Bradavica (vrch vo Vysokých Tatrách)
Bradavica[1] (2 476,0 m n. m.[2][3]; poľ. Staroleśny Szczyt, Staroleśna, Staroleśniański Szczyt, nem. Warze, maď. Bibircs) je uzlový vrch v Tatrách na Slovensku. Vypína sa v závere Slavkovskej doliny, nad Tatranskou Poliankou, približne 14 km severozápadne od Popradu.[4] Východným smerom stojí Zbojnícka chata. Je to jedenásty najvyšší vrch vo Vysokých Tatrách.
| Bradavica | |
| vrch | |
 | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Prešovský |
| Okres | Poprad |
| Obec | Vysoké Tatry |
| Časť | Vysoké Tatry |
| Pohorie | Tatry |
| Podcelok | Východné Tatry |
| Povodie | Poprad |
| Nadmorská výška | 2 476,0 m n. m. |
| Súradnice | 49°10′17″S 20°09′21″V / 49,1713°S 20,1558°V |
| Orogenéza/vrásnenie | alpínske vrásnenie |
| Prvovýstup | K. Tetmajer, T. Żeleński, K. Bachleda, J. Bachleda |
| - dátum | 14. august 1892 |
  Poloha v rámci Slovenska
| |
 Poloha v rámci Tatier
| |
| Wikimedia Commons: Bradavica | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Názov upraviť
Vysvetľuje sa tvarom štítu. Poliaci majú pre Bradavicu odlišný názov Staroleśny Szczyt, ktorý je odvodený s poľského pomenovania Veľkej Studenej doliny. Názov vznikol okolo roku 1880.[5]
Poloha upraviť
Nachádza sa na juhovýchode strednej časti Tatier, v geomorfologickom podcelku Východné Tatry a časti Vysoké Tatry.[6] Leží v Prešovskom kraji, v okrese Poprad a na katastrálnom území mesta Vysoké Tatry.[1] Najbližšími sídlami sú juhovýchodne situovaný Starý Smokovec, Tatranské Zruby a Tatranská Polianka, južne leží Nová Polianka a Vyšné Hágy, juhozápadne Štrbské Pleso, severne Tatranská Javorina a východne Tatranská Lomnica.[7][2] Vrch sa nachádza v Tatranskom národnom parku a stretávajú sa tu hranice národných prírodných rezervácií Velická dolina, Slavkovská dolina a Studené doliny.[4]
Opis upraviť
Bradavica je uzlový vrch v rázsoche, vybiehajúcej z Východnej Vysokej (2 429 m n. m.) v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier juhovýchodným smerom na Slavkovský štít (2 452 m n. m.). V masíve z nej odbočuje vetva Veľkej Granátovej veže (2 318 m n. m.). Má štyri vrcholy, oddelené Sedlom Bradavíc. V slovenčine nie sú označené a najvyšší je severovýchodný.[8] Bradavica sa klenie nad tromi dolinami - Velickou na juhozápade, Slavkovskou na juhovýchode a Veľkou Studenou na severe. Velickou dolinou voda odteká Velickým potokom cez Velické pleso, Slavkovskú odvodňuje Slavkovský potok a zo severných svahov odteká Studeným potokom do rieky Poprad.[7]
Západným smerom sa nachádza Kotlový štít (2 601 m n. m.), Gerlachovský štít (2 654 m n. m.), Končistá (2 538 m n. m.), Lavínový štít (2 606 m n. m.), Litvorový štít (2 413 m n. m.) a Velický štít (2 319 m n. m.), severným Východná Vysoká (2 429 m n. m.), Svišťový štít (2 383 m n. m.), Malý Javorový štít (2 380 m n. m.), Javorový štít (2 418 m n. m.) a Široká veža (2 462 m n. m.), východným Prostredný hrot (2 441 m n. m.), Slavkovská kopa (2 346 m n. m.) a Slavkovský štít (2 452 m n. m.) a južným Senná kopa (1 848 m n. m.), Velické Granáty (2 420 m n. m.) a Kvetnicová veža (2 433 m n. m.).[2] Na vrchol nevedie značená turistická trasa.[4]
Výhľady upraviť
Turisticky voľne neprístupný skalnatý vrchol[7] umožňuje kruhový rozhľad. Pri vhodných podmienkach sú viditeľné okolité doliny a vrcholy Vysokých Tatier, no tiež Podtatranská kotlina, východná časť Nízkych Tatier, Kozie chrbty, Spišsko-gemerský kras, Volovské vrchy, Slanské vrchy, Branisko a Levočské vrchy.[9]
Prístup upraviť
Vrch sa nachádza na území národných prírodných rezervácií a Tatranského národného parku, preto prístup naň je možný len s horským vodcom. Velickou dolinou okolo Sliezskeho domu i Veľkou Studenou dolinou popri Zbojníckej chate, vedú značené turistické chodníky.[4] Na vrchol Bradavice vedie viacero výstupových trás od Sliezskeho domu:
- popod Rohatú vežu,
- cez Zvodnú lávku,
- hrebeňom z Východnej Vysokej a cez Zvodnú lávku
Prevýšenie je 800 m. Stredná náročnosť popod Rohatú vežu. Trvanie 6 až 8 hodín.[10]
Výstupy upraviť
Prvovýstup vykonali 14. augusta 1892 Kazimierz Przerwa-Tetmajer, Tadeusz Boy-Żeleński, Klimek Bachleda a Jan Bachleda Tajber, ktorí na vrchol vystupovali z Poľského hrebeňa. Najprv prekonali Východnú Vysokú, Kupolu a Westerovho štítu zostúpili na Zvodnú lávku pod vrcholmi Bradavice. Potom pokračovali lávkou a roklinou nad Veľkou Studenou dolinou do Sedla Bradavíc a z neho ne severovýchodný a východný vrchol. Prvý zimný výstup urobili 15. februára 1906 Ernst Dubke a Alfred Martin s vodcami Jánom Franzom a Jánom Breuerom.[5]
Referencie upraviť
- ↑ a b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2024-02-13]. Dostupné online. Archivované 2023-12-08 z originálu.
- ↑ a b c Vysoké Tatry. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
- ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 39.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2024-02-13]. Dostupné online.
- ↑ a b BOHUŠ, Ivan. Tatranské štíty a ľudia. 1. vyd. Tatranská Lomnica : IaB, 2012. ISBN 978-80-969017-9-1. S. 159.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2024-02-13]. Dostupné online.
- ↑ a b c Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-02-13]. Dostupné online.
- ↑ BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2024-02-13]. Dostupné online.
- ↑ ADAMEC, Vladimír; ROUBAL, Radek. Turistický sprievodca Vysoké Tatry. 1.. vyd. Bratislava : Šport, 1972. 182 s. 77-002-72.
- F. Kroutil, Vysoké Tatry pro horolezce, Olympia Praha 1974.
- A. Puškáš, Vysoké Tatry – monografia, 5. diel, 1972.
Pozri aj upraviť
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bradavica (vrch vo Vysokých Tatrách)
