Cestná aféra

Cestná aféra sa odohrala v Juhoslávii na prelome leta a jesene roku 1968. Vystihuje atmosféru doby, v ktorej dochádzalo k ostrým diskusiám o ekonomike v krajine. V afére došlo ku sporu medzi Slovinskom a federálnou vládou v Belehrade.

Diaľnica A1 v Slovinsku, ktorá bola predmetom sporov koncom 60. rokov

V Slovinsku v 60. rokoch panovala atmosféra nespokojnosti s tým, že najbohatšia republika zväzu dopláca na svojich južných, menej rozvinutých susedov. Podporili to i štatistiky, v ktorých sa uvádzal jasný nepomer medzi platbami do federálnej pokladne a počtom obyvateľov v porovnaní s ostatnými piatimi republikami. Pretože Slovinsko bolo pre medzinárodnú dopravu hlavne tranzitnou oblasťou a väčšina dopravy zo západnej Európy, najviac z Rakúska a Talianska tadiaľ prechádzala ďalej na juh, bolo potrebné modernizovať cesty či rovno stavať nové veľkokapacitné komunikácie, ktoré by spĺňali moderné dopravné nároky. V tejto súvislosti bol vypracovaný projekt diaľnice Šentilj - Gorica, ktorý plánovala republika financovať z veľkej časti sama vlastnými prostriedkami a tam, kde by na to nemala financie, mali pomôcť zahraničné banky. V júli 1969 zväzová vláda tento projekt zamietla a uprednostnila výstavbu nových ciest v Srbsku a Bosne a Hercegovine, teda opäť v menej rozvinutých zväzových republikách, kde sa už dlhodobo investovali nemalé financie. Slovinskí predstavitelia boli znepokojení, rovnako i verejnosť, ktorá sa rozhodla pre protesty v uliciach. Následne začala rozsiahla diskusia o tom, kto má v celej krajine posledné slovo pri prideľovaní investícií, a opäť sa začalo premýšľať aj o tom, aké postavenie a akú mieru autonómie majú mať jednotlivé zväzové republiky.

S budovaním diaľnice, ktorá bola prvou svojho typu v Juhoslávii, sa nakoniec začalo v roku 1970 a po dvoch rokoch stavebných prác bol otvorený prvý úsek.