seminár, nástenné maľby
- Spišská Nová Ves – radnica, stropná výzdoba obradnej siene, reštaurovanie štukovej výzdoby a zrkadiel, maľba interiérov
- Spišská Stará Ves – kostol, konzervovanie barokového hlavného oltáru, kazateľnice a krstiteľnice
- Partizánske – kostol, reštaurovanie renesančného oltára
- Halič – Haličský zámok, reštaurovanie drevených renesančných maľovaných stropov
- Vyšný Kubín – kúria, reštaurovanie atík
- Tvrdošín – sanktuárium a loď kostolíka, kazateľnica, reštaurovanie malieb na drevených doskách
Reštaurovanie olejomalieb a plastík upraviť
- Banská Štiavnica – Galéria J. Kollára, Slovenské banské múzeum, tri neskorogotické tabuľové maľby s námetom pasií, celkovo viac ako 80 olejomalieb rôznych veľkostí vrátane unikátnej kolekcie 55 portrétov komorských grófov a významných osobností baníctva a hutníctva, namaľovaných známymi stredoeurópskymi umelcami [5]
- Betliar – Múzeum Betliar, renesančné maľby
- Bojnice – Galéria, reštaurovanie najcennejšej zbierky troch gotických tabuľových obrazov a piatich olejomalieb
- Žilina – Považské múzeum, štyri veľké olejomaľby
- Lechnica – reštaurovanie súsošia Piety
- Liptovské Matiašovce – dve veľké kostolné olejomaľby
- Levoča – Spišské múzeum – viacero olejomalieb
- Spišská Nová Ves – Galéria umelcov Spiša, Vlastivedné múzeum, osem olejomalieb
- Poprad – mestské múzeum, osem olejomalieb
- Kežmarok – múzeum, reštaurovanie oltárneho obrazu z kaplnky a šesť olejomalieb
- Tvarožná – oltárny obraz sv. Mateja
- Červená Skala – reštaurovanie oltárneho obrazu
- Revúca – reštaurovanie desiatich gotických tabuľových obrazov (štyri obojstranné)
- Humenné – múzeum, štyri ikony
Reštaurovanie iných artefaktov upraviť
- Košice – Východoslovenské múzeum – reštaurovanie a konzervovanie dreveného kostolíka z Kožuchoviec, zvonice z Ašvane a rezieb z ikonostasu
- Banská Štiavnica – Galéria J. Kollára, osem sôch rozličných rezieb
- Oravský hrad – reštaurovanie krbov, erbov, cechových znakov
- Vrbov – Galéria M.A. Bazovského, reštaurovanie štukových výzdob
- Bojnice – reštaurovanie ôsmich sôch
- Nová Ľubovňa – barokový oltárik poľskej proveniencie
- Reľov – dve drevené umučenia Krista
- Vrbov – renesančná veža, reštaurovanie sgratifa
Referencie upraviť
- ↑ pamiatkynaslovensku.sk Kaštieľ Bytča
- ↑ historia.maticapd.sk farský Kostol sv. Bartolomeja Prievidza
- ↑ dechtice.sk Rotunda Všetkých svätých Dechtice
- ↑ obnova.sk Rotunda Všetkých svätých Dechtice
- ↑ povazska-bystrica.sk Archivované 2016-04-16 na Wayback Machine Slovenské banské múzeum Banská Štiavnica
Externé odkazy upraviť
- zahuranec.com/andrejkuc – Zdroj, z ktorého čerpal tento článok.