Banjarčina

Banjarčina alebo bandžarčina alebo bandžárčina (bahasa Banjar) je austronézsky jazyk, ktorým hovorí asi 6 miliónov Bandžárcov, domorodých obyvateľov južného Kalimantanu v Indonézii. Keďže veľa Bandžárcov je obchodníkmi, s obchodom a sťahovaním rozšírili jazyk aj do iných častí Indonézie.

banjarčina, bandžarčina, bandžárčina (Bahasa Banjar)
Štáty	Kalimantan, Indonézia
Región	Ázia
Počet hovoriacich	5 900 000 ľudí
Poradie	nenachádza sa v prvej 100
Klasifikácia	Austronézske jazyky Malajo-polynézske jazyky
Písmo	latinka
Postavenie
Úradný jazyk	-
Regulátor	-
Jazykové kódy
ISO 639-1	-
ISO 639-2	-
ISO 639-3	bjn
Wikipédia
Adresa	bjn.wikipedia.org
Pomenovanie	ﻭﻳﻜﻴﭭﻴﺪﻳﺎ،ﺍﻧﺴﻜﻠﻮﭬﻴﺪﻳﺎ ﺑﺒﺎﺱ / Wikipidia, insiklupidia bibas
Pozri aj: Jazyk – Zoznam jazykov
Jazykový portál

Banjarčina sa používa v 3 zo 4 provincií Kalimantanu, kde je považovaná za lingua franca: Južný Kalimantan, Východný Kalimantan a Stredný Kalimantan. V Západnom Kalimantane sa používa častejšie malajčina.

Dialekty

Banjarčina má dosť spoločných slov s malajčinou a jávčinou, hoci existujú aj ich banjarské ekvivalenty.

Banjarčina má 2 hlavné nárečia: hornoriečne nárečie (Banjar Hulu) a dolnoriečne nárečie (Banjar Kuala), ktoré sa líšia hlavne vo fonológii a lexikológii.

Banjar Hulu má 4 samohlásky: /i/, /i:/, /u:/ a /a/. Ak slovo obsahuje iné samohlásky, pri výslovnosti ho Bandžárci vyslovujú ako inú najbližšiu hlásku. Napríklad keď sa snažia vysloviť anglické slovo 'logo', vyslovia ho ako 'lugu'. Indonézske slovo 'enak' vyslovujú ako /inak/. Slovo 'kemana' vyslovujú ako 'kamana'. Ďalšou zvláštnosťou nárečia Banjar Hulu je, že slová začínajúce na samohlásku vyslovujú s prídychom h na pred samohláskou, a toto h často aj píšu.

Banjar Kuala má podobne ako indonézština 5 samohlások /a, i, u, e, o/.

Porovnanie Banjar Hulu a Banjar Kuala

• gamat (Banjar Hulu), gémét (Banjar Kuala); artinya pelan
• miring (Banjar Hulu), méréng (Banjar Kuala); artinya miring
• himpat, tawak, tukun, hantup (Banjar Hulu), hamput (Banjar Kuala); artinya lempar (sambit)
• arai (Banjar Hulu), himung (Banjar Kuala); artinya gembira
• hagan (Banjar Hulu), gasan (Banjar Kuala); artinya untuk
• tiring (Banjar Hulu), lihat (Banjar Kuala); artinya melihat
• bungas (Banjar Hulu), langkar, béngkéng (Banjar Kuala); artinya cantik
• tingau (Banjar Hulu), lihat (Banjar Kuala); artinya toleh, lihat
• balalah (Banjar Hulu), bakunjang (Banjar Kuala); artinya bepergian
• lingir (Banjar Hulu), tuang (Banjar Kuala); artinya tuang
• tuti (Banjar Hulu), tadi (Banjar Kuala); artinya tadi
• ba-ugah (Banjar Hulu), ba-jauh (Banjar Kuala); artinya menjauh
• macal (Banjar Hulu), nakal (Banjar Kuala); artinya nakal
• balai (Banjar Hulu), langgar (Banjar Kuala); artinya surau
• tutui (Banjar Hulu), catuk (Banjar Kuala); artinya memukul dengan palu
• tukui (Banjar Hulu), periksa (Banjar Kuala); artinya memeriksa
• padu (Banjar Hulu), dapur (Banjar Kuala); artinya ruang dapur
• kau'u (Banjar Hulu), nyawa (Banjar Kuala); artinya kamu
• diaku (Banjar Hulu), unda (Banjar Kuala); artinya aku
• disia (Banjar Hulu), disini (Banjar Kuala); artinya disini
• bat-ku, anggit-ku (Banjar Hulu), ampun-ku (Banjar Kuala); artinya punya-ku
• bibit (Banjar Hulu), ambil (Banjar Kuala); artinya ambil
• ba-cakut (Banjar Hulu), ba-kalahi (Banjar Kuala); artinya berkelahi
• diang (Banjar Hulu), galuh (Banjar Kuala); artinya panggilan anak perempuan
• nini laki (Banjar Hulu), kayi (Banjar Kuala); artinya kakek
• utuh (Banjar Hulu), nanang (Banjar Kuala); artinya panggilan anak lelaki
• uma (Banjar Hulu), mama (Banjar Kuala); artinya ibu
• hingkat (Banjar Hulu), kawa (Banjar Kuala); artinya dapat, bisa
• puga (Banjar Hulu), hanyar (Banjar Kuala); artinya baru
• salukut (Banjar Hulu), bakar (Banjar Kuala); artinya bakar
• kasalukutan, kamandahan (Banjar Hulu), kagusangan (Banjar Kuala); artinya kebakaran
• tajua (Banjar Hulu), ampih (Banjar Kuala); artinya berhenti
• bapandir (Banjar Hulu), bepéndér (Banjar Kuala); artinya berbicara
• acil laki (Banjar Hulu), amang, paman (Banjar Kuala); artinya paman