Charles Aznavour (arménčina: Շառլ Ազնավուր; * 22. máj 1924, Paríž, Francúzsko – † 1. október 2018, Mouriès) bol francúzsky šansoniér, spevák, pesničkár, textár, herec, diplomat a podnikateľ. Hral alebo vystupoval v 60 filmoch, zložil vyše 1000 piesní. Predal viac ako 100 miliónov hudobných nosičov.

Charles Aznavour
Charles Aznavour
Rod. menoShahnour Varenagh Aznavourian
Narodenie22. máj 1924
Paríž, Francúzsko
Úmrtie1. október 2018 (89 rokov)
Mouriès, Francúzsko
Aktívne roky1933 - 2018
RodičiaMichael Aznavourian, Knar Baghdasarian
ManželkaMicheline Rugel (1946 - r. 1952)
Evelyne Plessis (1956 - r. 1960)
Ulla Thorsell (1967 -2018)
Deti6
Odkazy
Webstránkaaznavourfoundation.org
CommonsSpolupracuj na Commons Charles Aznavour

Životopis upraviť

Narodil sa ako syn arménskych utečencov Michaela a Kedar Aznavourových, ktorí sa usídlili v Paríži asi rok pred jeho narodením. Otec viedol reštauráciu, matka spievala v parížskych kabaretoch, baroch a šantánoch. Mladý Charles sa na svoju umeleckú dráhu pripravoval v divadelných a baletných kurzoch. V začiatkoch svojej profesionálnej kariéry spolupracoval s pianistom Pierrom Rocheom. Intenzívne pracoval pre Édith Piaf, ktorej písal piesňové texty i celé piesne; tá mu potom v roku 1945 veľmi pomohla k prvému americkému a kanadskému turné. Roku 1950 sa definitívne osamostatnil; najskôr pôsobil ako textár a pesničkár a písal pre iných známejších spevákov a šansoniérov. Až neskôr začal spievať sám. Jeho charakteristický hlas má chrapľavé zafarbenie spôsobené nedomykavosťou hlasiviek, na ktoré si poslucháči a kritika museli dosť dlho zvykať. Neskôr sa preslávil aj ako filmový herec. Bol tiež veľmi úspešným podnikateľom, vlastnil veľké hudobné vydavateľstvo a koncertnú agentúru.

Často je označovaný za "francúzskeho Franka Sinatru", často spieval o láske. Písal muzikály, zložil okolo tisícky piesní, vydal stovku albumov a objavil sa v šesťdesiatich filmoch. Jeho najslávnejšou úlohou je asi rola vo filme Strieľajte na pianistu Francoisa Truffauta. Spieval v mnohých jazykoch: francúzsky, anglicky, taliansky, španielsky, nemecky, rusky, arménsky, portugalsky, čo mu nakoniec pomohlo dostať sa až na jednu z najslávnejších scén sveta - newyorskú Carnegie Hall a na ďalšie popredné scény po celom svete. Často uvádzal pieseň Que C'est Triste Venise, ktorej autorom je arménsky hudobník 18. storočia Sayat Nova. Aznavour ju spieval v niekoľkých jazykových mutáciách: francúzsky, taliansky (Com'è Triste Venezia), španielsky (Venecia Sin Ti), anglicky (How Sad Venice Can Be) a nemecky (Venedig im Grau).

 
Aznavour v roku 1963

V roku 1970 zaznamenal obrovský úspech v Británii, keď jeho pieseň She obsadila prvé miesto britských hitparád. Ďalšou dobre známou piesňou na britských ostrovoch je potom Dance in the Old Fashioned Way.

Bol obdivovateľom kanadského Quebecu, kde hral v montrealských kabaretoch pred tým, než sa preslávil. Pomohol tiež k úspechu quebeckej textárke Lynde LeMayovej (* 1966) vo Francúzsku.

Po ničivom zemetrasení v Arménsku v roku 1988 založil charitatívny spolok Aznavour pre Arménsko, s ktorým vyberal peniaze pre postihnuté oblasti. So svojím švagrom, Georgesom Garvarentzem, napísali pieseň Pour Toi, Arménsko, ktorá zaberala prvé miesta hitparád trinásť týždňov. Zisky z honorárov išli do Arménska. V Jerevane je po Aznavourovi pomenované námestie. V roku 1995 bol Charles Aznavour menovaný arménskym vyslancom a stálym zástupcom pri UNESCO. Bol tiež členom Armenia Fund International Board of Trustees. Táto organizácia poskytla viac ako 150 miliónov dolárov na humanitárnu pomoc a rozvoj infraštruktúry v Arménsku po roku 1992. V roku 1997 dostal Aznavour najvyššie francúzske štátne vyznamenanie - Rad čestnej légie.

V ankete americkej spravodajskej televíznej stanice CNN a internetového denníka Time Online bol v roku 1998 zvolený za Najväčšieho umelca storočia na celom svete. Hlasovalo pre neho 18% ľudí, predčil i Elvisa Presleyho alebo Boba Dylana. Potom, čo zomrel Frank Sinatra, bol Charles Aznavour považovaný za posledného z tzv. "Veľkých".

 
Pomník Charlesa Aznavoura v meste Gjumri, Arménsko

Jeho pesničky spievalo mnoho osobností svetovej hudby od Freda Astaira a Binga Crosbyho po napríklad Raya Charlesa alebo Lizu Minnelli (s tou Charles Aznavour naspieval duet Mon emouvant amour). V roku 1974 nahral americký jazzman Jack Jones album celej zostavené z piesní Charlesa Aznavoura, nazvané Write Me A Love Song, Charlie, ktoré bolo znovu vydané v roku 2006. Pre film Notting Hill nahral zase britský hudobník Elvis Costello slávnu Aznavourovu skladbu She. Piesne Charlesa Aznavoura tiež často spieva jeho dobrý priateľ, španielsky tenor Plácido Domingo; predovšetkým pozoruhodnú a výnimočnú verziu Ave Maria z roku 1994, ktorá sa radí k Aznavourovým vrcholom.

Na začiatku jesene 2006 začal svoje rozlúčkové turné koncertmi v Kanade a USA, sprevádzané nadšenými ohlasmi divákov i kritikov. Roku 2007 začal turné v Japonsku a Ázii. V druhej polovici roka 2007 videl Paríž návrat Aznavoura na dosky Kongresového paláca, kde odohral celkom 20 predstavení. Tieto koncerty boli dlho dopredu vypredané. Nasledovali koncerty v Holandsku a Belgicku a po zvyšku Francúzska. Jeho rozlúčkové turné malo trvať do roku 2010. Stále spieval v mnohých jazykoch bez pomoci techniky, ktorá spevákovi zobrazuje text tak, aby to nevideli diváci.

Dňa 30. septembra 2006 mal koncert v Jerevane, hlavnom meste Arménska, ako začiatok "kultúrnej sezóny" Arménsko mon amie vo Francúzsku.

V roku 2006 odcestoval 82-ročný Aznavour na Kubu, kde spoločne s Chuchom Valdésom nahral svoj zatiaľ posledný album Color ma vie, ovplyvnené latinsko-americkými rytmami. Tento album potom predstavil na koncerte v Moskve v apríli 2007. Neskôr, v júli 2007 spieval na koncerte na slávnom francúzskom festivale Vieilles Charrues Festival svoje najväčšie hity.

Vo februári 2008 dokončil turné v Portugalsku. V januári 2008 sa zúčastnil hudobnej súťaže francúzskej televízie Star Academy, kde si s jedným súťažiacim zaspieval svoj hit Emmenez-Moi. Na jar 2008 sa vydal do Južnej Ameriky, kde mal množstvo koncertov v Argentíne, Brazílii, Čile a Uruguaji.

V decembri 2008 mu prezident Arménska udelil arménske občianstvo. Dňa 7. februára 2009 bol menovaný arménskym veľvyslancom vo Švajčiarsku, kde krajinu zastupoval pri OSN v Ženeve a v ďalších medzinárodných organizáciach.[1]

V roku 2011 sa na internete rozšírila správa, že Aznavour zomrel. Ten však v reakcii na to v rádiu RTL s úsmevom vyhlásil "Ja nie som mŕtvy". V tom istom roku vo veku 87 rokov uskutočnil rad koncertov v parížskej Olympii.

V roku 2012 vystupoval v Montreale, 2013 vydal album piesní, ktoré zložil s Gilbertom Bécaudom v rokoch 1950-70.

 
Charles Aznavour v roku 2014

V roku 2014 naspieval v duete s mladou francúzskou speváčkou Zaz na jej album pieseň J'aime Paris au mois de mai a ku svojim 90-tym narodeninám usporiadal celosvetové turné od Izraela cez Veľkú Britániu, Taliansko, Poľsko , USA až po Kanadu.

V máji 2015, vo svojich 91 rokoch, vydal album Encores.

Charles Aznavour v Československu a v Česku upraviť

V bývalom Československu koncertoval Aznavour iba raz: v Bratislave v novembri 1978. V Prahe mal vystúpiť už v roku 1969, koncert ale v súvislosti so smrťou Jana Palacha zrušil.

V lete 2001 (od 20. 6. do 3. 7.) nakrúcal v Prahe nízkorozpočtový TV film Angelina, kde stvárnil v hlavnej úlohe postavu Luciena. V úlohe vyliečené bývalej alkoholičky, ktorá sa živí taxikárčením, si zahrala herečka Jana Švandová.

Dňa 6. apríla 2016 vystúpil v pražskom Kongresovom centre s programom v ktorom zaspieval najznámejšie piesne svojej hudobnej kariéry.[2]

V dňoch 15. a 16. marca 2018 opäť navštívil Prahu. Dňa 15. marca sa zúčastnil slávnostného zahájenia Medzinárodného pražského filmového festivalu - Febiofest. Bola mu udelená cena Kristián za celoživotný prínos svetovej kinematografii. Dňa 16. marca vystúpil na koncerte v Kongresovom centre Praha v rámci svetového turné, kde zazneli jeho najznámejšie piesne.

Odkaz na Aznavoura je aj v piesni Depeše, ktorú naspievala Marta Kubišová:

…A přijď dolů na náš dvůr,
stůj tam jak sám Aznavour.

Stůj a zpívej mi kdo má koho rád…

Depeše, text Ivo Rožek

Ceny a uznanie upraviť

  • 1971 - Zlatý lev na Benátskom filmovom festivale za taliansku verziu pesničky mourir d'aimer
  • 1971 - Edison Award
  • 1995 - Veľká medaila Francúzskej akadémie
  • 1995 - Posol dobrej vôle a stály zástupca pre Arménsko pri UNESCO
  • 1996 - Uvedený do Siene slávy ako autor (pozri The Songwriters Hall of Fame)[3]
  • 1997 - Cena "Victorie" v kategórii Muži (francúzske výročné hudobné ceny)
  • 1997 - César (národná filmová cena Francúzsko)
  • 1997 - Čestná légia (najvyššie francúzske štátne vyznamenanie)
  • 2004 - Národný hrdina Arménsko (najvyššie arménske štátne vyznamenanie)
  • 2006 - Ocenenie na 30. filmovom festivale v Káhire
  • Je po ňom pomenované námestie v Jerevane, hlavnom meste Arménska
  • V arménskom meste Gjumri mu bola odhalená socha

Filmografia upraviť

  • La Guerre des gosses (1936) - Extra
  • Les Disparus de Saint-Agil (1938) (uncredited) - Un Eleva
  • Adieu Chérie (1946) (as Aznavour) - Le duettiste
  • Entrez dans la danse (1948)
  • Une Gosse sensass '(1957) - Le chanteur
  • Paris Music Hall (1957) - Charles
  • La Tête contre les Murs (1959) - Heurtevent
  • Les Dragueurs (1959) - Joseph Bouvier
  • Pourquoi viens-tu si tard? (1959) - Un danseur
  • Oh! Qué mambo (1959) (uncredited) - Un spectateur au cabaret
  • Le Testament d'Orphee, ou nie me demandez pas pourquoi! (1960) (uncredited) - The Curious Man
  • Un taxi pour Tobrouk (1960) - Samuel Goldmann
  • Le Passage du Rhin (1960) - Roger
  • Tirez sur le klaviristi (1960) - Charlie Kohler / Édouard Saroyan
  • Gosse de Paris (1961)
  • Les Lions sont lâchés (1961) - Charles, un convive de Marie-Laure
  • ESAM di guida - tempo di Roma (1962) - Marcello
  • Horace 62 (1962) - Horace Fabiani
  • Le Diable et les dix commandements (1962) - Denis Mayeux (epizóda "Homicide point nie SERAS")
  • Les Quatre Vérités (1962) - Charles
  • Les Vierges (1963) - Berthet
  • Le Rat d'Amérique (1963) - Charles
  • Thomas l'imposteur (1964)
  • Alta infedeltà (1964) - Giulio (segment "Peccato nel Pomeriggio")
  • La Métamorphose des cloportes (1965) - Edmond
  • Le Facteur s'en va-t-en guerre (1966) - Thibon
  • Paris au mois d'août (1966) - Henri Plantin
  • Caroline Chérie (1968) - Postillon
  • Candy (1968) - Hunchback juggler
  • Le Temps des loups (1969) - Inspector
  • The Adventurers (1970) - Marcel Campion
  • L'Amour (1970) - Le présentateur
  • The Games (1970) - Pavel Vendek
  • Un beau monštrá (1971) - Inspector Leroy
  • Part des lions (1971) - Éric Chambon
  • Les Intrus (1972) - Charles Bernard
  • The Blockhouse (1973) - Visconti
  • Ein Unbekannter rechnet ab (1974) - Michel Raven
  • Sky Riders (1976) - InSP. Nikolidis
  • Folies bourgeoises (1976) - Dr. Lartigue
  • Die Blechtrommel (1979) - Sigismund Markus
  • Ciao, les MECS (1979) - L'amnésique
  • Der Zauberberg Der (1982) - Ťažký benzín
  • Qu'est-ke qui fait courir David? (1982) - Léon, le père de David
  • Les Fantômes du chapelier (1982) - Kachoudas
  • Une jeunesse (1983) - Belluno
  • Viva la vie! (1984) - Édouard Takvorian
  • Yiddish Connection (1986) - Aaron Rapoport
  • Mangeclous (1988) - Jérémie
  • Il Maestro (1989) - Romuald
  • Charles Aznavour Armenia 1989 (1989)
  • Les Années campagne (1992) - Le grand-père / Dedko
  • Pondichery, dernier comptoir des Indes (1997) - Léo Bauman
  • Le Comédien (1997) - Monsieur Maillard
  • Laguna (2001)
  • Truth About Charlie (2002) - sám seba
  • Ararat (2002) - Edward Saroyan
  • Ennemis publics (2005)
  • Mon colonel (2006) - Père Rossi

Referencie upraviť

  1. | [online]. www.ceskenoviny.cz, [cit. 2018-11-09]. Dostupné online. (po česky)
  2. Je mu 91 a jede nekonečné turné. Charles Aznavour míří poprvé do Česka [online]. iDNES.cz, 2015-12-16, [cit. 2018-11-09]. Dostupné online.
  3. Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2018-10-03]. Dostupné online. Archivované 2014-10-07 z originálu.

Iné projekty upraviť

Externé odkazy upraviť

Zdroj upraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Charles Aznavour na českej Wikipédii.