Anhydrit
Anhydrit je minerál kryštalizujúci v rombickej sústave, chemicky síran vápenatý – CaSO4. Vzniká hlavne usadzovaním zo slaných roztokov, môže tvoriť monominerálnu evaporitickú horninu.
| Anhydrit | |
| CaSO₄ Síran vápenatý | |
 Anhydrit z bane Naica, Chihuahua, Mexiko. | |
 Kryštálová štruktúra anhydritu | |
| Všeobecné informácie | |
|---|---|
| Objaviteľ | Abraham Gottlob Werner (1804) |
| Pôvod názvu | starogr. άνυδρος – bezvodý |
Typová lokalita
| |
| Klasifikácia | |
| IMA status | prijatý (1959) |
| Strunzova klasifikácia | VI/A.08 (8.vyd.) 7.AD.30 (9.vyd.) |
| Nickelova-Strunzova klasifikácia | 7.AD.30 (10.vyd.) |
| Danaova klasifikácia | 28.3.2.1 (8.vyd.) |
| Kryštalografia | |
| Kryšt. sústava | Rombická sústava |
| Bodová grupa | mmm |
| Mriežkové param. | a = 6,245 Å b = 6,995 Å c = 6,993 Å V = 305,48 Å3 Z = 4 |
| Habitus | masívny, vláknitý, zrnitý, zriedka ploché, prípadne predĺžené kryštály a kryštálové drúzy s tvarmi {010}, {100} a {001} |
| Zrasty | Kontaktné zrasty podľa {011}, zriedkavo aj podľa {120} |
| Fyzikálne vlastnosti | |
| Priesvitnosť | priehľadný až polopriesvitný |
| Farba(y) | bezfarebný, biela, šedá, modrastá |
| Vryp | biely |
| Lesk | sklený |
| Tvrdosť (Mohs) | 3 - 3,5 |
| Hustota | 2,98 kg.dm−3 |
| Štiepateľnosť | výborná na plochách {010} a {100}, dobrá na ploche {001} |
| Optické dáta | |
| Index lomu dvojosový minerál | nα = 1,567 - 1,574 nβ = 1,574 - 1,579 nγ = 1,609 - 1,618 |
| Dvojlom | δ = 0,04 - 0,044 |
| Odrody a variety | |
| angelit, vulpinit | |
| Zoznam minerálov Anhydrit na mindat.org Anhydrit na Commons | |
Názov anhydrid zaviedol v roku 1804 A. G. Werner z gréckeho slova anhydros, čo znamená bez vody.
Charakteristika upraviť
Tvorí tabuľkovité alebo prizmatické kryštály. Častejšie býva celistvý, zrnitý alebo vláknitý. Jeho farba sa mení od bielej, sivej alebo modrastej farby až po ružovkastú a hnedastú[1]. Tvrdosť 3 až 3,5. Vryp má biely. Je to priehľadný až priesvitný minerál so skleným, perleťovým alebo mastným leskom[2]. Hustota sa pohybuje medzi 2,9 až 2,99 kg.dm³.
Poznávanie upraviť
Anhydrit sa pri zohrievaní ľahko taví a plameň sfarbuje do tehlovočervena[1]. Od sadrovca sa odlišuje vyššou hmotnosťou.
Vznik upraviť
Podobne ako iné evaporitové minerály vzniká usadzovaním zo soľaniek v sedimentačných panvách. Na rozdiel od sadrovca, ktorý je hydratovaný (CaSO4.2H2O) je anhydrit bez vody. Môže vznikať priamym vyzrážavaním na brehoch vodných plôch v aridných oblastiach[3], alebo aj ako výsledok premeny sadrovca v dôsledku pochovania a dehydratácie. Z nenasýtených roztokov sa vyzráža pri teplote vyššej ako 63,5 °C, ale z roztokov nasýtených NaCl stačí teplota nad 30 °C.[4]
Naopak sa tiež môže meniť sadrovec v dôsledku hydratácie fluidami. Dochádza pri tom k nárastu objemu asi o 30 %.[5]
V dôsledku haliokinézy, teda diapirického pohybu evaporitov v horninovom prostredí sa často nachádza v soľných dómoch, kde vystupuje v ich hornej časti (tzv. caprock)[6]. Vystupuje často spolu s dolomitom, sadrovcom a inými minerálmi. Veľmi zriedkavo sa vyskytuje aj ako minerál hydrotermálnych žíl s kremeňom a kalcitom[2].
Výskyt upraviť
Je zriedkavejší ako sadrovec. Najčastejšie tvorí šošovkovité až vrstvovité telesá.
Lokality upraviť
Vo svete upraviť
Veľké akumulácie tvorí v panvách v amerických štátoch Texas a Louisiana. V Kanade vystupuje na polostrove Nova Scotia. V Európe je známy z Pyrenejí. Nachádza sa aj v talianskom Toskánsku a Švajčiarsku[7], kde sa na lokalitách St. Gotthard a Simplon vyskytuje aj vo forme až 20 mm veľkých fialových kryštálov vystupujúcich v puklinách v premenených horninách[8]. V Rakúsku sa vyskytuje na viacerých lokalitách v Štajersku a Tirolsku. Známa je najmä lokalita Salzkammergut. V Poľsku je známy z Wieliczky. V Nemecku vystupuje v soľných uloženinách pri Stassfurte a Wathelingene[8].
Lokality na Slovensku upraviť
Na Slovensku sa vyskytuje na lokalitách Banská Štiavnica a Kopanice pri Banskej Štiavnici, Bohúňovo, Bzovík, Čoltovo, Dedinky, Markušovce,Mlynky, Muránska Huta, Pavlovce (okr. Vranov nad Topľou), Smižany, Strelnice (pri Šafárikove, okr. Rimavská Sobota), Šarišská Poruba a Zbudza[2]. Známy výskyt je aj vo vrte SBM-1 Soblahov.
Použitie upraviť
V minulosti bol anhydrit bez využitia. Čisto biely sa využíva ako plnidlo. Možno ho tiež použiť na výrobu kyseliny sírovej alebo výrobu sadrovca.
Referencie upraviť
- ↑ a b Pellant, Ch., 2005, Horniny a minerály. Ikar, Bratislava, s. 111
- ↑ a b c Anhydrit, Minerály a horniny Slovenska [online]. mineraly.sk, [cit. 2014-01-22]. Dostupné online.
- ↑ Nichols, G., 2009, Sedimentology and Stratigraphy. Wiley-Blackwell, Chichester, 419 s.
- ↑ Paffengoľc, K. N. a kol., 1973, Geologičeskij slovar 1. A-M. Nedra, Moskva, s. 47
- ↑ Angidrit, Boľšaja sovietskaja enciklopedia [online]. bse.sci-lib.com, [cit. 2014-01-25]. Dostupné online. (po rusky)
- ↑ Anhydrite, Schlumberger Oilfield Glossary [online]. glossary.oilfield.slb.com, [cit. 2014-01-25]. Dostupné online. Archivované 2014-02-02 z originálu. (po anglicky)
- ↑ Bonewitz, R. L. a kol., 2007, Kamene a drahokamy. Podrobný atlas hornín, minerálov, drahých kameňov a fosílií. Slovart, Bratislava, s. 209
- ↑ a b Korbel, P., Novák, M., 2001, The Complete encyclopedia of Minerals. Grange books, s. 137
Pozri aj upraviť
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Anhydrit
Externé odkazy upraviť
Zdroj upraviť
- Mineraly.sk – zdroj, z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok.