Asenica

Asenica (bulh. Асеница; do 29. júna 1942 Čaja (bulh. Чая), do 27. apríla 1945 Asenovica (bulh. Асеновица), do 25. júla 1989 Čepelarska reka (bulh. Чепеларска река)) je rieka, nachádzajúca sa v južnom Bulharsku v Smoľanskej a v Plovdivskej oblasti. Je pravým prítokom rieky Marica.

Asenica
Асеница
rieka
Rieka Asenica v centrálnej časti Asenovgradu
Štát	Bulharsko
Zdrojnica	blízko rezortu Pamporovo v Západných Rodopách
- poloha	Západné Rodopy, Smoľan
- výška	1 550 m
- súradnice	41°39′06″S 24°41′47″V
Ústie	Marica
- poloha	Rogoš
- výška	148 m
- súradnice	42°09′24″S 24°53′53″V
Dĺžka	86 km
Povodie	1 010 km² (101 000 ha)
Poloha ústia v Bulharsku
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Názov

Rieka je známa pod viacerými názvami, keďže tieto sa v priebehu času menili. Do roku 1942 sa rieka volala Čaja, od roku 1942 do roku 1945 Asenovica (podľa mesta Asenovgrad), neskôr až do roku 1989 Čepelarska reka (keďže pramení v časti Rodop, ktorá sa nazýva Čepelarska planina) a od roku 1989 nosí meno Asenica. Bežne sa používajú všetky tieto názvy.

Okrem týchto názvov je z písomných prameňov zrejmé, že v minulosti sa pre rieku používali aj názvy Srebrica (bulh. Сребрица), Zlatica (bulh. Златица), alebo Altăn dere (bulh. Алтън дере).

Opis toku

Rieka pramení v nadmorskej výške 1 550 m n. m. blízko horského rezortu Pamporovo v Západných Rodopách v časti zvanej Čepelarska planina a tečie severným smerom k Tráckej nížine. Na svojom toku cez pohorie Rodopy vytvorila dlhú, úzku a hlbokú roklinu, ktorá sa na dvoch miestach rozširuje (pri meste Čepelare a pri dedine Chvojna). V Rodopách rieka ďalej preteká cez dediny Narečenski bani a Bačkovo a cez mesto Asenovgarad. Po prietoku Asenovgradom sa rieka rozširuje a pokračuje Hornotráckou nížinou, preteká ešte cez dedinu Katunica a približne 2,5 km južne od dediny Rogoš v nadmorskej výške 148 m n. m. sa vlieva do rieky Marica.

Prítoky

• Nikalski dol (bulh. Никалски дол) (Ľ)
• Jančova reka (bulh. Янчова река) (P)
• Kerečmenska reka (bulh. Керечменска река) (Ľ)
• Kamburska reka (bulh. Камбурска река) (Ľ)
• Sivkova reka (bulh. Сивкова река) (Ľ)
• Izvorski dol (bulh. Изворски дол) (P)
• Pičurov dol (bulh. Пичуров дол) (Ľ)
• Vălči dol (bulh. Вълчи дол) (Ľ)
• Lopuchska reka (bulh. Лопухска река) (P)
• Bogutevska reka (bulh. Богутевска река) (P)
• Brezovsko dere (bulh. Брезовско дере) (Ľ)
• Ostricki dol (bulh. Острицки дол) (P)
• Burvi dol (bulh. Бурви дол) (Ľ)
• Vasilkovski dol (bulh. Василковски дол) (P)
• Kuceva reka (bulh. Куцева река) (P)
• Zabărdovska reka (bulh. Забърдовска река) (Ľ)
• Belija dol (bulh. Белия дол) (Ľ)
• Michailsko dere (bulh. Михаилско дере) (Ľ)
• Selskoto dere (bulh. Селското дере) (P)
• Orešica (bulh. Орещица) alebo Orešecka reka (bulh. Орешецка река) (Ľ)
• Todorova reka (bulh. Тодорова река) (P)
• Rekata (bulh. Реката) (Ľ)
• Ľutidol (bulh. Лютидол) (P)
• Jugovska reka (bulh. Юговска река) (P)
• Ulendol (bulh. Улендол) (Ľ)
• Dăskov dol (bulh. Дъсков дол) (Ľ)
• Oršin dol (bulh. Оршин дол) (Ľ)
• Razdol (bulh. Раздол) (Ľ)
• Lukovica (bulh. Луковица) (Ľ)

Ďalšie zaujímavosti

• Okrem prítokov sú hlavným zdrojom vody v rieke dážď a topiaci sa sneh. Najväčší prietok má rieka v priebehu apríla a mája, kedy dosahuje až 12 m³/s, najmenej vody preteká korytom rieky v auguste, často aj menej ako 1 m³/s.
• Rieka na svojom toku preteká 2 oblasťami (Smoľanská a Plovdivská) a tečie cez niekoľko osídlených miest. V Smoľanskej oblasti je to mesto Čepelare (bulh. Чепеларе) a dedina Chvojna (bulh. Хвойна) a v Plovdivskej oblasti mesto Asenovgrad (bulh. Асеновград) a dediny Narečenski bani (bulh. Нареченски бани), Bačkovo (bulh. Бачково) a Katunica (bulh. Катуница).
• V minulosti používané mená pre rieku Srebrica (bulh. Сребрица), Zlatica (bulh. Златица) a Altăn dere (bulh. Алтън дере) (v preklade z turečtiny Zlatá rieka) boli odvodené od faktu, že v blízkosti rieky prebiehala ťažba striebra a zlata.
• Je najväčšou riekou v strednej časti pohoria Rodopy.