Aristodémos (syn Aristomacha)
Aristodémos alebo Aristodemos (starogr. Ἀριστόδημος – Aristodémos) je v gréckej mytológii syn Heraklovca Aristomacha.[1][2]
Približne osemdesiat rokov po trójskej vojne viedli bratia Aristodéma, Kresfontes a Temenos piaty a tentokrát už víťazný útok Dórov na mykénsky Peloponéz.[3] Podľa gréckych mýtov, hrdina Herakles zanechal potomkov v Lakónii, Argolide, Boiótii a inde. Niektorí dosiahli vo svojich rodných mestách vládu, iní museli pred legitimnými synmi vládcov utiecť a neskôr sa neúspešní uchádzači o trón, vyhnaní vládcovia, alebo ich potomkovia spojili s Dórmi, aby s ich pomocou získali stratené tróny.[4]
Aristodemos zomrel po zásahu bleskom ešte pred predchádzajúcou neúspešnou vojenskou výpravou.[5] Táto výprava Dórov bola však už od začiatku odsúdená na neúspech, lebo ich boh Apolón trestal za to, že Heraklovec Hippotes zabil veštca z Arkádie, ktorého omylom považoval za zveda nepriateľov. Dórsku flotilu, ktorá vyplávala z Naupaktu Apolón zničil morskou búrkou a ostatné vojsko potrestal hladomorom.[6] Aby si Heraklovci boha uzmierili, odišli si po radu, ako to urobiť, do veštiarne v Delfách. Delfská Pýtia im potom odporučila, aby vinníka poslali do desaťročného vyhnanstva a zvolili si za vodcu trojokého.[6] Heraklovci si nechali poradiť, Hippota poslali do vyhnanstva a keď potom Temenos stretol muža na oslovi, čo mal len jedno oko ihneď pochopil, že veštba sa vzťahuje na neho. Tým mužom bol Oxylos, ktorý bol tiež Heraklovým potomkom a pôvodne vládol v Aitólii, ale stadiaľ musel do vyhnanstva, lebo nešťastnou náhodou na hrách v Tébach zabil hodeným diskom svojho brata.[7] Boh Apolón Heraklovcom potom odpustil a ich následná morská výprava z Naupaktu a vylodenie vojska na Peloponéze bolo už úspešné.[6]
Dóri vedení Heraklovcami potom viedli na pevnine s mykénskymi vládcami neľahké boje. Keď na Peloponéze porazili aj posledného mykénskeho vládcu Tisamena, krajinu si rozdelili žrebom. Keďže Aristodéma zabil blesk, Lakónia so svojim kráľovským sídlom v Sparte bola pridelená jeho synom Eurysthenovi a Proklovi, Temenos sa stal vládcom v Argu, kde predtým vládol Tisamenos a Kresfontes sa stal kráľom Messénie.[8]
Referencie a bibliografia upraviť
- ↑ Pausanias, Periégésis tés Hellados, 4,3,5.
- ↑ Hyginus, Fabulae 137.
- ↑ Thukydides. Dejiny peloponézskej vojny. Martin : THETIS, 2010. ISBN 978-80-970115-4-3. S. 32.
- ↑ Vojtech Zamarovský. Grécky zázrak. Bratislava : Mladé letá, 1990. ISBN 80-06-00122-7. S. 130.
- ↑ Apollodoros, Bibliotheca, 2,8,2.
- ↑ a b c Apollodoros, Bibliotheca, 2,8,3.
- ↑ Vojtech Zamarovský. Bohovia a hrdinovia antických bájí. Bratislava : Mladé letá, 1980. 66-048-80. S. 347.
- ↑ Apollodoros, Bibliotheca, 2,8,4.