Bourbonovci

	Bourbonovci
	;
Krajina	Francúzsko, Navarra, Španielsko, Luxembursko
Materská dynastia	Kapetovci
Tituly	Francúzsky kráľ; Navarrský kráľ; Španielsky kráľ; Orleánsky vojvoda; Vendômeský vojvoda; Bourbonský vojvoda; Parmský vojvoda; Kráľ Oboch Sicílii; Luxemburský veľkovojvoda; Sevilleský vojvoda
Zakladateľ	Róbert, gróf z Clermontu
Rok založenia; dynastie	1272
Zosadenie dynastie; z trónu	1830 – Francúzsko a Navarra (Júlová revolúcia); 1859 – Parma (Pripojenie k Sardínskemu kráľovstvu); 1861 – Kráľovstvo Oboch Sicílií (Zjednotenie Talianska)
Posledný panovník	Španielsko: Juan Carlos I.; Francúzsko a Navarra: Karol X.; Francúzsko (Orleáns): Ľudovít Filip Orleánsky; Parma: Róbert I.; Kráľovstvo Oboch Sicílií: František II.
Posledná hlava dynastie	Francúzsko a Navarra: Karol X.; Parma: Róbert I.; Kráľovstvo Oboch Sicílií: František II.
Súčasná hlava dynastie	Španielsko: Juan Carlos I.; Parma: Carlos Hugo; Luxembursko:Henrich
Štátna príslušnosť	Francúzsko, Španielsko
Ďalšie vetvy dynastie	Orleánska dynastia Brazílska kráľovská dynastia; ; Bourbonsko-sicílska dynastia; Bourbonsko-parmská dynastia;

Bourbonovci (iné názvy: Bourbon, zastarano: Bourboni, pre Španielsko: Borbónovci; základný tvar: z Bourbonu, Bourbonský, Borbónsky - fr. de Bourbon, šp. de Borbón) je pôvodne francúzsky šľachtický rod, ktorý je doložený od 10. storočia.

Ako Bourbonovci v užšom zmysle sa spravidla označuje len jedna jeho vetva (presnejšie časť jeho kapetovsko-anjouvskej vetvy), ktorú založil Henrich IV. Navarrský v 16. storočí, a ktorá vládla/vládne v Navarre, Francúzsku, v Neapolsku a Sicílii, Parme, Španielsku a v Luxembursku.

Vývoj dynastie upraviť

Znak pôvodného rodu Bourbonovcov

Pôvodní Bourbonovci upraviť

Rod Bourbonovcov odvádza svoje meno od Bourbonska v strednom Francúzsku, ktorého centrom bol hrad Bourbon-l’Archambault. Najstarším známym členom dynastie bol Aymar z Bourbonu (alebo Adhémar), pán Souvigny a Bourbonu, ktorý žil okolo roku 900 po Kr. Nasledujúci hlavní členovia tohto rodu pokračovali ako páni (sire) alebo dámy (dame) bourbonskí/-ké.

Dampierrovsko-bourbonská dynastia upraviť

Táto dynastia vznikla roku 1186 manželstvom Guya II. Dampierrskeho, maršala champagnského, s Matildou I. (Mahaut I.), dámou bourbonskou. Nasledujúci hlavní členovia tohto rodu pokračovali ako páni (sire) alebo dámy (dame) bourbonskí.

Zásah Burgundovcov upraviť

Do dampierrovsko-bourbonskej dynastie sa priženil Ján Burgundský, ktorý si vzal Agnešu, dámu bourbonskú a stal sa tak pánom bourbonským. Ich dcérou bola Beatrix (Burgundská a Bourbonská), dáma bourbonská.

Kapetovsko-bourbonská dynastia upraviť

Dynastiu založil Róbert Kapet, gróf z Clermontu a syn francúzskeho kráľa Ľudovíta IX. Svätého, ktorý si roku 1276 vzal vyššie spomínanú Beatrix, dámu bourbonskú.

Kapetovsko-bourbonskú dynastiu v neskoršom období delíme takto:

vetva grófov z Marche (od 14. storočia):
- vetva grófov z Vendôme (od 14. storočia):
  - vetva pánov (neskôr kniežat) z Carency (od 14. storočia)
  - vetva vojvodov z Montpensier (od 15. storočia)
  - vetva kniežat z Condé (od 16. storočia)
  - vetva francúzskych kráľovských Bourbonovcov (Bourbonovci v užšom zmysle) (od 16. storočia):
    - hlavná vetva francúzskych kráľovských Bourbonovcov
    - bourbonovsko-anjouovská vetva (=španielski Bourbonovci) (od 17. storočia), vrátane:
      - vetva kráľov Kráľovstva oboch Sicílií (neapolsko-sicílska vetva) (od 18. storočia)
      - vetva vojvodov z Parmy (parmská vetva, dynastia Bourbon-Parma) (od 18. storočia)
        vetva luxemburských veľkovojvodov (od 20. storočia)
        
        iné vetvy
      - iné vetvy
    - orléanská vetva (od 17. storočia)
    - iné vetvy
  - iné vetvy
- iné vetvy
vetva grófov z Montpensier (od 15. storočia)
iné vetvy

Vláda v Navarre a vo Francúzsku upraviť

Bourbonovci vládli v Navarre 1572 – 1789 (zlúčená s Francúzskom) a vo Francúzsku 1589 – 1792 (s prestávkami) a 1814 – 1830.

Do vetvy grófov z Vendôme patril aj – od roku 1572 navarrský kráľ – Henrich (ako navarrský kráľ Henrich III.), ktorý sa v roku 1589 stal francúzskym kráľom ako Henrich IV. po vymretí kráľovského rodu Valois a stal sa tak zakladateľom francúzskej kráľovskej bourbonskej dynastie (Bourbonovci v užšom zmysle). Vo Francúzsku jeho potomkovia vládli až do roku 1792, kedy bol kráľ Ľudovít XVI. zosadený a v roku 1793 popravený. Po páde Napoleona Bonaparteho sa v roku 1814 Bourbonovci znova dostali na trón (Ľudovít XVIII., brat popraveného Ľudovíta XVI.) V roku 1830 dynastiu na tróne vystriedala vedľajšia línia francúzskych kráľovských Bourbonovcov, ktorá panovala 18 rokov pod menom Orléans.

Vláda v Španielsku upraviť

Bližšie informácie v hlavnom článku: Bourbonsko-anjouovská dynastia

V Španielsku vládli 1700/1713 – 1808, 1814 – 1868, 1870 – 1873, 1874 – 1931 a od 1975 – súčasnosť

Vláda v Neapolsku, Sicílii a v Kráľovstve oboch Sicílií upraviť

V Neapolsku a Sicílii vládli 1734 – 1805 a ako králi Kráľovstva oboch Sicílií 1816 – 1860.

Vláda v Parme upraviť

Ako vojvodovia z Parmy vládli 1731 – 1735, 1748 – 1802 a 1847 – 1859.

Vláda v Luxembursku upraviť

Luxemburskými veľkovojvodami sú od roku 1964.

Iné projekty upraviť

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bourbonovci