Budhistická filozofia

Budhistická filozofia je náboženská filozofia tvoriaca filozofickú zložku budhizmu. Jedným zo základných učení sú nasledujúce štyri vznešené pravdy.

1. Celý ľudský život je utrpením, pretože všetko je pominuteľné. V oblasti nami uchopiteľného niet nijakého pevného prazákladu, nijaká substancia, všetko je iba dianie; neexistuje ani nijaké substanciálne ja. Opätovné zrodenie nespočíva v návrate tej istej pozemskej osobnosti, ale v prísnej kauzálnej súvislosti ovládajúcej prechod od jednej existencie k druhej i prechod medzi stavmi tej istej existencie.

2. Pôvodcom utrpenia je túžba a nevedomosť. Utrpenie sa podrobne opisuje v učení o dvanásťstupňovom kauzálnom nexe. Predpokladom staroby a smrti je zrodenie. Zrodenie je ale len vtedy, keď je vznikanie. Vznikanie má opäť svoju podmienku – pochopenie, pretože bez pochopenia zmyslového sveta by bol život smerujúci k novému zrodeniu nemožný. Pochopenie sa však deje len na základe túžby alebo žiadostivosti. Žiadostivosť sa živí vnímaním. To je zapríčinené stykom zmyslov s vecami. Zmysly majú svoj predpoklad meno a tvar, ktoré sa tvoria, keď je vedomie rodiaceho sa človeka počaté v matke. Nové vedomie je ďalším pôsobením tvarovania predchádzajúceho vedomia. Tieto tvarovania majú však svoju príčinu v nevedomosti. Treba teda zrušiť túto nevedomosť, čím sa zrušia medzipríčiny i posledný účinok – utrpenie.

3. Koniec utrpenia vyplýva z bezozvyškového zrušenia túžby. Iba čiastočné zrušenie túžby vedie k nebeskej alebo pozemskej existencii, z ktorých môže byť dosiahnutý posledný stupeň – nirvána. Tento stav však môže nastať aj pred smrťou, ak plameň žiadostivosti celkom vyhasne. Nirvána nie je ničota, lež úplné odpútanie sa od všetkého pominuteľného a strastiplného. Čo je mimo tohto negatívneho určenia, nemožno povedať vzhľadom na to, že prekračuje všetku skúsenosť a každý pojem. Názorné vylíčenia, ktoré sa pokúšajú prispôsobiť rozumeniu širších vrstiev, exponujú nirvánu často ako rajský stav.

4. Cestou k tomuto cieľu je osemstupňová cesta, ktorá obsahuje etické a meditatívne požiadavky ako joga. Na vrchole etických požiadaviek, ktoré nie sú samoúčelom, ale prostriedkom na odbúranie prekážok duchovného vzostupu, stojí šetrenie všetkého živého činom, slovom a myšlienkou.

Externé odkazy

• FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.