Chrome OS
Google Chrome OS je v informatike názov operačného systému spoločnosti Google, ktorý je zameraný predovšetkým na prácu s webom. Jeho základnými komponentmi sú linuxové jadro a webový prehliadač Google Chrome. Cieľový segment trhu majú byť netbooky a podobné mobilné zariadenia. Predstavenie Chrome OS vrátane prvého netbooku s týmto systémom prebehlo 7. decembra 2010 v San Franciscu.[1] Systém je podporovaný na procesoroch typu x86 a ARM a je to open-source (voľne dostupný zdrojový kód) softvér.
| Chrome OS | |
  | |
| Základné informácie | |
|---|---|
| Vývojár | Google LLC |
| Rodina OS | Linux |
| Programovací jazyk | C, C++, JavaScript, HTML5, Python, Rust |
| Posledná stabilná verzia | 88.0.4324.186 / 17. február 2021 |
| Posledná testovacia verzia | 90.0.4411.0 / 10. február 2021 |
| Jazyky | všetky svetové jazyky (vrátane slovenčiny) |
| Podporované platformy | ARM32, ARM64, x86, x86-64 |
| Jadro | Monolithic (Linux kernel) |
| Užívateľské rozhranie | Google Chrome |
| Stav vývoja | aktívny |
| Ďalšie odkazy | |
| Commons | Chrome OS |
 Pozri aj Informačný portál | |
Google oznámil, že Chrome OS sa nebude stretávať s vírusmi, malware a pod.,[2] ale bude schopný užívateľa včas informovať o stránkach, kde je, bol alebo môže byť kontaminovaný obsah.[1]
História upraviť
Spoločnosť Google predstavila Chrome OS v júli 2009 ako operačný systém, ktorého všetky dáta (aplikácií i používateľov), budú umiestnené na cloude.
V novembri 2009 bol vytvorený open source projekt nazvaný Chromium OS, ku ktorému bol uvoľnený zdrojový kód. Bola tiež predvedená jeho skorá verzia, ktorá bola založená na princípe a dizajnu internetového prehliadača Google Chrome. Bootovanie trvalo iba sedem sekúnd.
Hardvér upraviť
Laptopy bežiace na Chrome OS sú nazývané Chromebooky. Prvý z nich bol predstavený v decembri 2010 pod označením CR-48. Podobné zariadenie nasledovali až do mája 2011. O rok neskôr bolo v máji 2012 predstavené zariadenie od Samsungu nazvané Chromebox.
Na začiatku roka 2014 LG Electronics predstavila prvé zariadenie spadajúce do kategórie all-in-one zariadení pod názvom Chromebase. Tieto zariadenia majú v podstate rovnakú hardvérovú výbavu, ako vyššie spomínané Chromeboxy, monitor so zabudovaným fotoaparátom, mikrofón a reproduktory.
Chromebooky majú klávesnicu a touchpad riešený trochu inak, než je zvykom u bežných notebookov a PC. Chýba na nej nielen tlačidlo Win, ale nenachádzajú sa na nej ani klávesy Caps Lock, Home, End, Page Up a Page Down. Touchpad potom nerozlišuje nad tým, či klikáte na jeho ľavej či pravej strane - klik je skrátka len jeden. Funkciu druhého tlačidla a rad ďalších úloh nahrádzajú u Chromebookov gestá.
Užívateľské rozhranie upraviť
V Google Chrome OS je užívateľské rozhranie veľmi jednoduché. Dole je priehľadná hlavná lišta - tzv. "Polička". Na nej sú umiestnené ikony aplikácií a webových stránok podobne ako v hlavnej lište pri Windows. Vľavo dole je menu aplikácií. Pre porovnanie je celá Polička niečo ako hlavný Štart menu vo Windows v kombinácii lištou záložiek v jednom, ale s iným usporiadaním.
V skorších verziách Chrome OS sa tiež objavovali tzv. "Panely", čo bola určitá obdoba miniaplikácií (widgets) a natívnymi aplikáciami.[3]
Vzťah ku GNU a Linuxu upraviť
Chrome OS je postavený na jadre Linuxu, obsahuje bežné GNU systémové utility, kompiluje sa s pomocou GCC, okenným systémom je postavený nad X Serverom, balíčky sú založené na Portage, použitý je upstart. Z hľadiska použitého systémového softvéru a knižníc sa Chrome OS príliš nelíši od linuxových distribúcií založených na Gentoo. Rozdiel od bežných distribúcií spočíva v skutočnosti, že sa užívateľ stretáva výhradne so softvérom od Googlu a je smerovaný k využívaniu jeho cloudových služieb. Možné negatívne dopady tohto posunu oproti bežným distribúciám kritizuje napríklad Richard Stallman.[4] Pretože Chrome OS je závislý na internetových službách, Google postupne upravuje svoje online aplikácie tak, aby boli schopné prevádzky aj offline, ale v roku 2014 ešte s malými výsledkami.[5]
Referencie upraviť
- ↑ a b Google predstavil konkurenciu pre Windows: Chrome OS a dva roky internetu zadarmo
- ↑ INFOSECURITY MAGAZINE. Google promises 'the end of viruses' with Chrome operating system? [online]. . Dostupné online.
- ↑ Uživatelské rozhraní Google Chromium OS [online]. . Dostupné online.
- ↑ Google 's ChromeOS means losing control of data, Warns GNU founder Richard Stallman | Technology | theguardian.com
- ↑ MACICH, Jiří. Chromebooky na vzestupu, miri i na cesky trh [online]. 29. január 2014, [cit. 2014-02-04]. Dostupné online.
Zdroj upraviť
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Google Chrome OS na českej Wikipédii.