Bedřich (Čechy)
Bedřich (* okolo 1141, Praha – † 25. marec 1189, tamže) bol české knieža (v r. 1172 – 1173 a 1178 – 1189) z rodu Přemyslovcov, najstarší syn Vladislava II. a Gertrúdy Babenberskej.
| Bedřich | |
| české knieža | |
 | |
| Narodenie | okolo 1141 Praha |
|---|---|
| Úmrtie | 25. marec 1189 Praha |
| Rodičia | Vladislav II., Gertrúda Babenberská |
| Manželka | Alžbeta Uhorská |
| Deti | Vratislav, Žofia, Helena, Oľga, Margaréta, Ľudmila |
| Odkazy | |
| Commons |  Bedřich |
Nástup na kniežací stolec upraviť
V roku 1160 sa stal olomouckým údelníkom a roku 1162 bol spolu so strýkom Děpoltom I. veliteľom vojsk v bitke pri Miláne. Jeho otec, v snahe zaistiť mu nástupníctvo na kniežacom stolci, sa v roku 1172 vzdal titulu českého kniežaťa a Bedřicha menoval svojím nástupcom. Urobil tak však bez domácej voľby i bez súhlasu rímskeho kráľa. Synovia Soběslava I., Soběslav, Oldřich a Václav, mali podľa starešníckeho princípu väčšie právo na kniežací stolec. Využili toho v roku 1173 na ríšskom sneme v Hermsdorfe a dosiahli, aby bol Bedřich zbavený vlády. Po pobyte na cisárskom dvore odišiel do vyhnanstva.
Neskôr sa postavil na stranu rímskeho cisára Fridricha I. Barbarossu pri jeho jednaniach s pápežom Alexandrom III. v Benátkach v roku 1177.
Druhýkrát kniežaťom upraviť
V roku 1178 využil pre Soběslava II. nepriaznivú situáciu (stratil podporu cisára Fridricha I. Barbarossu) a sám získal od cisára Čechy ako léno. Svoje postavenie uhájil vo víťaznej bitke so Soběslavom v Prahe (Na bojišti) 21. januára 1179. Získal stolec, ale čoskoro sa ukázal ako veľmi neschopný panovník. Krajinu riadila viac jeho manželka Alžbeta Uhorská než on sám. Nedokázal si na svoju stranu získať ani predstaviteľov cirkvi. Zreteľne sa to prejavilo pri voľbe nového pražského biskupa v januári 1179, kedy ako kandidáta na dlhší čas prázdny biskupský stolec predstavila kňažná Alžbeta svojho favorita, kaplána Valentína (Vališa).
Všeobecná nespokojnosť s jeho vládou prepukla v lete 1182 do otvoreného boja. Bol zbavený trónu a vyhnaný z krajiny. Jeho miesto zaujal Konrád II. Oto. Bedřich utiekol na cisársky dvor. Cisár Fridrich I. Barbarossa v snahe upokojiť situáciu previedol zásadné zmeny v postavení českého štátu. Rozdelil ho na dve samostatné kniežatstvá, české a moravské, pričom Morava bola priamo podriadená cisárstvu. Čechy dostal Bedřich a Moravu Konrád. Rozdelenie však netrvalo dlho. Bedřich v roku 1185 v bitke pri Lodeniciach porazil Konráda a krajinu opäť zjednotil. Podľa zmluvy uzavretej v Kníne sa Konrád stal moravským údelným kniežaťom.
Kríza kniežatstva upraviť
V roku 1186 začali spory Bedřicha s bratrancom, pražským biskupom Jindřichom Břetislavom. V roku 1187 dosiahla kríza Bedřichovej vlády, ale i českého štátu vrchol, keď sa Jindřich Břetislav stal ríšskym kniežaťom a jeho majetky sa tak dostali pod bezprostrednú právomoc ríše. Bedřich však napriek všetkým stratám stál verne po boku Fridricha I. Barbarossu a v roku 1188 plánoval pod jeho vedením zúčastniť sa krížovej výpravy. Zámer mu však prekazila smrť.
Po smrti bol pochovaný vo svätovítskej katedrále. Na základe predchádzajúcich zmlúv sa jeho nástupcom stal Konrád Oto.
Rodinné pomery upraviť
Za manželku mal dcéru uhorského kráľa Gejzu II. Alžbetu (* ? – † 12. január po 1189), s ktorou mal šesť detí:
Genealógia upraviť
| Vladislav I. † 12. apríl 1125 |
Richenza z Bergu * asi 1095 † 27. september 1125 |
Leopold III. Babenberský * 1073 † 15. november 1136 |
Anežka Sálska * 1072 † 24. september 1143 | ||||||||||
| Vladislav II. * asi 1110 † 18. január 1174 |
Gertrúda Babenberská * asi 1118 † 8. apríl 1150 |
||||||||||||
| Alžbeta Uhorská † 12. január po 1189 OO asi 1157 |
Bedřich * okolo 1141/2 † 25. marec 1189 |
||||||||||
| Vratislav † 1180 |
Žofia † 1195 |
Helena | Olga † asi 1163 |
Markéta † asi 1183 |
Ľudmila † 1240 | ||||||
Panovnícke pomery upraviť
Bedřich
| ||
| Vladárske tituly | ||
|---|---|---|
| Predchodca Vladislav II. |
České knieža 1172 – 1173 |
Nástupca Soběslav II. |
Bedřich
| ||
| Vladárske tituly | ||
|---|---|---|
| Predchodca Soběslav II. |
České knieža 1178 – 1189 |
Nástupca Konrád II. Oto |