Arménsky chrám svätého Juraja (Plovdiv)

Arménsky apoštolský chrám svätého Juraja (bulh. Арменска апостолическа църква „Сурп Кеворк“ – Armenska apostoličeska cărkva „Surp Kevork“) je chrám Arménskej apoštolskej cirkvi v súčasnej podobe z prvej polovice 19. storočia ležiaci v centrálnej časti mesta Plovdiv v Plovdivskej oblasti v južnom Bulharsku.

Arménsky apoštolský chrám svätého Juraja
chrám arménskej apoštolskej cirkvi
pohľad na chrám zo severozápadu
Patrocínium: Svätý Juraj
Štát	Bulharsko
Oblasť	Plovdiv
Okres	Plovdiv
Mesto	Plovdiv
Náboženstvo	Kresťanstvo
- cirkev	Arménska apoštolská cirkev
Súradnice	42°09′03″S 24°45′06″V
Ďalšie údaje
- počet lodí	3
- počet kupol	1
Výstavba	1828
- dokončenie	26. október 1828
Dátum
- posvätenia (svätiteľ)	8. december 1828 (arcibiskup Mesrob z Edirne)
Bulharsko s vyznačenou polohou kostola
Wikimedia Commons: Surp Kevork Church, Plovdiv
Webová stránka: http://www.surpkevork.com/
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Architektonický portál

Iné názvy

Chrám je známy aj pod názvami Arménsky chrám svätého Juraja (bulh. Арменска църква „Сурп Кеворк“ – Armenska cărkva „Surp Kevork“), Arménsky chrám (bulh. Арменска църква – Armenska cărkva), Arménskо-gregoriánsky chrám svätého Juraja (bulh. Арменско-григорианска църква „Сурп Кеворк“ – Armensko-grigorianska cărkva „Surp Kevork“), Arménsky apoštolský pravoslávny chrám svätého Juraja (bulh. Арменски апостолически православен храм „Сурп Кеворк“ – Armenski apostoličeski pravoslaven chram „Surp Kevork“), prípadne len Chrám svätého Juraja (bulh. Храм „Сурп Кеворк“ – Chram „Surp Kevork“), bulh. Храм „Свети Георги“ – Chram „Sveti Georgi“).

Lokalita

Budova leží v centrálnej časti Plovdivu v hraniciach architektonicko-historickej rezervácie Starý Plovdiv v severozápadnom svahu pahorku Nebet tepe na ulici Turist (bulh. улица „Турист“) č. 2. .

Dejiny a súčasnosť

Arméni v Plovdive

Prví Arméni sa na území dnešného Bulharska začali objavovať v priebehu 5. – 6. storočia, pričom v dnešnom Plovdive boli prvýkrát zaznamenaní okolo roku 570 a od tej doby nepretržite patrili k najpočetnejším ako aj najvýznamnejším menšinám v meste. Počet Arménov v Bulharsku sa ďalej podstatne navýšil v priebehu 8. – 10. storočia, kedy byzantskí vládnuci predstavitelia presúvali celé arménske komunity na územie bulharskej Macedónie a Trácie. Ďalšia z emigračných vĺn Arménov na územie dnešného Bulharska prebehla v 16. storočí a arménske komunity tak v tom čase už boli rozšírené v mnohých bulharských mestách, pričom plovdivská arménska komunita bola najväčšia a najvýznamnejšia zo všetkých. Jedným z významných míľnikov pre arménsku menšinu v meste bola práve kúpa pôvodne gréckeho pravoslávneho chrámu svätého Juraja, ktorý sa stal prvým arménskym svätostánkom v meste a na ktorého mieste bol v roku 1828 postavený súčasný chrám. Počet Arménov v meste sa navýšil aj v rokoch 1920 – 1922 po arménskej genocíde, ako aj v dôsledku grécko-tureckej vojny. V dôsledku týchto udalostí do Bulharska vrátane Plovdivu emigrovalo približne 20 000 – 22 000 arménskych utečencov. Plovdiv ostal do súčasnosti najväčím a najvýznamnejším centrom arménskej menšiny v Bulharsku. Je zároveň miestom, kde sa do súčasnosti zachovalo najviac fyzickej evidencie historickej arménskej komunity v podobe množstva architektúry.

Dejiny a súčasnosť chrámu

História chrámu siaha hlboko do minulosti, konkrétne približne ku koncu 4. storočia, kedy sa oblasť okolo dnešného Plovdivu stala súčasťou Byzantskej ríše. Už v tom čase bol v severozápadnom svahu pahorku Nebet tepe postavený prvý kresťanský chrám zasvätený svätému Jurajovi. Chrám sa nachádzal vo vnútornom areáli vtedajšej pevnosti pri severnej stene pevnostného múru. Vo svojom prvotnom vzhľade chrám existoval do roku 447, kedy bolo vtedajšie Trimoncium vypálené počas nájazdu Hunov, vzápätí bol však obnovený. V roku 1096 počas prvej križiackej výpravy sa v chráme slúžili bohoslužby pre križiackych rytierov prechádzajúcich mestom. Z obdobia druhej križiackej výpravy sa dochovala písomná zmienka o chráme z roku 1149 v podobe zvitku na ktorom je zaznamenané, že v oltárnej časti chrámu bol s veľkými poctami pochovaný biskup Alvisius z Arras, ku ktorého hrobu sa prišiel pokloniť sám Ľudovít VII., ktorý výpravu viedol. V období Druhá bulharská ríša bol chrám spočiatku využívaný, pričom ho navštevovali aj cári Ivan Asen I. a Peter, no cár Kalojan ho nechal z dôvodu svojej nenávisti k Byzantíncom zbúrať. Chrám dal následne obnoviť v roku 1205 jeho nástupca, cár Ivan Asen II. Ešte raz bol chrám poničený a následne obnovovaný v roku 1364. V roku 1520 bol napokon chrám sultánskym dekrétom, tak ako všetky ostatné bulharské chrámy v meste, odovzdaný do správy gréckeho patriarchátu. V roku 1657 bol chrám poničený tureckými obyvateľmi mesta.

Počet Arménov v meste narastal a tak v roku 1675 predala plovdivská metropola chrám arménskej komunite pre jej potreby. V roku 1828 bola pôvodná budova zbúraná a na jej mieste bola postavená nová budova chrámu, ktorá sa zachovala do súčasnosti. Hlavnými sponzormi stavby boli bohatí plovdivskí občania, predovšetkým Chajrabed Čorbadži, Tateos Aga, Manuk Chintlijan a Chadži Garabed ale aj iní. Výstavba bola dokončená 26. októbra 1828 a 8. decembra toho istého roku bol chrám aj vysvätený. Chrám vysvätil arcibiskup Mesrob z Andrianopolu. V čase výstavby bola v areáli postavená aj budova arménskej školy. V roku 1850 bola v chrámovom dvore postavená zvonica. Ku koncu 19. storočia bola postavená ďalšia školská budova (postavená v roku 1894) a ako aj budova arménskeho komunitného centra (postavená v roku 1883).

Chrám svätého Juraja je aj v súčasnosti funkčným arménskym chrámom a spoločne so školou sú centrom arménskej komunity v meste.

Charakteristika

Exteriér

Chrám bol postavený dvoma arménskymi architektmi, ktorí boli na stavbu prizvaní z oblasti Malej Ázie. Bol postavený na mieste pôvodného menšieho chrámu, ktorý bol z dôvodu výstavby zbúraný. Z dôvodu väčších rozmerov novej budovy, musela byť aj rozšírená plošina v svahu pahorku Nebet tepe, na ktorej budova stojí. Chrám je postavený ako trojloďová pseudobazilika z opracovaných obdĺžnikových kamenných blokov s drevenými krytinami a časťami konštrukcie.

Chrámový areál je obdĺžnikovitého tvaru a časť funguje už od čias založenia prvej školy ako školský dvor. Zo západnej strany je chrámový areál ohradený vysokým kamenným múrom a z východnej strany sa nachádzajú strmé svahy pahorku Nebet tepe. Priestranstvo okolo kostola v chrámovom dvore bolo využívané ako miesto pre pochovávanie významných členov arménskej komunity. Na toto poukazuje aj množstvo do súčasnosti zachovaných náhrobných dosiek v chrámovom dvore.

Interiér

Oltárnu časť chrámu lemujú zvnútra obklady z dlaždíc z fajansy z 13. – 14.storočia z mesta Kütahya v dnešnom Turecku – vtedajšieho centra arménskych umeleckých remesiel.

Veľkú hodnotu majú staré ikony nachádzajúce sa v chráme, maľované známymi i neznámymi arménskymi maliarmi. Medzi dve najvýznamnejšie sa radia ikona Sveta Bogorodica Pătevoditelka (bulh. Света Богородица Пътеводителка, doslova Svätá Bohorodička Sprievodkyňa) namaľovaná neznámym arménskym maliarom na konci 13. storočia a ikona Bogorodica s Mladeneca (bulh. Богородица с Младенеца, doslova Bohorodička s dieťaťom) z roku 1838, ktorá je dielom významného maliara Nikolu Odrinčanina. Interiér chrámu zdobia aj – pre arménske chrámy z 19. storočia typické – plátna s biblickými výjavmi pochádzajuce z 19. storočia.

Krypta – múzeum

Pod chrámom sa nachádza krypta, ktorá slúži ako múzeum s expozíciou venovanou arménskym utečencom ktorí na začiatku 20. rokov 20. storočia našli útočisko v Plovdive. Medzi najvýznamnejšie vystavené exponáty patria drobné starodávne predmety z bývalých arménskych chrámov v Adrianopole, Tekirdağu, Malkary, alebo Çorlu, ktoré z chrámov pred ich zničením utekajúci Arméni zachránili, keď tieto miesta opúšťali v dôsledku arménskej genocídy a grécko-tureckej vojny. Nachádza sa tu tak rozsiahla zbierka arménskych religióznych predmetov, ako napríklad krížov, relikviárov, kalichov, rukopisov biblií, relikvií a ďalších, pričom týmto svojim zameraním je múzejná expozícia svetovým unikátom. Múzeum bolo otvorené pri príležitosti výročia 1700 rokov od prijatia kresťanstva v Arménsku v roku 301.

Zvonica

Stojí oddelene od budovy chrámu a nachádza sa v priestore chrámového dvora na mieste v uhle, kde sa stretávajú severný a západný masívny ohradný múr chrámového areálu. Pôvodná zvonica bola postavená v roku 1850. V roku 1928 sa čiastočne zrútila v dôsledku Čirpanského zemetrasenia. Zrekonštruovaná bola následne v priebehu roku 1930 v rovnakom arménskom slohu, v akom bola realizovaná stavba pôvodnej zvonice, ktorý je u stavby prezentovaný najmä vrchnou časťou v podobe typickej ihlanovitej strechy na kupolovitej stavbe s arkádovitým radom okien oddelených stĺpami, ktorá je vo vrchnej časti pod samotnou strechou zakončená frontónmi. Jediné, čo sa v rámci rekonštrukcie na zvonici oproti pôvodnej stavbe zmenilo, bol tvar okien, pričom ani táto zmena nebola výrazná. Reštaurácia stavby prebehla aj v roku 2009.

Kaplnky

• Kaplnka svätého Bartolomeja a svätého Tadeáša (bulh. Параклис „Свети Партохомеос (Вартоломей) и свети Татеос (Тадей)“ – Paraklis „Sveti Partochomeos (Vartolomej) i sveti Tateos (Tadej)“) – Je postavený zvonku budovy chrámu, pričom lemuje jej severnú fasádu. Zasvätený je svätému Bartolomejovi a svätému Júdovi Tadeášovi – vierozvestom arménskeho národa.
• Kaplnka svätého Štefana (bulh. Параклис „Свети (Стефан)“ – Paraklis „Sveti (Stefan)“) – Jedná sa o menšiu stavbu, ktorá sa nachádza pri južnej fasáde chrámovej budovy. Zasvätená je svätému Štefanovi Prvomučeníkovi.

Ďalšie stavby v chrámovom areáli

• Arménska škola – Nachádza sa na mieste pôvodnej arménskej školy postavenej už v čase výstavby chrámu. Nová budova školy postavená vďaka sponzorskému daru manželov Viktorije a Krikora Ťuťundžijanových. Výstavba novej budovy prebehla v rokoch 1943 – 1944. Nachádza sa v južnej časti chrámového areálu.
• Bývalá budova školy svätého Vartananca – Jedná sa o bývalú budovu ďalšej arménskej školskej budovy, ktorá stála v areáli od konca 19. storočia. Budova bola postavená v roku 1894. Ako škola fungovala do polovice 40. roky 20. storočia. Po zmene režimu a nástupe socializmu bola budova zmenená na kultúrne centrum pod názvom Dom na armenskata kultura (bulh. Дом на арменската култура, doslova Dom arménskej kultúry).
• Budova komunitného centra – Postavená bola v roku 1883. Zachovala sa do súčasnosti a stojí v susedstve novej budovy školy.
• Mramorový sarkofág – Nachádza sa v chrámovom dvore južne od chrámu. Na sarkofágu sa síce zachovala časť epigrafického nápisu v arménčine, jedná sa však len o jednotlivá vzájomne oddelené písmená a tak nie je možné nápis rozlúštit.
• Pamätník venovaný pamiatke arménskych dôstojníkov, ktorí padli v priebehu prvej balkánskej vojny a prvej svetovej vojny. Bol odhalený 25. mája 1933.

Zaujímavosti

• Fajansové lemovanie apsidy je v súčasnosti známe len z dvoch arménskych chrámov na svete – plovdivského a jeruzalemského.
• V priebehu 5. a 6. storočia, kedy sa Arméni začali objavovať v dnešnom Bulharsku, boli aj dnešné bulharské aj dnešné arménske územie súčasťou Byzantskej ríše. Arméni sa zo svojich domovov v Malej Ázii premiestňovali na byzantské územie Balkánskeho poloostrova, aby tam našli uplatnenie predovšetkým ako vojaci, obchodníci, alebo úradníci.

Okrem Plovdivu sa najvýznamnejšie arménske komunity na území Bulharska nachádzajú v Ruse, vo Varne, v Šumene a v Burgase.

Galéria

• 
  celkový pohľad na chrám zvrchu zo severovýchodu
• 
  celkový pohľad na chrám zo severozápadu – prístavba pri severnej fasáde chrámu je kaplnka svätého Bartolomeja a svätého Tadeáša
• 
  celkový pohľad na chrám zvrchu z východu
• 
  pohľad na severnú fasádu stavby tvorenú severnou stenou kaplnky svätého Bartolomeja a svätého Tadeáša
• 
  pohľad na západnú fasádu chrámu
• 
  pohľad na južnú fasádu chrámu
• 
  pohľad na strechu chrámu s kupolou
• 
  pohľad na oddelene stojacu zvonicu zo severu
• 
  pohľad na oddelene stojacu zvonicu z východu
• 
  detailný pohľad na vchod do chrámu
• 
  detailný pohľad na kupolu chrámu
• 
  detailný pohľad na striešku pod kupolou
• 
  detailný pohľad na studňu v chrámovom dvore
• 
  kaplnka svätého Štefana pri južnej fasáde chrámu

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Arménsky chrám svätého Juraja (Plovdiv)