Wikipédia

CAC/PAC JF-17 Thunder

PAC JF-17 Thunder (urd. جے ایف-١٧ گرج‎) alebo CAC FC-1 Siao-lung (čín. 枭龙 – Siao-lung; angl. CAC FC-1 Xiaolong) je ľahké jednomotorové viacúčelové stíhacie lietadlo, vyvinuté čínskou spoločnosťou Čcheng-tu (CAC) v spolupráci s pakistanskou Pakistan Aeronautical Complex (PAC). Keďže je výsledkom kooperácie dvoch krajín, má v každom z týchto štátov iné pomenovanie – v Pakistane nesie označenie JF-17 Thunder, zatiaľ čo v Číne toto lietadlo volajú FC-1 Siao-lung (v preklade: Zúrivý drak).

JF-17 Thunder
FC-1 Siao-lung

JF-17 pakistanských vzdušných síl
Typviacúčelové stíhacie lietadlo
VýrobcaSkupina leteckého priemyslu Čcheng-tu
Pakistan Aeronautical Complex
Prvý let25. augusta 2003
Zavedený12. marca 2007
Charakterv aktívnej službe
Hlavný používateľPakistanské vzdušné sily
VýrobaV Číne: jún 2007 – súčasnosť
V Pakistane: január 2008 – súčasnosť
Vyrobených86+[1]
Cena za kus25 mil. USD

Stíhačka by mala v pakistanských vzdušných silách nahradiť lietadlá A-5, F-7P/PG, Mirage III a Mirage V.

Vznik a vývoj upraviť

V roku 1986 podpísala Čína s americkou firmou Grumman zmluvu o vývoji nového stíhacieho lietadla, ktoré by nahradilo J-7. V roku 1989 sa v Pekingu na námestí Nebeského pokoja konali protesty obyvateľov, ktoré armáda násilne potlačila a udalosť vošla do histórie ako Pekinský masaker. V dôsledku toho došlo k výraznému zhoršeniu vzťahov medzi USA a Čínou. Následne, bol program vývoja novej stíhačky, známy ako "Super 7", v roku 1990 zrušený. Skupina leteckého priemyslu Čcheng-tu však financovala program naďalej z vlastných zdrojov, hoci len obmedzenej miere, čím sa jej ale podarilo udržať ho pri živote. Potom, čo boli v roku 1990 na Pakistan zo strany USA uvalené sankcie, sa táto krajina tiež začala zaujímať o daný projekt. V júni 1999 Pakistan a Čína uzavreli dohodu o reštarte programu, v ktorej sa Pakistan zaviazal hradiť asi 50% celkových nákladov na vývoj. Tento projekt sa stal v Pakistane známy ako JF-17 a v Číne FC-1.

Prvý prototyp bol predstavený 31. mája 2003 a uskutočnil svoj prvý let 24. augusta toho istého roku. Prototyp 03 uskutočnil svoj prvý let o rok neskôr a 28. apríla 2006 sa vzniesol k oblohe prototyp 04 s plne funkčnou avionikou.[2] Celé testovanie, ktoré prebiehalo na šiestich prototypoch až do roku 2007, mala na starosti Čína. V roku 2007 začala Čína dodávať pakistanskému letectvu prvé stíhačky. O dva roky neskôr nasledovali dodávky JF-17 vyrobených už v Pakistane a vo februári 2010 sa sformovala prvá bojová letka.[3] V roku 2012 bol ohlásený vývoj dvojmiestnej cvično-bojovej verzie, ktorá by mala byť dokončená v roku 2017.

Konštrukcia upraviť

 
JF-17 s tromi prídavnými palivovými nádržami
 
JF-17 vyzbrojená raketami AIM-9 a PL-12

Drak upraviť

Drak má polo-škrupinovú konštrukciu, ktorá je vyrobená prevažne z hliníkových zliatin, ocele a titánu. Trup je dlhý 14,93 m a na výšku má lietadlo 4,72 m. Na delta krídlach s rozpätím 9,45 m je 6 závesníkov, na ktorých môže lietadlo niesť výzbroj alebo prídavné palivové nádrže.

Kokpit upraviť

Kokpit JF-17 je vybavený tromi viacúčelovými displejmi a head-up displejom (HUD), ktorý je odolný voči poruchám, spôsobeným hmlou, často sa vyskytujúcou vo vlhkých, subtropických a tropických oblastiach týchto krajín. Akrylový prekryt kabíny pilota poskytuje dobrý výhľad do všetkých strán. Najdôležitejšie ovládacie prvky sú umiestnené na plynovej a riadiacej páke, presne podľa konceptu HOTAS (Hands-On-Throttle-And-Stick). Pilot tak môže prepínať medzi zbraňovými systémami a priebežne voliť najvhodnejší režim radaru bez toho, aby musel dať ruky preč z plynovej alebo riadiacej páky. Lietadlo môže byť riadené prostredníctvom štvornásobne zálohovaného elektro-impulzného riadiaceho systému (fly-by-wire) alebo zdvojeného hydraulického systému.

Avionika upraviť

Prvých 42 lietadiel JF-17 je vybavených rádiolokátorom KLJ-7, ktorý dokáže sledovať desať cieľov a navádzať rakety na dva z nich súčasne. Vzdušné ciele s radarovou odrazovou plochou 5 m² je schopný detegovať na vzdialenosť 105 km, pozemné na 85 km. Ďalšie stroje už by mali mať pulzný dopplerovský radar Grifo S-7, ktorý je schopný fungovať v 25 pracovných režimoch. Dokáže sledovať 10 vzdušných cieľov a robiť snímky pozemných objektov s rozlíšením menej ako 1 m.

Ďalším dôležitým avionickým zariadením je čínsky zameriavací kontajner WMD-7, ktorý umožňuje použitie riadených bômb. Ten pozostáva z infračerveného senzora, TV kamery, laserového diaľkomera a značkovača.[4] Cieľ môže byť označený na vzdialenosť viac ako 13 km.

Navigáciu zabezpečuje inerciálny a družicový (GPS) navigačný systém. Súprava elektronického boja pozostáva z rušičky, varovného systému pred prilietajúcimi raketami, radarového výstražného prijímača a výmetnice klamných cieľov.

Motor upraviť

Počiatočná produkčná várka lietadiel je poháňaná jedným dvojprúdovým motorom RD-93 od ruskej firmy Klimov. RD-93 je verziou motora RD-33, čo je pohonná jednotka MiGu-29. Suchý ťah RD-93 je 49,4 kN, ťah s použitím prídavného spaľovania dosahuje maximálnu hodnotu 84,4 kN. Podľa vyjadrenia Pakistanu je však tento motor neuspokojivý a bude poháňať len prvých 50 lietadiel.[5] Od roku 2012 by mal pohon lietadiel zabezpečovať čínsky motor WS-13, ktorý má deklarovanú životnosť 2200 hodín a maximálny ťah s forsážou 86,4 kN.[6]

Vnútorné palivové nádrže majú kapacitu 2 330 kg, pričom lietadlo je schopné dopĺňať palivo i počas letu.[7] Maximálna rýchlosť JF-17 je achillovou pätou tejto stíhačky, keďže pri rýchlosti Mach 1,6 (1 910 km/h) nedokáže dohnať iné stíhacie lietadlá v regióne. Bojový dolet je 1 352 km, s použitím jednej 800 l palivovej nádrže pod trupom a dvomi 1110 l nádržami pod krídlami dokáže stroj preletieť 3 482 km.

Pre velenie pakistanského letectva sú zrejme najdôležitejšie výsledky porovnania letových vlastností JF-17 s jej najväčším rivalom v regióne, indickou stíhačkou Tédžas. Zatiaľ čo uhol nábehu JF-17 je 26 stupňov, pri HAL Tédžas je to len 24 stupňov. Horší uhol nábehu indickej stíhačky je však kompenzovaný lepším pomerom ťahu k hmotnosti. Tédžas dosahuje hodnotu 1,07, pričom u JF-17 je tento pomer len 0,95. JF-17 by tak celkom určite mala výhodu v prvých niekoľkých zákrutách prebiehajúceho súboja na krátku vzdialenosť. Ak by však Tédžas tento krátky časový úsek prežila, čelila by JF-17 značnej nevýhode z dôvodu straty rýchlosti. Výškový dostup JF-17 je o 916 m väčší ako u HAL Tédžas, čo v prípade potreby umožňuje pakistanskej stíhačke vyhnúť sa boju. Tento rozdiel však nie je natoľko významný, aby JF-17 dokázala uniknúť riadeným strelám indického stroja. Na druhej strane JF-17 sa môže nepozorovane priblížiť k Tédžasu zo zadu vo vyššej letovej hladine a vo vhodnej chvíli zaútočiť.[8]

Výzbroj upraviť

 
JF-17 na Farnborough Airshow v roku 2010

Základnú výzbroj lietadla predstavuje dvojhlavňový kanón GŠ-23 kalibru 23 mm. Vzdušný súboj na krátke vzdialenosti môže byť vedený tepelne navádzanými raketami americkej proveniencie AIM-9L/M, brazílskymi strelami MAA-1 Piranha alebo čínskymi PL-5E a PL-9. Protilietadlovou strelou stredného doletu je SD-10A (exportná verzia čínskej PL-12) s aktívnym radarovým navádzaním. Hoci sa svojou obratnosťou vyrovná strelám R-77, jej dolet je o 10 km kratší. Porovnanie so strelami R-77 s dosahom 80 km je nanajvýš aktuálne, keďže týmito raketami budú vyzbrojené aj stíhačky Tédžas. Toto indické stíhacie lietadlo je navyše vybavené výkonnejším rádiolokátorom EL/M-2032, schopným detegovať vzdušné ciele na vzdialenosť až 150 km. Vo vzdušnom súboji na vzdialenosť mimo vizuálny kontakt je tak Tédžas v miernej výhode oproti JF-17.[9]

Strely vzduch-zem sú zastúpené protirádiolokačnými raketami MAR-1 s maximálnym dosahom 100 km[10] a strelami s plochou dráhou letu Hatf-VIII (Ra'ad), ktoré majú dosah až 350 km. Strela Hatf-VIII pochádza z domácej produkcie a dáva Pakistanu značnú strategickú výhodu nad nepriateľom. Vďaka svojmu dlhému doletu môže byť odpalovaná zo vzdialeností mimo dosah protivníkovej protivzdušnej obrany a jeho rakiet zem-vzduch.[11] Proti bojovým lodiam sú JF-17 vybavené raketami C-802A s doletom 120 km a CM-400AKG s doletom 240 km.[12]

JF-17 má integrovaných taktiež viacero klasických volne padajúcich bômb, ako napríklad americké Mk 82 alebo Mk 83. Ďalej francúzske bomby Matra Durandal, ktoré sú určené na ničenie letiskových vzletových dráh, a americké protitankové kazetové bomby CBU-100. Zameriavací kontajner WMD-7 umožňuje použitie riadených bômb, ako napr. GBU-10, GBU-12 alebo LT-2. JF-17 môže niesť aj kĺzavú bombu LS-6 s družicovým navádzaním (GPS, GLONNAS), ktorá má pri vypustení z výšky 10 000 m dosah 60 km.[13]

Operačné nasadenie upraviť

Dňa 21. júna 2017 oznámilo pakistanské ministerstvo vnútra, že JF-17 zostrelila iránske bezposádkové lietadlo Šahid-129. Pakistanská stíhačka údajne použila čínsku raketu krátkeho dosahu PL-5Е. K útoku došlo po tom, čo vyzbrojený dron prenikol 49 km do hĺbky pakistanského vzdušného priestoru.[14]

Varianty upraviť

JF-17 Block I

Počiatočná produkčná verzia, ktorej sa vyrobilo 50 kusov.

JF-17 Block II

Vylepšená verzia, ktorej produkcia bola spustená 18. decembra 2013. Má vylepšenú avioniku, zbraňový systém, systém elektronických protiopatrení a nadstavec na tankovanie paliva počas letu.[15]

Používatelia upraviť

 
Používatelia lietadiel JF-17

  Pakistan

Pakistanské vzdušné sily: k augustu 2016 mali 65 lietadiel.[16]

  Mjanmarsko

Mjanmarské vzdušné sily: objednali 16 kusov JF-17 Block II, ktorých jednotková cena by mala byť 16 mil. USD. Lietadlá by mali nahradiť zastarané stroje Čcheng-tu J-7.[17] Prvá stíhačka vyrobená pre Mjanmarsko podstupuje v Číne od júna letové testy. Dodávky lietadiel by mali začať ešte pred koncom roka 2017.[18]

Špecifikácie (Block I) upraviť

 
Pakistanský JF-17
 
JF-17 na leteckej prehliadke v Paríži v roku 2015

Technické údaje upraviť

  • Posádka: 1
  • Dĺžka: 14,93 m
  • Rozpätie: 9,45 m
  • Výška: 4,72 m
  • Plocha krídel: 24,4 m²
  • Hmotnosť prázdneho lietadla: 6 586 kg
  • Maximálna vzletová hmotnosť: 12 383 kg[19]
  • Motor: 1 × dvojprúdový motor Klimov RD-93 alebo Kuej-čou WS-13
    • suchý ťah: 49,4 kN/51,2 kN
    • ťah s prídavným spaľovaním: 84,4 kN/86,37 kN

Výkony upraviť

  • Maximálna rýchlosť: 1,6 Mach (1 910 km/h)
  • Dolet:
    • Bojový: 1 352 km
    • Preletový: 3 482 km
  • Dostup: 16 916 m
  • Pomer ťah/hmotnosť: 0,95
  • Preťaženie: +8/-3 g[20]

Výzbroj upraviť

Pozri aj upraviť

Referencie upraviť

  1. ↑ https://tribune.com.pk/story/1328807/16-new-jf-17-thunder-jets-added-paf-14-squadron/
  2. ↑ JF-17 Thunder, FC-1 Fierce Dragon (CAC / PAC) [online]. [Cit. 2016-09-20]. Dostupné online. Archivované 2009-09-01 z originálu.
  3. ↑ Chengdu JF-17 Thunder (FC-1 Xiaolong) Lightweight Multirole Fighter (2010)
  4. ↑ Chinese WMD-7 Electro-Optic/IR Day / Night Targeting Pod For Fighter Jets
  5. ↑ 100 countries expected to attend IDEAS2008 [online]. [Cit. 2016-09-20]. Dostupné online. Archivované 2015-01-02 z originálu.
  6. ↑ China’s Warplane Industry Expands
  7. ↑ Pakistani JF-17 to start mid-air refuelling by end of summer
  8. ↑ JF-17 Thunder / FC-1 Xiaolong Multirole Combat Aircraft, Pakistan
  9. ↑ FC-1 "Chao Qi" / JF-17 Thunder
  10. ↑ MAR-1 está integrado ao JF-17 do Paquistão
  11. ↑ Hatf-8 Ra’ad ALCM
  12. ↑ Čínska strela CM-400AKG
  13. ↑ JF-17 Thunder Carrying LS-6 Precision Guided Glide Bomb
  14. ↑ Китайские ракеты воздушного боя набирают статистику
  15. ↑ Pakistan launches production of new fighter aircraft
  16. ↑ Will Kuwait Purchase Pakistan’s New Fighter Jet?
  17. ↑ Images show Myanmar Air Force JF-17/FC-1 conducting flight tests in China
  18. ↑ Prvý JF-17 pre Mjanmarsko
  19. ↑ JF-17 AIRCRAFT
  20. ↑ JF-17 Specifications
  21. ↑ South Africa, Brazil ready for A-Darter missile test
  22. ↑ China details performance of 'carrier killer' missile for JF-17
  23. ↑ The JF-17 II: Introducing BVR & Precision Strike
  Letecký portál
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=CAC/PAC_JF-17_Thunder&oldid=7694746“