Bifórium

Bifórium^[1]^[2] alebo bifora^[1] (lat. biforis) je forma združeného okna deleného stredným stĺpom na dve oblúkové polia, typické predovšetkým pre románsku a gotickú architektúru.^[1]^[3]^[4] Obdobnou formou združeného okna je trifórium.^[5]

Bifórium sa začalo objavovať v neskoroantickej a najmä v rannokresťanskej architektúre. V byzantskej architektúre sa skôr bežne vyskytuje trifórium, ale aj bifórium ako je napríklad Bazilika Sant'Apollinare Nuovo v Ravenne. V západnej predrománskej architektúre je bifórium oveľa častejšie vo vizigótskych a predrománskych kostoloch v Astúrií a Galícií. Najčastejšie sa vyskytujú v románskej a gotickej architektúre. Bifórium zohráva osobitnú úlohu v maurskej a mudéjarskej architektúre na Pyrenejskom polostrove.^[6]^[7] Bifórium sa primárne používalo na sakrálnych stavbách niekedy aj v dvoch či troch úrovniach nad sebou. Výnimočné prípady použitia sú na svetských stavbách ako je napríklad románsky palác na Spišskom hrade. Okná s rozdeľoval v strede stĺp s pätkou a hlavicou, v neskororománskom období mal už aj polygonálny prierez ovplyvnený prenikajúcou gotikou. Pri tehlovej architektúre a neskôr v gotickom období bol stredový stĺp nahradený jednoduchým murovaným pilierom.^[8] Bifórium bolo často používané aj v období renesancie. V barokovej a klasicistickej architektúre bolo bifórium do značnej miery zabudnuté alebo nahradený prvkami, ako je napríklad benátske okno. V 19. storočí sa bifórium vrátilo do módy hlavne v období eklekticizmu, neorománskej a neogotickej architektúre.

Galéria upraviť

Bazilika Sant'Apollinare Nuovo, 5. storočie, Ravenna, Taliansko.
Monastier Hosios Lukas, 10. storočie, Grécko.
Maurské bifórium v Alhambre, Granada, Španielsko.
Románske bifórium na hrade Hornberg v Nemecku.
Gotické bifórium.
Giottova zvonica (kampanila) vo Florenci, Taliansko.
Kostol svätého Jakuba staršieho vo Štvrtku na Ostrove.
Evanjelický kostol v Ochtinej.
Kostol svätého Martina v Martinčeku.
Kostol svätého Vavrinca v Hrabušiciach.
Kostol Ducha Svätého v Žehre.
Katedrála svätého Martina v Spišskej Kapitule.
Románsky palác na Spišskom hrade.
Románsky okenný stĺpik z bifória. prvá polovica 13. storočia, Spišský hrad.
Gotické bifórium na Starej radnici v Bratislave.
Bifórium na renesančnej zvonici v Strážkach.

Referencie upraviť

↑ ^a ^b ^c bifórium In: Encyclopaedia Beliana [online]. Slovenská akadémia vied, [cit. 2020-11-27]. Dostupné online. ISBN 978-80-89524-30-3.
↑ bifórium In: Slovník cudzích slov: akademický [online]. Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied, 2005, [cit. 2020-11-27]. Dostupné online.
↑ bifórium In: SYROVÝ, Bohuslav. Architektura oborový slovník. 2. vyd. Praha : Státní nakladatelství technické literatury, 1972. S. 43.
↑ HAVIAR, Tomáš; HAVIAROVÁ, Michaela. Spišské renesančné zvonice. Martin : Vydavateľstvo Matici slovenskej, 2011. ISBN 978-80-8115-054-8. S. 100.
↑ ŠEDIVÁ, Zdenka, et al. Architektonická a umenovedná terminológia používania pri opise epigrafických nosičov zo Slovenska. Bratislava : Univerzita Komenského v Bratislave, Spolok Slovákov v Poľsku, Towarzystwo Słowaków w Polsce, 2014. ISBN 978-80-223-3776-2. S. 194.
↑ biforium, bifora, tweelicht [online]. [Cit. 2020-08-10]. Dostupné online. (po anglicky)
↑ Art as Politics in Late Medieval and Renaissance Siena. Ed. Timothy B. Smith, Judith B. Steinhoff. Burlington : Routledge, 2017. ISBN 9781351575591. S. 53.
↑ Bifórium In: Apsida.sk [online]. [Cit. 2020-08-10]. Dostupné online.

Pozri aj upraviť

arkáda

Iné projekty upraviť

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bifórium

Externé odkazy upraviť

Zdroj upraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Bifora (architecture) na anglickej Wikipédii.

[bel-1] órium In: Encyclopaedia Beliana [online]. Slovenská akadémia vied, [cit. 2020-11-27]. Dostupné online. ISBN 978-80-89524-30-3.

[2] órium In: Slovník cudzích slov: akademický [online]. Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied, 2005, [cit. 2020-11-27]. Dostupné online.

[:0-3] órium In: SYROVÝ, Bohuslav. Architektura oborový slovník. 2. vyd. Praha : Státní nakladatelství technické literatury, 1972. S. 43.

[4] HAVIAR, Tomáš; HAVIAROVÁ, Michaela. Spišské renesančné zvonice. Martin : Vydavateľstvo Matici slovenskej, 2011. ISBN 978-80-8115-054-8. S. 100.

[5] ŠEDIVÁ, Zdenka, et al. Architektonická a umenovedná terminológia používania pri opise epigrafických nosičov zo Slovenska. Bratislava : Univerzita Komenského v Bratislave, Spolok Slovákov v Poľsku, Towarzystwo Słowaków w Polsce, 2014. ISBN 978-80-223-3776-2. S. 194.

[6] biforium, bifora, tweelicht [online]. [Cit. 2020-08-10]. Dostupné online. (po anglicky)

[7] Art as Politics in Late Medieval and Renaissance Siena. Ed. Timothy B. Smith, Judith B. Steinhoff. Burlington : Routledge, 2017. ISBN 9781351575591. S. 53.

[8] Bifórium In: Apsida.sk [online]. [Cit. 2020-08-10]. Dostupné online.

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

[7]

[8]