PhDr. Anton Habovštiak, CSc. (* 22. september 1924, Krivá – † 14. apríl 2004, Bratislava) bol slovenský jazykovedec, etnograf, spisovateľ, publicista a zberateľ ľudovej slovesnosti. Jeho manželka bola Katarína Habovštiaková.

Anton Habovštiak
slovenský jazykovedec, etnograf, spisovateľ, publicista, zberateľ ľudovej slovesnosti
Narodenie22. september 1924
Krivá, ČSR
Úmrtie14. apríl 2004 (79 rokov)
Bratislava, Slovensko

Životopis upraviť

Narodil sa na Orave v roľníckej rodine. Navštevoval Gymnázium v Trstenej a v Dolnom Kubíne a v rokoch 1946 – 1951 filozofickú fakultu Slovenskej univerzity v Bratislave.

Po ukončení štúdia na fakulte pracoval do roku 1994 v Jazykovednom ústave Ľudovíta Štúra SAV. Zaoberal sa dialektológiou slovenského jazyka a pracoval na medzinárodnom všeslovanskom jazykovom atlase. Spracoval najmä oravské nárečia a nárečia Gemeru.

Základné prvky slovenských nárečí zhodnotil v práci Atlas slovenského jazyka. Práca má mimoriadny význam, pretože poukazuje na pôvod slovenského jazyka vôbec a na základe slovotvorných prejavov považuje západné Slovensko za najstaršie slovanské osídlenie.

Anton Habovštiak veľmi horlil za zachovanie nárečových prvkov v spisovnej slovenčine, do čoho veľmi nabádal spisovateľov, novinárov i publicistov. Poukazoval na to, že ide o obrovské národné bohatstvo vytvorené po stáročia našimi ľuďmi.

Jeho veľmi rozsiahla a dôkladná práca sú Oravské nárečia, kde aj tieto delí na dolnooravské, stredooravské a hornooravské. Materiál, ktorý sa v prácach nachádza sám osobne zozbieral. Sú tu aj veľmi cenné autentické nárečové ukážky z jednotlivých oblastí ale aj dedín od miestnych rozprávačov. Tie využil ešte v ďalšej svojej práci Oravci o svojej minulosti, kde sa nachádzajú zvyky, obyčaje, veršovanky a texty pri rôznych príležitostiach i v ročných obdobiach.

Osobitnou oblasťou jeho odbornej práce bolo pôsobenie v medzinárodnom komitéte pre všeslovanský jazykový atlas. Tejto činnosti sa venoval viac ako 30 rokov. Bol stálym zástupcom Slovenska v tejto inštitúcii, ktorá zahrňovala odborníkov zo všetkých slovanských krajín a rečových skupín. Výsledkom bola ucelená práca aká nemá v doterajších dejinách slovanstva obdobu. Počas jazykovedného výskumu a návštev jednotlivých dedín a miest v stykoch s roľníkmi, pastiermi, drevorubačmi, pltníkmi a remeselníkmi zachytil stovky najrôznejších povestí, rozprávok aj mýtov, ktoré spracoval v osobitných zbierkach nielen z Oravy, ale aj z celého Slovenska v desiatkach kníh.

Ako prvá mu vyšla v roku 1963 zbierka: Pastierik a zbojníci. Nasledovali desiatky zbierok, z ktorých je hodné spomenúť aspoň: Poklad nad všetky poklady, O kaštieli v šírom poli, Tri píšťalôčky, Kukučkine slzy, Zakliate ovečky pod Rozsutcom a iné. Osobitnú časť jeho diela tvoria eseje z konkrétneho života a romány. Takými sú: Dni sviatočné a všedné, Oravské chodníčky, Kráľ nad kráľmi sa narodil a podobne. Mnohé z nich boli publikované v dennej tlači. Mimoriadny význam má román Plátenícka pieseň zo života oravských plátenníkov z hornej Oravy. Novely a poviedky zo života oravského i slovenského človeka spracoval v zbierkach: Volanie domova, Aj také sú božie cesty, Mať moja, mať moja a podobne. Anton Habovštiak zomrel 14. apríla 2004 v Bratislave.

Manželka Katarína Habovštiaková napísala autobiografické dielo Môj život s Antonom Habovštiakom (2009) v ktorom sumarizuje manželovu prácu a životné osudy.[1]

Ocenenia upraviť

  • 1979 - Strieborná čestná plaketa Ľudovíta Štúra, Slovenskej akadémie vied, za zásluhy v spoločenských vedách
  • 1984 - Zlatá čestná plaketa Ľudovíta Štúra, Slovenskej akadémie vied, za zásluhy v spoločenských vedách
  • 1984 - Cena Slovenského literárneho fondu
  • 1985 - Okresné vyznamenanie za zásluhy o výstavbu Oravy
  • 1987 - Cena SAV (člen kolektívu)
  • 2003 - Cena Literárneho fondu za pôvodnú slovenskú literárnu tvorbu, za rok 2003, za dielo Slovenské povesti
  • 2004 - Fra Angelica, od Rady KBS pre vedu, vzdelania a kultúru, za prínos kresťanských hodnôt do umenia
  • 2004 - Prémia Literárneho fondu za knihu Slovenské povesti, in memoriam
  • 2005 - Pribinov kríž I. triedy, In memoriam [2]

Dielo upraviť

Literatúra upraviť

Referencie upraviť

  1. Habovštiak od nás úplne neodišiel [online]. orava.sme.sk, 19. september 2009. Dostupné online.
  2. Ivor Ripka. Pribinov kríž I. triedy Antonovi Habovštiakovi [online]. Slovenská akadémia vied, 2005-01-07. Dostupné online.
  3. Oravské chodníčky [online]. Knižnica ÚEt SAV. Dostupné online. [nefunkčný odkaz]
  4. SZENTESIOVÁ, Lenka. Môj život s Antonom Habovštiakom – Katarína Habovštiaková [online]. Knižná revue 2010/18, 2011-01-26. Dostupné online.

Externé odkazy upraviť