Chata pri Šalviovom prameni

Chata pri Šalviovom prameni (nem. Schuthütte am Kressbrunnen, Kresbrunn-Hütte) bola chata, ktorú postavil Uhorský karpatský spolok na Žeruchovej poľane v Doline Bielej vody vo Vysokých Tatrách.

Chata pri Šalviovom prameni


49°12′19″S 20°15′52″V / 49,205302°S 20,264359°V / 49.205302; 20.264359Súradnice: 49°12′19″S 20°15′52″V / 49,205302°S 20,264359°V / 49.205302; 20.264359
Nadmorská výška1 200 m n. m.
PohorieVysoké Tatry
PolohaDolina Bielej vody
Rok založenia1903
Poloha na Slovensku
Poloha na Slovensku

Z histórie upraviť

V Doline Bielej vody na Žeruchovej poľane vo výške asi 1 200 m n. m. postavil v roku 1903 Uhorský karpatský spolok malú útulňu. Mohol ju voľne využívať každý turista na odpočinok. Používala ju aj Kežmarská poľovnícka spoločnosť. Blízko zrubu vyvieral Šalviov prameň. Stará útulňa v roku 1923 doslúžila. Nástupca Uhorského karpatského spolku Karpathenverein (Karpatský spolok) uvažoval o novej výstavbe. V roku 1930 advokát Dr. Vojtech Forberger zo Spišskej Novej Vsi zorganizoval finančnú zbierku. Namiesto chaty postavili k Šalviovému prameňu vozovú cestu. Ani snahy Turistického spolku Priateľov prírody v roku 1931 sa neskončili úspechom. Július Tardík, ktorý prevádzkoval staničnú reštauráciu v Tatranskej Štrbe, dostal od mesta Kežmarok v roku 1933, za ročný prenájom 120 korún, pozemok na stavbu chaty. Ešte v tom istom roku na mieste bývalej útulne postavil drevenú chatu so štyrmi izbami a spoločnou nocľahárňou, ktorú turisti nazvali Tardíkova chata, Tardíkova útulňa, (poľ. Schronisko Tardíka), niekedy sa na ňu prenášal názov Chata pri Šalviovom prameni (poľ. Schronisko na Rzeżuchowej Polanie). V roku 1945 ju prevzal do majetku Klub slovenských turistov a lyžiarov. Po jeho zrušení ju v roku 1950 dostalo do majetku Revolučné odborové hnutie. Zotavovňa pod jeho vedením chátrala. V roku 1956 ju asanovali. Dodnes po nej zostali vedľa cesty dolinou na Chatu pri Zelenom plese základy.[1][2]

Galéria upraviť

Referencie upraviť

  1. BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
  2. GAŠPAR, Ján. Tatry. Staré pohľadnice rozprávajú. 1. vyd. Poprad : Region Poprad, 2002. ISBN 80-968725-6-7. S. 261.

Externé odkazy upraviť