Chionis zo Sparty
Chionis (starogr. Χίονις – Chionis) bol trojnásobný víťaz olympijských hier behu na jedno stadion a behu na dve stádia.[1]
Chionis zo Sparty zvíťazil v jednoduchom a dvojitom behu na olympijských hrách v rokoch 664, 660 a 656 pred Kr.[1][2] Antický autor Pausanias však uvádza, že Chionis bol sedemnásobný olympijský víťaz.[3] Podľa neho Chionis zvíťazil v behu na jedno stadion aj v roku 668 pred Kr.,[4] kedy bol podľa starovekých autorov Eusebia a Iulia Africana víťazom Charmis zo Sparty.[1][5]
Pozoruhodný je údaj od Iulia Africana, ktorý zaznamenal, že Chionis zo Sparty na olympijských hrách v roku 664 pred Kr. skočil na vzdialenosť „päťdesiatdva stôp“ (stopa v Olympii mala 320 mm).[5][6] Pri prepočítaní na naše miery Chionis skočil teda 15,39 metra. Skok sa približuje dvojnásobku dnešného svetového rekordu a nepochybne presahuje fyzické možnosti človeka. Odborníci sa rozdelili na tri skupiny. Starší predpokladali, že tu išlo o trojskok. Keď sa o tom pochybovalo, prevládol názor, že tu išlo o súčet piatich skokov (skok z miesta[7]) a neskôr troch skokov. Zodpovedné stanovisko sa už aj preto nedá zaujať, lebo o počte skokov z olympijských hier staroveku nemáme bezpečné správy.[8]
Chionis sa podľa Pausania (okolo roku 630 pred Kr.)[9] zúčastnil spolu s obyvateľmi ostrova Théra, ktorých viedol Battos I., kolonizácie Kyrény na pobreží dnešnej Líbye.[3]
Referencie a bibliografia upraviť
- ↑ a b c Eusebios, Kronika 2,193.[1]
- ↑ Vojtech Zamarovský. Vzkriesenie Olympie. Bratislava : Šport, 1986. 77-043-86. S. 246.
- ↑ a b Pausanias, Periégésis tés Hellados, 3,14,3.
- ↑ Pausanias, Periégésis tés Hellados, 4,23,4.
- ↑ a b Iulius Africanus, Chronografiai 1, 200.
- ↑ Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 199.
- ↑ Vojtech Zamarovský. Vzkriesenie Olympie. Bratislava : Šport, 1986. 77-043-86. S. 154.
- ↑ Vojtech Zamarovský. Vzkriesenie Olympie. Bratislava : Šport, 1986. 77-043-86. S. 165.
- ↑ Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 55.