Bojko Borisov

	Bojko Borisov
	bulharský politik, viacnásobný predseda vlády
Predseda vlády Bulharska
Momentálne v úrade
	od 4. mája 2017
Prezident	Rumen Radev
	V úrade; 7. november 2014 – 27. január 2017
Prezident	Rosen Plevneliev
	V úrade; 27. júl 2009 – 13. marec 2013
Prezidenti	Rosen Plevneliev; Georgi Părvanov
Primátor Sofie
	V úrade; 10. november 2005 – 27. júl 2009
Biografické údaje
Narodenie	13. jún 1959 (64 rokov); Bankja, BĽR; dnes Bulharsko
Politická strana	GERB (od 2006); NDSV (2001 – 2006) BKP (pred 1990);
Národnosť	bulharská
Vierovyznanie	Bulharská pravoslávna cirkev
Rodina
Manželka	Stela Borisovová ⚮
Partnerka	Cvetelina Borislavová
Deti	1
Odkazy
	Bojko Borisov na boykoborissov.bg
	Bojko Borisov; (multimediálne súbory)
	Politický portál; Biografický portál

Bojko Metodiev Borisov (bulh. Бойко Методиев Борисов; * 13. jún 1959, Bankja, Bulharská ľudová republika) je bulharský politik, súčasný predseda vlády Bulharska. Je predsedom konzervatívnej strany GERB ktorú založil v roku 2006. V rokoch 2005 až 2009 pôsobil ako primátor Sofie, neskôr ako premiér (2009 – 2013, 2014 – 2017, od 2017). V predchádzajúcej politickej kariére bol členom Národného hnutia Simeona II. (2001 – 2006) a Komunistickej strany Bulharska (pred 1990).

Životopis upraviť

Osobný život upraviť

Borisov sa narodil v roku 1959 v obci Bankja, úradníkovi ministerstva vnútra Metodi Borisovovi a učiteľke základnej školy Venete Borisovej.

Borisov tvrdil, že jeho dedko bol popravený komunistami za to, že bol po bulharskom štátnom prevrate v roku 1944 prívržencom Nikola Petkova. To bolo sporné, pretože Nikola Petkov bol v roku 1944 stále spojencom komunistických povstalcov. Okrem toho by Borisovov neskorší vzostup v radoch bezpečnostných služieb z obdobia komunizmu nebol s takýmto rodinným zázemím možný. Iné zdroje poukazujú na to, že Borisovov starý otec pokojne zomrel v 60. alebo 70. rokoch 20. storočia.

Je dobrý športovec, majster džuda a aktívny futbalista.

So svojou manželkou Stelou splodil jedno dieťa. Neskôr sa rozviedli a Borisov dnes dlhodobo žije so svojou priateľkou Tsvetlinou Borislavovou.

Pred rokom 1990 upraviť

Borisov bol pred pádom komunistického režimu členom Komunistickej strany Bulharska. Pôsobil vo viacerých funkciách ako hasič či profesor policajnej akadémie. V osemdesiatych rokoch sa stal významným policajným funkcionárom a kariéru ukončil s hodnosťou major. Z polície musel odísť po tom, ako sa odmietol vzdať aj po páde režimu členstva v Komunistickej strane Bulharska

Politika upraviť

V rokoch 2005 až 2009 pôsobil ako primátor Sofie.

Logo konzervatívnej strany GERB

V roku 2006 založil konzervatívnu stranu GERB (skratka: Občania za európsky rozvoj Bulharska, bul. Граждани за европейското развитие на България; zároveň bulharsky ako slovo: erb). Po úspešných parlamentných voľbách v roku 2009, ktoré strana vyhrala s výsledkom 39,7 % sa postavil na čelo menšinovej vlády. Tá mala 117 zo 240 poslancov a v parlamente ju podporovali 3 menšie nacionalistické strany. Z postu predsedu vlády odstúpil po celoštátnych protestoch kvôli vysokým cenám energií, nízkemu životnému štandardu a korupcií.

V predčasných parlamentných voľbách jeho strana prepadla, vyhrala ich so ziskom 30,5 %. Po voľbách GERB na čele s Borisovom ostal v opozícií na koľko nedokázal zostaviť vládu. Krajinu viedla dočasná vláda zložená z nominantov Socialistickej strany a Hnutia za práva a slobody. Tá ju doviedla k predčasným voľbám v roku 2014.

Borisov v októbri 2009

V opakovaných voľbách strana získala 32,7 % hlasov všetkých voličov. Borisov zasadol do kresla predsedu koaličnej vlády s konzervatívnym Reformným blokom.

V parlamentných voľbách v roku 2017 Borisovov GERB zopakoval svoj dobrý výsledok a oslovil 33,5 % voličov. Vo funkcií premiéra zostal, vytvoril koaličnú vládu s nacionalistickou krajne pravicovou stranou Zjednotení patrioti, za čo bol ostro kritizovaný.

Kritika upraviť

Podpredseda Strany európskych socialistov Jan Marinus Wiersma obvinil Borisova z toho, že označil Turkov, Rómov a dôchodcov za „zlý ľudský materiál“ a tvrdil, že strana GERB už prekročila hranicu medzi pravicovým populizmom a extrémizmus až nacionalizmom.

Strana je spojená s množstvom korupčných škandálov a jej kritici ju obviňujú z toho, že mafia v štáte prerástla s vládou. V súčasnosti sa konajú aj protesty proti rozsiahlej korupcií v krajine, ktorú pripisujú práve GERBu a Borisovovej vláde.^[1]

Referencie upraviť

↑ Bulharskem už týden cloumají tisícové protesty proti vládě. Demonstranty podpořily i Spojené státy [online]. Praha: Český rozhlas, 2020-07-16, [cit. 2020-07-22]. Dostupné online. (čeština)

Iné projekty upraviť

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bojko Borisov

Zdroj upraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Boyko Borisov na anglickej Wikipédii.

[1] Bulharskem už týden cloumají tisícové protesty proti vládě. Demonstranty podpořily i Spojené státy [online]. Praha: Český rozhlas, 2020-07-16, [cit. 2020-07-22]. Dostupné online. (čeština)

[1]