Wikipédia

Armen Sarkisjan

arménsky politik

Armen Vardani Sarkisjan[1] (* 23. jún 1953, Jerevan[2]) je arménsky politik, fyzik, diplomat, podnikateľ, vysokoškolský pedagóg a informatik, v rokoch 1996 až 1997 predseda vlády Arménska a od roku 2018 prezident Arménska.

Armen Sarkisjan
arménsky politik, fyzik, diplomat, podnikateľ, vysokoškolský pedagóg a informatik
Armen Sarkisjan
Armen Sarkisjan, podpis
4. prezident Arménska
Momentálne v úrade
od 9. apríl 2018
PremiériSerž Sarkisjan
Nikol Pašinjan
Predchodca Serž Sarkisjan Vahagn Chačaturjan Nástupca
5. predseda vlády
V úrade
4. november 1996 – 20. marec 1997
PrezidentLevon Ter-Petrosjan
Predchodca Hrant Bagratjan Robert Kočarjan Nástupca
Biografické údaje
Rodné menoArmen Vardani Sarkisjan
Narodenie23. jún 1953 (70 rokov)
Jerevan, Arnménsko
Alma materJerevanská štátna univerzita
VierovyznanieArménska apoštolská cirkev
Rodina
RodičiaVardan Sarkisjan
Manželka
Nouneh Sarkisjan
Deti2
Odkazy
Spolupracuj na CommonsArmen Sarkisjan
(multimediálne súbory)

Životopis upraviť

Začiatky upraviť

Vyštudoval Jerevanskú štátnu univerzitu, fakultu teoretickej fyziky a matematiky. V rokoch 1976 až 1984 bol profesorom fyziky a zakladateľom Katedry počítačového modelovania zložitých systémov na Jerevanskej štátnej univerzite. V rokoch 1984 až 1985 a 1989 až 1991 bol hosťujúcim výskumným pracovníkom a neskôr profesorom na University of Cambridge, Inštitúte matematiky Londýnskej univerzity. V rokoch 1991 až 1995 bol veľvyslancom Arménska v Spojenom kráľovstve.[2] Zároveň bol „hlavným veľvyslancom“ v Európe, veľvyslancom v Európskej únii, Belgicku, Holandsku, Luxembursku a Vatikáne (do roku 1999). V rokoch 1995-1996 pôsobil ako vedúci misie Arménskej republiky pri EÚ.[3]

Premiérom a ďalšia kariéra upraviť

Dňa 1. novembra 1996 sa Armen Sarkissian stal piatym predsedom vlády Arménska.[3] Keď bol Sarkisjan na čele vlády, snažil sa zriadiť sídla medzinárodných spoločností v Jerevane.[2] Vo volebnom období pôsobil len štyri mesiace a úrad opustil 28. februára 1997.[3] Podľa niektorých správ bola dôvodom údajná zrážka s vtedajším ministrom obrany Vazgenom Sargsjanom. Oficiálne správy naznačovali, že odstúpil z dôvodu naliehavej potreby podstúpiť liečbu vážnej choroby.[2] V roku 1998 bol znovu vymenovaný za veľvyslanca v Spojenom kráľovstve a pôsobil až do roku 20. apríla 2000, kedy ho z funkcie odvolal vtedajší prezident Robert Kočarjan. Je zakladajúcim prezidentom Eurasia House International (od roku 2000).[3] Viac ako tucet rokov pôsobil ako hlavný poradca British Petroleum, Alcatel, Telefónica, Bank of America Merrill Lynch a ďalších nadnárodných korporácií.[2] Začiatkom roku 2000 Sarkisjan vytvoril niekoľko investičných spoločností ako Knightsbridge Group a Highbury Group. V roku 2002 Sarkisjan založil každoročné Euroázijské mediálne fórum v Astane.[2] V roku 2009 založil nadáciu Yerevan My Love. V máji 2013 Sarkisjan sprevádzal princa Charlesa počas jeho cesty do Arménska ako hosť nadácie.[2] V septembri 2013 bol tretíkrát vymenovaný za veľvyslanca Arménska v Spojenom kráľovstve a v tejto funkcii pôsobil až do roku 2018.[3]

Prezidentský post upraviť

Pred prezidentskými voľbami roku 2018 v súlade s vtedajšími ústavnými reformami týkajúcimi sa prezidentského úradu nebol členom žiadnej politickej strany.[2] V januári 2018 vtedajší prezident Serž Sarkesjan navrhol Armena za svojho nástupcu. 2. marca 2018 arménsky parlament zvolil za nového prezidenta krajiny Armena Sarkisjana v pomere hlasov 90:10.[4] Sarkesjan sa stal prvým prezidentom krajiny zvoleným parlamentom.[5] V apríli prebehla jeho inaugurácia do funkcie prezidenta.[6] 2. mája 2018 vylúčil možnosť svojej kandidatúry za ďalšieho premiéra krajiny a vyvrátil tak správy miestnych médii, že hodlá kandidovať so zámerom vyriešiť krízu v krajine, ktorú od apríla sužujovali rozsiahle protesty opozície.[7] V máji 2018 odvolal na žiadosť novozvoleného premiéra Nikola Pašinjana šéfa tamojšej polície i bezpečnostnej služby.[8] V novembri 2020 v televíznom prejave vyhlásil, že požaduje predčasné parlamentné voľby ako reakciu na politickú krízú, ktorá vypukla 10. novembra ako dôsledok vyhlásenia o ukončení bojov v Náhornom Karabachu, ktoré prostredníctvom videokonferencie podpísali okrem arménskeho premiéra Nikola Pašinjana aj azerbajdžanský prezident Ilham Alijev a ruský prezident Vladimir Putin.[9]

V januári 2021 sa Sarkisjan nakazil koronavírusom. Pozitívny výsledok testu na koronavírus mal po tom, ako na Nový rok absolvoval cestu do Británie, kde údajne oslavoval spolu so svojou rodinou v Londýne.[10] V auguste 2021 vymenoval do funkcie staronového predsedu vlády Pašinjana. Stalo sa tak po predčasných voľbách, ktoré sa uskutočnili 20. júna toho roku.[11]

V januári roku 2022 podal demisiu. Svoje rozhodnutie odôvodnil aj tým, že prezident nemá dostatočné nástroje, aby v ťažkých časom ovplyvňoval dôležité procesy v domácej a zahraničnej politike.[12] Arménsky parlament jeho demisiu potvrdil 1. februára.[13] Sarisjana vo funkcii vystriedal Vahagn Chačaturjan.[14]

Zastupiteľský úrad SR v Arménsku upraviť

Pri príležitosti otvorenia Zastupiteľského úradu SR v Jerevane sa vo februári 2020 Sarkesjan stretol so slovenským ministrom zahraničných veci Miroslavom Lajčákom. Vláda SR schválila vytvorenie zastupiteľského úradu v Jerevane v roku 2019.[15]

Osobný život upraviť

Je ženatý s jednou z najuznávanejších autoriek kníh pre deti Nouneh Sarkisjan, s ktorou má dvoch synov.[2][3] Ma tri vnúčatá.[2]

Iné projekty upraviť

Referencie upraviť

  1. ↑ Kavkazplus. " A bone" from Britain to Armenia and Armen Sarkisian- kavkazplus.com - Georgia news [online]. kavkazplus.com, 2021-11-13, [cit. 2021-11-20]. Dostupné online. (po anglicky)
  2. ↑ a b c d e f g h i j MIRROR-SPECTATOR, The Armenian Mirror-Spectator. Republican Party Nominates UK Ambassador, Former PM Sarkissian for President [online]. mirrorspectator.com, 2018-01-25, [cit. 2021-11-20]. Dostupné online. (po anglicky)
  3. ↑ a b c d e f TADEVOSJAN, Ara. Armen Sarkissian: Scientist, ambassador, prime minister, businessman [online]. mediamax.am, 2018-1-18, [cit. 2021-11-20]. Dostupné online. (po anglicky)
  4. ↑ TASR. Armen Sarkisjan sa stal novým arménskym prezidentom. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2018-03-02. Dostupné online [cit. 2021-11-20].
  5. ↑ TASR. Arménska opozícia bude rokovať s vládou, ako von z krízy. SME (Bratislava: Petit Press), 2018-04-24. Dostupné online [cit. 2021-11-20]. ISSN 1335-4418.
  6. ↑ TASR. Moci v Arménsku sa ujal nový prezident Armen Sarkisjan. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2018-04-09. Dostupné online [cit. 2021-11-20].
  7. ↑ TASR. Arménsky prezident odmietol dohady o svojej kandidatúre za premiéra. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2018-05-02. Dostupné online [cit. 2021-11-20].
  8. ↑ TASR. Arménsky prezident odvolal na žiadosť nového premiéra šéfa polície. SME (Bratislava: Petit Press), 2018-05-10. Dostupné online [cit. 2021-11-20]. ISSN 1335-4418.
  9. ↑ TASR. Arménsky prezident navrhuje riešiť krízu vytvorením vlády národnej svornosti. SME (Bratislava: Petit Press), 2020-11-17. Dostupné online [cit. 2021-11-20]. ISSN 1335-4418.
  10. ↑ Arménsky prezident Sarkisjan sa nakazil koronavírusom. SME (Bratislava: Petit Press), 2021-01-05. Dostupné online [cit. 2021-11-20]. ISSN 1335-4418.
  11. ↑ TASR. Arménsky prezident vymenoval Nikolu Pašinjana za predsedu novej vlády. SME (Bratislava: Petit Press), 2021-08-02. Dostupné online [cit. 2021-11-20]. ISSN 1335-4418.
  12. ↑ TASR. Arménsky parlament potvrdil demisiu Armena Sarkisjana. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2022-02-01. Dostupné online [cit. 2023-12-11].
  13. ↑ TASR. Arménsky parlament potvrdil demisiu Armena Sarkisjana. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2022-02-01. Dostupné online [cit. 2023-12-11].
  14. ↑ Vahagn Khachaturyan elected President of Armenia [online]. armenpress.am, 12:57, 3 March 2022, [cit. 2023-12-11]. Dostupné online. (po anglicky)
  15. ↑ TASR. M. Lajčák otvorí Zastupiteľský úrad SR v Jerevane. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2020-02-21. Dostupné online [cit. 2021-11-20].
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Armen_Sarkisjan&oldid=7760943“