Wikipédia

Chrám svätého Spasiteľa (Chóra)

Chrám svätého Spasiteľa v Chóre (iné názvy pozri nižšie) je pôvodne stredoveký byzantský chrám v Istanbule. Chrám bol v byzantskom období súčasťou rovnomenného monastiera, v období Osmanskej ríše slúžil ako mešita (džámí). V rokoch 1958 – 2020 budova fungovala ako múzeum. V roku 2019 turecký Najvyšší správny súd rozhodol o tom, že Chóra má byť opätovne premenená na mešitu. Rozhodnutie muselo byť následne vykonané právnym predpisom. 21. augusta 2020 bol status budovy dekrétom tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana zmenený na mešitu. Podobne bol už skôr v roku 2020 premenený aj byzantský chrám Hagia Sofia.[5][6][7][8] Chrám je známy vďaka svojej architektúre a zachovaným palaiologovským freskám a mozaikám, ktoré nechal vyhotoviť Theodoros Metochites.[9][4] Budova je dnes súčasťou Historických oblastí Istanbulu, ktoré sú na zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.[10][11]

Chrám svätého Spasiteľa v Chóre
pôvodne byzantský chrám a kláštor
Pôvod názvu: chóra (χώρα) = krajina, možno vykladať ako polohu chrámu (kláštora) v krajine, na vidieku, t.j. za hradbami[1][2]
Štát Turecko Turecko
Región Marmara
Okres Fatih
Obec Istanbul
Štvrť Edirnekapı
Mecenáš rekonštrukcií Theodoros Metochites
Štýl byzantská architektúra
Materiál tehla, kameň, mozaika
Založenie
Rekonštrukcia
Obnova 		5. storočie[3] / 6./7. storočie (?)[4]
11. storočie[4]
14. storočie[4]
Vznik
sekulariz. múzea
Premena na mešitu 		1945/1958

2020
Svetové dedičstvo UNESCO Svetové dedičstvo UNESCO
Názov súboru Historické oblasti Istanbulu
Cirkev kresťanstvo, neskôr pravoslávna cirkev
sunnitský islam (1511 – 1945, od 2020)
Zasvätenie Spasiteľ
Wikimedia Commons: Kariye Museum
Webová stránka: choramuseum.com
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Názvy upraviť

  • pôvodne po grécky: Ἐκκλησία τοῦ Ἁγίου Σωτῆρος ἐν τῇ Χώρᾳ, v prepise: Ekklésia tou Hagion Sótéros en té Chóra
  • v slovenskom preklade: Chrám svätého Spasiteľa, iný prepis: Chrám svätého Spasiteľa v Chore
  • skrátene z gréckeho Χώρᾳ: Chóra, iný prepis: Chora[12]
  • turecké názvy: Kariye Müzesi,[2][3] skôr: Kariye Kilisesi,[3] Kariye Camii,[3] iným prepisom Kariye džámí,[4][13] Kariye djami,[13] Kariye džámija,[13] Kahrije džámi,[14] či Kahrie džami[15]

Turecký názov Kariye je arabský preklad gréckeho slova Chóra.

Historický vývin upraviť

Chrám bol pôvodne vybudovaný mimo mesta za hradbami v južnej časti Zlatého rohu pri Adrianopolskej (Edirnskej) bráne. Pre túto polohu dostal názov Chóra (v krajine, na vidieku, na poliach). Počiatky chrámu sú nejasné. Niektoré zdroje uvádzajú prvú výstavbu už v 5. storočí,[3] iné sa viac prikláňajú až k neskoršiemu obdobiu 6. či 7. storočia.[4] V období obrazoborectva sa miestni mnísi prikláňali na stranu ikonofilov, čím sa dostali do nemilosti obrazoboreckých cisárov. Za vlády Komnénovcov v 11. storočí bol kláštor obnovený svokrou Alexia I. Máriou Dukovou. Máriin vnuk sebastokrator Izák Komnénos (brat cisára Jána II.) nechal kostol prestavať na baziliku s kupolou a pôdorysom vpísaného kríža s veľkou apsidou. Počas IV. križiackej výpravy bol chrám poškodený, po znovu dobytí mesta Nicejským cisárstvom bol však vďaka mecenášstvu Theodora Metochita obnovený v duchu palaiologovskej renesancie.[4] Metochites nechal postaviť nový exonartex, ktorý má dekoratívne priečelie s odstupňovanými arkádami,[15] a pristavaná bola aj kaplnka parekklésion. V palaiologovskom období bol chrám s monastierom jedným z hlavných centier vzdelanosti v Konštantínopole i vtedajšej Byzantskej ríši. Vlastnil rozsiahlu knižnicu a poskytoval aj vedľajšie služby ako napr. zdravotnú starostlivosť, či vzdelanie. Sultán Bajazid II. chrám premenil na mešitu.[16] V dôsledku odporu moslimov ku obrazom a modlám boli následne v 17. a 19. storočí miestne umelecké diela ukryté a odhalené až v 20. storočí.[11]

Architektúra upraviť

 
Plán Chóry

V súčasnosti má chrám tvar atrofizovaného gréckeho kríža s vonkajším a vnútorným nartexom a parekklésionom. Najstaršie časti stavby sa nachádzajú pod naosom, datujú sa do 6. storočia, a neskôr boli prestavané. Prvotnou podobou chrámu bol pravdepodobne štvorec so štyrmi stĺpmi a kupolou. Severná, západná a južná stena naosu sa datujú do 11. storočia, dnešnú podobu začal chrám získavať v 12. storočí počas komnénovskej rekonštrukcie. Stĺpy boli nahradené piliermi, ktoré zaručovali väčšiu oporu, vďaka čomu sa mohla zväčšiť kupola. Zväčšením kupoly a okrem nej aj apsidy sa stal chrám priestornejším. Odhmotnenie budov bolo cieľom byzantských staviteľov v strednobyzantskom období. Theodoros Metochites následne chrám úplne prestaval. Prerobená bola hlavná kupola, bočné miestnosti apsidy, dve predsiene, a pridaná bola kaplnka parekklésion. Interiér bol vyplnený mramorovým obkladom, mozaikami a freskami. Prestavané boli aj nartexy. Vonkajší nartex, ktorý slúži ako hlavný vchod bol pôvodne otvoreným portikom, no v 14. a 15. storočí bol a prerobený na arkosóliá. Arkosólium obsahoval aj vnútorný nartex, a hneď štyri arkosóliá s hrobkami obsahovalo parekklésion. Parekklésion má tvar dvojpodlažnej apsidálnej haly s tekvicovou kupolou. Pod ním sa nachádza dvojkomorová cisterna, ktorá sa využívala na zber vody. Severne od naosu sa nachádza dvojposchodová prístavba, jej dolná časť spája nartex so severnou kaplnkou, horná časť prístupná cez schodisko, mohla slúžiť ako skeuofylakion (pokladnica) alebo knižnica. Budova mala pôvodne mala v juhozápadnom rohu budovy aj zvonicu, v osmanskom období však bola nahradená súčasným minaretom.[11]

Fresky a mozaiky upraviť

 
Naos Chrámu Chóra, mozaiky po bokoch sú spolu s Usnutím Bohorodičky jediné zachované mozaiky v naose

Cennou ukážkou palaiologovského umenia sú mozaikové výzdoby naosu a vnútorného a vonkajšieho nartexu. Exonartexy zobrazujú Kristovu genealógiu a esonartex Bohorodičku. Nezvyčajnými mozaikovými výjavmi sú Prvé kroky Panny Márie, v chráme sa nachádza aj donátorská freska Theodora Metochita a mozaika Izáka Komnéna. Z fresiek vyniká Posledný súd v kaplnke (parekklésione), ktoré sú tematicky prevzaté z Nového zákona a apokryfných textov. Vzácne je zobrazenie Krista Pantokratora (Miesto spočinutia živých) v exonartexe, či Miesto spočinutia Neobsiahnuteľného (Ježiša Krista).[4] Mozaiky a fresky sú pomerne v dobrom stave, objavené boli na začiatku 20. storočia a znamenali obrat v ponímaní palaiologovského umenia. Mozaiky majú výrazné farby a nesú zmysel pre dejovosť, figurálne scény sú dopĺňané a rámcované krajinnými a architektonickými výjavmi, ktoré sú plastické a znázornené z opačnej perspektívy. V kupole severnej časti nartexu chrámu je znázornená Mária a jej rodičia, na lunetách Sčítanie ľudu v Betleheme. V chráme sa tiež nachádza viacero Kristových zázrakov, ktorých ikonografia sa opiera o dávnu tradíciu. Výjavy obsahujú aj početné detaily zvierat a rastlinstva, rámcovo sú ohradené ornamentom bordúr.[15]

Referencie upraviť

  1. ↑ Monastery of Chora [online]. The Byzantine Legacy, [cit. 2020-03-24]. Dostupné online. (po anglicky)
  2. ↑ a b Průvodce Istanbul a egejské pobřeží. [Brno] : Lingea, 2015-09-01. Dostupné online. ISBN 978-80-7508-135-3. (po česky)
  3. ↑ a b c d e Chora Museum Istanbul [online]. 2009-07-10, [cit. 2020-03-24]. Dostupné online. (enr)
  4. ↑ a b c d e f g h Chora (Karyie Džámí). In: VAVŘÍNEK, Vladimír; BALCÁREK, Petr. Encyklopedie Byzance. Praha : Libri; Slovanský ústav AV ČR, 2011. 552 s. (Práce Slovanského ústavu AV ČR. Nová řada; zv. 33.) ISBN 978-80-7277-485-2, 978-80-86420-43-1. S. 203.
  5. ↑ After Hagia Sophia, Erdogan converts the Chora Church into a mosque [online]. Orthodox Times, 2020-08-21, [cit. 2020-08-22]. Dostupné online. (po anglicky)
  6. ↑ Turkey is converting another former Byzantine church into a mosque [online]. euronews, 2020-08-21, [cit. 2020-08-22]. Dostupné online. (po anglicky)
  7. ↑ Former Istanbul Orthodox church becomes a mosque in Turkey [online]. Vatican News, 2020-08-21, [cit. 2020-08-22]. Dostupné online. (po anglicky)
  8. ↑ Turkey converts Kariye Museum into mosque - Turkey News [online]. Hürriyet Daily News, [cit. 2020-08-22]. Dostupné online. (po anglicky)
  9. ↑ Chrám svatého Spasitele v Chóře, Konstantinopol (Istanbul) [online]. Rodon, [cit. 2020-03-24]. Dostupné online.
  10. ↑ Historic Areas of Istanbul [online]. UNESCO World Heritage Centre, [cit. 2020-03-25]. Dostupné online. (po anglicky)
  11. ↑ a b c Monastery of Chora [online]. The Byzantine Legacy, [cit. 2020-03-25]. Dostupné online. (po anglicky)
  12. ↑ Obrazové dejiny sveta. Bratislava : Slovart, 2006. ISBN 80-8085-101-8. S. 213.
  13. ↑ a b c džámí, djami, džámija In: Slovník cudzích slov: akademický. 2., doplnené a prepracované vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá, 2005. [Cit. 2020-03-24]. Dostupné online. ISBN 80-10-00381-6.
  14. ↑ DOSTÁLOVÁ, Růžena. Byzantská vzdělanost. Praha : Vyšehrad, 1990. 415 s. ISBN 80-7021-034-6. S. 277 – 278.
  15. ↑ a b c d ZÁSTĚROVÁ, Bohumila. Dějiny Byzance. Vyd. 1. Praha : Academia, 1992. 529 s. ISBN 80-200-0454-8. S. 448, 465, 467 – 468.
  16. ↑ CHORA MONASTERY In: The Oxford Dictionary of Byzantium. Ed. Alexander P. Kazhdan. New York : Oxford University Press, 1991. 2338 s. ISBN 0-19-504652-8. S. 428 – 429. (po anglicky)

Ďalšia literatúra upraviť

  • OUSTERHOUT, Robert G. The Architecture of the Kariye Camii in Istanbul. Washington D. C. : Dumbarton Oaks Research Library and Collection, 1987. (Dumbarton Oaks studies; zv. 25.)

Iné projekty upraviť

Pozri aj upraviť

Externé odkazy upraviť

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Chrám_svätého_Spasiteľa_(Chóra)&oldid=7697456“