Club Atlético Lanús

futbalový klub z Argentíny

Club Atlético Lanús, skrátene Lanús, je argentínsky športový klub so sídlom v meste Lanús. Lanús vyhral spolu 2 tituly v argentínskej najvyššej súťaži Primera División. Na medzinárodnej úrovni vyhral Lanús spolu 2 trofeje. Domáce zápasy hráva klub na štadióne Estadio Ciudad de Lanús-Néstor Díaz Pérez. V súčasnosti hráva najvyššiu argentínsku futbalovú súťaž Primera División.

Lanús
Celý názovClub Atlético Lanús
PrezývkaGranate (Granát)
Založený3. januára 1915
ŠtadiónEstadio Ciudad de Lanús-Néstor Díaz Pérez, Lanús, Argentína
Kapacita47 027
PredsedaArgentína Nicolás Russo
TrénerArgentína Jorge Almirón
LigaPrimera División
2016/17Primera División, 8. miesto
Domáce farby
Hosťovské farby
Tretie farby

História upraviť

 
Zakladatelia klubu.

V roku 1854 dorazil do Argentíny z Francúzska Anacarsis Lanus, ktorý kúpil pozemky, kde v súčasnosti stojí mesto Lanús. Neskôr dostali meno "Lanús" dva subjekty. Jedným z nich bol športový klub Lanús Athletic Club. Tento sa pripojil v roku 1897 k argentínskej najvyššej futbalovej súťaži. V tejto sezóne skončil klub dokonca na výbornom druhom mieste, no následne začal klesať v tabuľke a v sezóne 1899 skončil posledný a klub opustil futbalovú súťaž. Druhý subjekt, ktorý niesol vo svojom názve názov mesta Lanús, bol športový klub Lanús United, ktorý sa v rokoch 1913 a 1914 zúčastnil súťaže Copa de la Confederación Argentina. Dňa 3. januára 1915 došlo k založeniu klubu Club Atlético Lanús. Tento vznikol spojením tímov Lanús United (ktorý sa v tej dobe dostal do zložitej finančnej situácie) a Club El Progreso. Názov tímu Club Atlético Lanús bol oficiálne schválený 27. januára 1915 na klubovej schôdzi[1].

Ligové začiatky upraviť

 
Tím v roku 1927 skončil na treťom mieste v prvej lige.

Lanús začal svoje zápasy hrávať v druhej najvyššej argentínskej futbalovej súťaži na starom štadióne klubu Lanús United. Už v roku 1919 vybojoval klub postup do najvyššej súťaže. V tej dobe bola najvyššia argentínska liga rozdelená na dve súbežne hrané konkurenčné súťaže, pričom Lanús sa pripojil k tej, ktorú organizovala tradičná argentínska futbalová federácia. Ale už v priebehu sezóny opustil klub túto súťaž a pripojil sa ku konkurenčnej lige, kde obsadil predposledné osemnáste miesto. Zvyšných dvanásť zápasov v pôvodnej lige bolo skontumovaných v prospech súperov klubu. Napriek tomu obsadil v konečnej tabuľke pôvodnej súťaže jedenáste miesto[2]. V nasledujúcich sezónach sa Lanús umiestňoval v spodnej časti tabuľky. V ročníku 1923 skončil klub dokonca posledný[3]. V ďalších sezónach sa výkony tímu zlepšili a postupne s každým novým ročníkom sa posúval v tabuľke vyššie. V sezóne 1926 obsadil vo svojej lige už šieste miesto. O rok neskôr, keď sa obe ligy zjednotili, obsadil Lanús dokonca výborné tretie miesto, pričom ligu vtedy hralo až tridsaťštyri klubov[4]. V roku 1929 otvoril klub nový štadión. V 20. rokoch sa klub usadil v hornej časti tabuľky. Ale v poslednej sezóne tejto dekády ročníku 1930 obsadil klub až 28 miesto. V ročníku 1931 sa futbalová liga v krajine profesionalizovala. Lanús znova opustil súťaž organizovanú futbalovou federáciou, ktorá zostala amatérska a pridal sa k novej profesionálnej súťaži "Liga Argentina de Football". V tej skončil klub predposledný[5]. V sezóne 1933 skončil klub na pätnástom mieste, no táto pozícia bola zostupová[6]. Následne vyzvala futbalová federácia dva kluby z mesta Lanús (druhý klub z mesta bol Talleres de Remedios de Escalada), aby sa spojili a hrali súťaž pod názvom Unión Talleres-Lanús. Predstavitelia futbalovej federácie dali klubom podmienku, že ak sa nespoja, oba zostúpia (oba kluby v danom ročníku skončili na zostupových pozíciách). Pod tlakom hrozby zostupu predstavitelia oboch klubov súhlasili a ročník 1934 tak hral spojený klub Unión Talleres-Lanús, ktorý obsadil dvanáste miesto. V ročníku 1935 sa znova hrala iba jedna súťaž, kluby sa znova osamostatnili a najvyššiu súťaž tak hrali separátne. Lanús obsadil jedenáste miesto. V sezóne 1938 klub Talleres de Remedios de Escalada z najvyššej súťaže zostúpil a v nej tak zostal už iba Lanús[7]. 30. roky 20. storočia strávil klub v spodnej časti tabuľky.

Zostup a návrat do najvyššej súťaže upraviť

 
Tím v roku 1956 obsadil výborné druhé miesto.

V sezóne 1943 sa hráč klubu Luis Arrieta stal jedným z troch najlepších strelcov ročníka. Aj 40. roky však klub trávil v spodnej časti tabuľky. Nevýrazné výkony sa negatívne prejavili v sezóne 1949, kedy skončil Lanús na poslednom mieste spoločne s klubom Huracán. Oba kluby tak museli hrať sériu barážových zápasov o udržanie sa. Po prvých dvoch zápasoch bol stav série vyrovnaný a tak sa hral tretí zápas, ktorý mal rozhodnúť. Skóre tohto zápasu bolo 3:3, keď rozhodca odpískal pokutový kop v prospech tímu Lanús. Na protest voči tomuto rozhodnutiu opustili hráči klubu Huracán ihrisko, čím bol zápas zrušený. Futbalová federácia však sa však rozhodla nepotrestať Huracán a nariadila nový zápas. Vo štvrtom zápase neodpískal rozhodca pokutový klub v prospech Lanúsu a Huracán tak zápas vyhral 3:2. Na protest tak tento raz opustili zápas hráči klubu Lanús. Futbalová federácia však následne rozhodla, že potrestá Lanús preradením do druhej najvyššej súťaže[8]. V druhej lige však klub strávil iba jednu sezónu, keď vyhral tento ročník a postúpil tak späť do najvyššej súťaže[9]. Hneď v prvej sezóne sa klubu darilo nad očakávania. Klub skončil na piatom mieste a hráč tímu José Florio, ktorý strelil v danom ročníku 21 gólov bol predaný do talianskeho klubu Torino. V ročníku 1954 obsadil klub štvrté miesto, o rok neskôr bol znova piaty. V sezóne 1956 skončil Lanús na výbornom druhom mieste[10]. Vďaka výborným výkonom, ktoré vyplývali z vynikajúcej práce s loptou dostal vtedajší tím prezývku "The Globetrotters", čo vyplývalo z názvu slávneho basketbalového tímu. Nasledujúcu sezónu boli skoro všetci hráči klubu väčšinu sezóny zranení (iba jediný hráč odohral všetky zápasy sezóny), Lanús tak skončil predposledný[11]. Klub však zvyšok 60. rokov obsadzoval miesta v spodnej časti tabuľky.

Ďalší zostup a klubová kríza upraviť

 
Tím v 60. rokoch.

60. roky začal klub veľmi zle, keď v zostupovej tabuľke obsadil Lanús predposledné miesto a zostúpil tak do druhej ligy[12]. Ani v druhej najvyššej súťažil sa klubu vôbec nedarilo, keď dokázal obsadiť iba miesta v strede tabuľky. Až v ročníku 1964 vyhral klub finálový turnaj súťaže a postúpil tak znova do najvyššej súťaže[13]. V prvej lige sa však klub opäť umiestňoval iba v spodnej časti, až v sezóne 1967 sa jeho výkony zlepšili a posunul sa o niečo vyššie. V roku 1970 však Lanús skončil na poslednom mieste v zostupovej súťaži a vypadol do druhej ligy. V ročníku 1971 Lanús jednoznačne druhú ligu vyhral a vrátil sa späť do prvej ligy[14]. V sezóne 1972 podával klub v najvyššej súťaži katastrofálne výkony, získal rekordne nízky počet bodov a z predposledného miesta v tabuľke znova zostúpil. V druhej lige sa tímu vôbec nedarilo, končil buď v strede tabuľky, alebo neskôr tesne za postupovými miestami. Až v sezóne 1976 druhej ligy sa klub prebojoval cez niekoľko kôl postupových zápasov znova do najvyššej súťaže[15]. V sezóne 1977 však klub skončil tretí od konca a vrátil sa tak naspäť do druhej ligy. Zlé výsledky na ihrisku mali vplyv aj na financie klubu. Lanús sa dostal do veľkých dlhov a čelil tak najhoršej kríze vo svojej histórií. V sezóne 1978 skončil aj v druhej lige až predposledný a v následnom barážovom stretnutí o udržanie sa prehral a šokujúco tak zostúpil dokonca až do tretej najvyššej súťaže[16]. Počet členov klubu sa znížil na iba 2 tisíc členov. Politické skupiny, ktoré boli spojené s dlhmi klubu sa rozhodli, že pomôžu klubu znova napredovať. Tímu pomohli aj fanúšikovia, situácia sa zlepšila a Lanús vyhral tretiu ligu v ročníku 1981. Už v tomto roku sa počet členov klubu zvýšil až na 10 tisíc členov. V sezóne 1984 konečne dokázal Lanús bojovať o postup do prvej ligy, no nebol úspešný[17]. V roku 1986 mal klub už 25 tisíc členov. V ročníku 1989/90 sa klubu podarilo po úspešnom play-off o postup po dlhej dobe vrátiť späť do prvej ligy[18].

Návrat do prvej ligy a prvé úspechy upraviť

V sezóne 1990/91 hral klub po dlhej dobe znova najvyššiu futbalovú súťaž. V nej sa mu však vôbec nedarilo, v časti Apertura skončil posledný, v časti Clausura dvanásty. To znamenalo posledné miesto v zostupovej tabuľke a návrat do druhej ligy. V druhej lige však bol tento raz klub iba jednu sezónu, keď vyhral ročník 1991/92 a postúpil opäť do prvej ligy[19]. V prvej lige sa klubu už darilo viac, keď v oboch častiach sezóny skončil v strede tabuľky. V sezóne 1993/94 sa v časti Apertura umiestnil Lanús na šiestom mieste a kvalifikoval sa tak prvýkrát vo svojej histórií do nejakej kontinentálnej súťaže, konkrétne do Copa CONMEBOL. V roku 1994 debutoval v drese klubu odchovanec Ariel Ibagaza. V roku 1995 sa trénerom klubu stal bývalý argentínsky reprezentant Héctor Cúper. Pod jeho vedením skončil klub v oboch častiach sezóny 1995/96 na výbornom treťom mieste[20]. Vďaka tomu sa klub znova kvalifikoval do Copa CONMEBOL. Tento pohár v sezóne 1996 vyhral, keď vo finále zvíťazil nad klubom z Kolumbie Independiente Santa Fe[21]. V ročníku 1996/97 sa klubu darilo aj v lige, keď v časti Apertura skončil znova tretí. V roku 1997 sa Lanús dostal znova do finále Copa CONMEBOL, no tento raz prehral, keď nestačil na brazílsky klub Atlético Mineiro. V sezóne 1997/98 obsadil Lanús dokonca druhé miesto v časti Clausura[22]. Túto dekádu ukončil klub v strede ligovej tabuľky.

Zlepšenie a prvé domáce úspechy upraviť

Nové tisícročie začal klub s tímom, ktorý bol postavený hlavne na odchovancoch. Lanús sa umiestňoval zväčša v strede tabuľky. V ročníku 2005/06 prišlo zlepšenie a v časti Clausura obsadil druhé miesto. Prvý domáci úspech prišiel v sezóne 2007/08, keď klub skončil na prvom mieste v časti Apertura a získal tak svoj prvý majstrovský titul[23]. V nasledujúcej sezóne obsadil v časti Apertura štvrté a v časti Clausura tretie miesto. Dekádu však klub ukončil znova v strede tabuľky. V sezóne 2010/11 sa klubu opäť pomerne darilo, keď skončil druhý v časti Clausura. V ročníku 2012/13 v časti Inicial skončil klub štvrtý, v časti Final tretí. O rok neskôr v časti Inicial obsadil Lanús dokonca druhé miesto. V sezóne 2013 hral klub Copa Sudamericana, kde vo finále porazil brazílsky klub Ponte Preta a vyhral tak druhý medzinárodný pohár[24]. V sezóne 2014 sa hrala už iba jedna súťaž, Lanús skončil na treťom mieste. Úspech sa dostavil o dva roky neskôr, keď Lanús najprv vyhral svoju skupinu č. 2 a následne vo finále súťaže porazil klub San Lorenzo, čím získal druhý majstrovský titul[25]. Na začiatku roka 2017 hral Lanús tiež finále Supercopa Argentina, kde vyhral nad víťazom domáceho pohára klubom River Plate. V sezóne 2016/17 obsadil Lanús v najvyššej súťaži ôsme miesto[26].

Farby a znak klubu upraviť

Na začiatku používal klub dresy červenej farby, tieto následne vymenil za čeveno-biele pruhované dresy. Ale už krátko po svojom založení začal klub používať svoju tradičnú gaštanovú farbu, ktorá je tak farba dresov, ako aj trenírok.

Klubový znak je okrúhly a je taktiež gaštanovej farby. Vnútri sú graficky zložitejším spôsobom uvedené začiatočné písmená názvu klubu CAL.

Štadión upraviť

 
Domáci štadión klubu.

Lanús hrával svoje prvé zápasy na starom štadióne svojho predchodcu tímu Lanús United, ktorý sa nachádzal na mieste Margarita Wield. V roku 1929 otvoril klub nový štadión Estadio Ciudad de Lanús-Néstor Díaz Pérez, ktorý však mal vtedy ešte drevené tribúny. V roku 1932 otvoril klub na svojom novom štadióne veľkú hlavnú tribúnu. V rokoch 1990 a 2003 prešiel štadión rekonštrukciou. Súčasná kapacita je 47 027 miest[27].

Rivalita a fanúšikovia upraviť

Tradičným rivalom z posledných desaťročí je klub Banfield. Tímy spolu hrávajú derby s názvom Clásico del Sur, teda derby juhu. O niečo úspešnejší je klub Banfield, ktorý vyhral viac vzájomných stretnutí. Prvý zápas odohrali kluby spolu už v roku 1920. V počiatkoch bol však rivalom iný klub z oblasti mesta Lanús Talleres de Remedios de Escalada, keďže však časom začali oba kluby hrať rozdielne súťaže, znížil sa aj význam ich vzájomných zápasov. Z dôvodu geografickej blízkosti sa k rivalom radí aj klub Quilmes.

Úspechy upraviť

Národné upraviť

Liga upraviť

Národný pohár upraviť

Medzinárodné upraviť

Zostava upraviť

Aktuálne k dátumu: 3. apríla 2017

# Pozícia Hráč
1   B Fernando Monetti
2   O Marcelo Herrera
3   O Maximiliano Velázquez
4   O José Luis Gómez
6   O Diego Braghieri
7   Ú Lautaro Acosta
8   Z Fernando Barrientos
9   Ú José Sand
10   Z Román Martínezl
12   B Nicolás Avellaneda
13   O Marcos Pinto
17   Ú Germán Denis
# Pozícia Hráč
18   Z Matías Sánchez
19   Z Nicolás Aguirre
21   Z Nicolás Pasquini
22   O Santiago Zurbriggen
23   O Rolando García Guerreño
24   Z Leandro Maciel
25   Ú Marcelino Moreno
30   Z Iván Marcone
31   B Esteban Andrada
-   O Diego Giménez
-   O Ignacio Canuto
-   Z Gabriel Ramirez

Referencie upraviť

  1. Cien años de gloria [online]. clublanus.com, [cit. 2017-08-12]. Dostupné online. Archivované 2017-08-12 z originálu.
  2. Argentina 1920 [online]. rsssf.com, [cit. 2017-08-12]. Dostupné online.
  3. Argentina 1923 [online]. rsssf.com, [cit. 2017-08-12]. Dostupné online.
  4. Argentina 1927 [online]. rsssf.com, [cit. 2017-08-12]. Dostupné online.
  5. Argentina 1931 [online]. rsssf.com, [cit. 2017-08-12]. Dostupné online.
  6. Argentina 1933 [online]. rsssf.com, [cit. 2017-08-12]. Dostupné online.
  7. Argentina 1938 [online]. rsssf.com, [cit. 2017-08-12]. Dostupné online.
  8. Argentina 1949 [online]. rsssf.com, [cit. 2017-08-12]. Dostupné online.
  9. Argentina Second Level 1950 [online]. rsssf.com, [cit. 2017-08-12]. Dostupné online.
  10. Argentina 1956 [online]. rsssf.com, [cit. 2017-08-12]. Dostupné online.
  11. Argentina 1957 [online]. rsssf.com, [cit. 2017-08-12]. Dostupné online.
  12. Argentina - Domestic Championship 1961 [online]. rsssf.com, [cit. 2017-08-12]. Dostupné online.
  13. Argentina Second Level 1964 [online]. rsssf.com, [cit. 2017-08-12]. Dostupné online.
  14. Argentina Second Level 1971 [online]. rsssf.com, [cit. 2017-08-12]. Dostupné online.
  15. Argentina Second Level 1976 [online]. rsssf.com, [cit. 2017-08-12]. Dostupné online.
  16. Argentina Second Level 1978 [online]. rsssf.com, [cit. 2017-08-12]. Dostupné online.
  17. Argentina Second Level 1984 [online]. rsssf.com, [cit. 2017-08-12]. Dostupné online.
  18. Argentina Second Level 1989/90 [online]. rsssf.com, [cit. 2017-08-12]. Dostupné online.
  19. Argentina Second Level 1991/92 [online]. rsssf.com, [cit. 2017-08-12]. Dostupné online.
  20. Argentina 1995/96 [online]. rsssf.com, [cit. 2017-08-12]. Dostupné online.
  21. Copa Conmebol 1996 [online]. rsssf.com, [cit. 2017-08-12]. Dostupné online.
  22. Argentina 1997/98 [online]. rsssf.com, [cit. 2017-08-12]. Dostupné online.
  23. Argentina 2007/08 [online]. rsssf.com, [cit. 2017-08-12]. Dostupné online.
  24. Copa Sudamericana 2013 [online]. rsssf.com, [cit. 2017-08-12]. Dostupné online.
  25. Argentina 2016 [online]. rsssf.com, [cit. 2017-08-12]. Dostupné online.
  26. Argentina 2016/17 [online]. rsssf.com, [cit. 2017-08-12]. Dostupné online.
  27. ESTADIO CIUDAD DE LANÚS - NÉSTOR DÍAZ PÉREZ [online]. soccerway.com, [cit. 2017-08-12]. Dostupné online.

Iné projekty upraviť

Externé odkazy upraviť

Zdroj upraviť