Budatínsky zámok
Budatínsky zámok[2] (iné názvy: Budatínsky hrad[3][4], Budatín[5]) je zámok[5] alebo hrad v širšom zmysle[6] (alebo pôvodne hrad v užšom zmysle, neskôr prestavaný na zámok[4]), ktorý sa nachádza v Žilinskej mestskej časti Budatín, pri sútoku riek Váh a Kysuca. Je zachovalý a sprístupnený verejnosti. Sídli v ňom Považské múzeum.
| Budatínsky zámok | |
| hrad, zámok | |
 Budatínsky zámok, august 2015
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Žilinský |
| Okres | Žilina |
| Mesto | Žilina |
| Mestská časť | Budatín |
| Nadmorská výška | 320 m n. m. |
| Súradnice | 49°14′11″S 18°44′02″V / 49,23639°S 18,73389°V |
| Materiál | kamenné murivo |
| Vznik | 13. storočie |
| Pre verejnosť | verejnosti prístupný |
| Najľahší výstup | mestská časť Budatín |
 Národná kultúrna pamiatka SR
| |
| ÚZPF[1] | |
| - číslo | 1427/1 - 4 |
| - dátum zápisu | 5. 11. 1963 |
   Poloha Budatínskeho zámku na Slovensku
| |
  Poloha Budatínskeho zámku v Žilinskom kraji
| |
| Wikimedia Commons: Budatín Castle | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Dejiny upraviť
Vznikol ako strážny hrad v druhej polovici 13. storočia. Postavený je na skalnom ostrohu na strategicky významnom mieste, pri brode na sútoku Váhu a Kysuce, kde sa vyberalo clo. Význam hradu zvýrazňovalo aj mohutné opevnenie. Základom hradu bola mohutná kruhová obytná veža v kamennom opevnení, ktorá sa v pôdoryse zachovala podnes a vytvára charakteristickú siluetu Budatínskeho zámku. Pôvodne kráľovskú pevnosť získal začiatkom 14. storočia Matúš Čák. S jeho výbojmi a koncepciou obrany súvisí aj opevnenie veže obranným múrom a výstavba obytného paláca v priestore opevnenia. S výnimkou južnej strany obranný múr tvorí dodnes obvod zámku.
Od roku 1487 bol novým majiteľom Budatína Gašpar Suňog, ktorý naznačil smer, akým sa uberal stavebný vývoj hradu spätý s jeho rodom po niekoľko storočí. Renesančná úprava z roku 1551 spojila jednotlivé budovy podľa jednotnej architektonickej koncepcie, sceľujúc tak rôznorodé funkcie do harmonického celku, zdôrazneného aj navonok riešením fasád. Zvýraznili sa v nich predovšetkým rytmicky členené priečelia a nádvorie s arkádovou chodbou.
Hrozba tureckého nebezpečenstva, ale najmä vnútorných bojov a stavovských povstaní, prispeli v prvej polovici 17. storočia k výstavbe nového renesančného opevnenia, ktoré spevnili bastiónmi a zabezpečili priekopou v severovýchodnom predhradí. V tom čase už gotická pevnosť, prebudovaná na pohodlné renesančné sídlo, spĺňala požiadavky pohodlného bývania a strediska hospodárskeho podnikania i modernej vojenskej techniky.
Barokové obdobie sa v roku 1745 sústredilo na výstavbu kaplnky; súčasne dostavali aj budovy kaštieľa a celok obklopili parkom, nadväzujúcim svojou kompozíciou na priečelie zámku.
Po vymretí Suňogovcov v roku 1798 sa majiteľmi hradu stali Čákiovci, ktorí tu bývali až do roku 1945. Posledným vlastníkom zámku bol Gejza Čáki (Csáky). Za revolúcie 1848/49 cisárski vojaci v januári 1849 hrad zapálili. Ničivý požiar vážne poškodil stavebné konštrukcie a vnútorné vybavenie hradu. V roku 1870 hrad čiastočne opravili a využíval sa ako kasárne. Z tých čias sa podnes zachovali najmä budovy predhradia s výraznými dobovými fasádami. Posledná a najvýznamnejšia stavebná úprava, ktorá dala hradu dnešný vzhľad, je z rokov 1922 až 1923. Vychádzala z historizujúco-romantických motívov a uplatnila sa najmä v juhozápadnom krídle, kde vznikla priestranná reprezentačná sála a vstupné priestory. Čákiovci čerpali zo starších vzorov goticko-renesančných feudálnych stavieb, čo sa prejavilo najmä pri úprave stropov a obložení miestností.
Rekonštrukcie upraviť
Pamiatková obnova zámku sa uskutočnila na prelome päťdesiatych rokov 20. storočia a rešpektovala stavebné úpravy z dvadsiatych rokov. Priľahlý zámocký park bol zmenšený výstavbou Košicko-bohumínskej železnice koncom 19. storočia ako aj rozparcelovaním významnej časti krátko po druhej svetovej vojne; počas dlhého obdobia bol park neudržiavaný.
1. januára 2007 bol zámok pre verejnosť uzavretý. Rekonštrukcia zámku bola naplánovaná na roky 2008 až 2013.[7]. Drotárska expozícia, bola dočasne premiestnená do zrekonštruovanej bývalej koniarne. Počas rekonštrukcie boli objavené viaceré archeologické nálezy.[8]
Zámocký park bol revitalizovaný a sprístupnený verejnosti v septembri 2010[9].
V roku 2013 sa začala oprava hradnej veže a kompletná výmena strešnej konštrukcie a krytiny, začali sa budovať nové sociálne zariadenia, komunikácia a inžinierske siete.[10]. 13. júla 2014 bola hradná veža znovu sprístupnená verejnosti [11].
V auguste 2016 bola opätovne sprístupnená kaplnka a väčšia časť vnútorných priestorov vrátane expozície drotárstva[12].
Povesť upraviť
K zámku sa viaže často literárne spracovávaná povesť o zamurovanej princeznej – povesť o nešťastnej láske Kataríny Suňogovej.[13]
Expozície Považského múzea upraviť
- Dobový interiér a sakrálne zbierky 18. a 19. storočia
- Rozsiahla zbierka drotárskych výrobkov (špecialita)
- Pravek severozápadného Slovenska
- Dejiny Žiliny rok 1208 - 1848
Galéria upraviť
-
Nádvorie a vstup do zámku -
Vstup do zámku -
Kaštieľ -
Budatín, vyobrazenie z r.1749 -
Zámocký park
Referencie upraviť
- ↑ Register nehnuteľných NKP [online]. Bratislava: Pamiatkový úrad SR, [cit. 2015-12-25]. Dostupné online.
- ↑ Názvy hradov a zámkov [PDF online]. Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, rev. 2017-03-28, [cit. 2020-08-29]. Dostupné online.
- ↑ Budatínsky hrad – Považské múzeum v Žiline [online]. pmza.sk, [cit. 2020-09-01]. Dostupné online.
- ↑ a b [1] prístup 1. 9. 2020
- ↑ a b Budatín. In: Encyclopaedia Beliana
- ↑ [2] [3]
- ↑ "Budatínsky zámok opravia, múzeum zatiaľ nemá sídlo", www.sme.sk
- ↑ V Budatínskom hrade našli množstvo archeologických nálezov na sme.sk, získane 25.11.2008
- ↑ Na prechádzke po novom parku [online]. sme.sk, 2010-09-08, [cit. 2010-09-14]. Dostupné online.
- ↑ KOLÁRIK, Michal. Budatínsky hrad obnovujú z eurofondov [online]. zilinadnes.sk, 13.4.2013, [cit. 2013-08-05]. Dostupné online.
- ↑ http://pmza.sk/veza-po-rekonstrukcii-znovu-otvorena/
- ↑ Tisícky ľudí prišli otvoriť Budatínsky hrad [online]. pmza.sk, 1.8.2016, [cit. 2017-01-20]. Dostupné online.
- ↑ Povesť o nešťastnej láske Kataríny Szuňoghovej [online]. Útvar kultúrno-informačných služieb MsÚ Trenčín, [cit. 2013-08-05]. Dostupné online.
Literatúra upraviť
- JURECKÝ, Michal. Premeny jednej veže. MÚZA (Žilina: Považské múzeum), 2014, roč. 2, čís. 1, s. 4 – 8. Dostupné online [cit. 2015-12-25].
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Budatínsky zámok
Externé odkazy upraviť
Zdroj upraviť
- Zámky.sk – zdroj, z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok.