Dúhovka (anatómia)
Dúhovka alebo íris (lat. iris) je predný úsek strednej vrstvy očnej gule.
Má tvar kruhovitého terčíka (medzikružia) a centrálny otvor nazývaný zrenica. Zrenica nie je umiestenená presne centrálne, ale je posunutá mierne mediálne. Oddeľuje čiastočne prednú a zadnú komoru očnej gule.
Iris nemá homogénnu štruktúru a v dôsledku tejto nehomogénnosti vznikajú na jej prednej strane dva prstence: anulus iridis major a anulus iridis minor. Dúhovku tvorí predovšetkým väzivová stróma a dva hladké svaly. V stróme je veľké množstvo ciev, ako aj sympatické a parasympatické nervové vlákna. Histologicky sa iris skladá zo 6 vrstiev, z ktorých najdôležitejšie sú svalová vrstva a pigmentová vrstva. V svalovej vrstve je zvierač zrenice (musculus sphincter pupillae) s prevažne kruhovými svalovými vláknami a rozširovač zrenice (musculus dilatator pupillae) s prevažne lúčovito usporiadanými vláknami. Zúženie zrenice označujeme ako mióza (myosis) a rozšírenie ako mydriáza (mydriasis). Súhra obidvoch svalov podmieňuje veľkosť zrenice a reflexne reguluje množstvo svetla, ktoré prechádza do oka. Zrenicový reflex (pupilárny reflex) je vyvolávaný meniacou sa intenzitou svetla a je výsledkom integrácie sympatiku a parasympatiku. Centrum zrenicového reflexu je v strednom mozgu.
Farba dúhovky záleží od množstva a hĺbky uloženia pigmentu. Ak pigment chýba (napr. albinizme), farba sa nám javí ako ružová, pretože cez dúhovku presvitá červená farba cievovky. Ak sa pigment nachádza v najspodnejších vrstvách a v malom množstve, je dúhovka modrá alebo sivá. Naopak veľké množstvo pigmentu dodáva dúhovke zelenú až hnedozelenú farbu. Prítomnosť veľkého množstva pigmentu podmieňuje tmavohnedú farbu. Výnimočne môžu byť dúhovky jedného človeka rôzne zafarbené - nerovnaké sfarbenie dúhovky (heterochromia iridis). Pigmentová vrstva dúhovky má význam pre optické vlastnosti oka, lebo zabraňuje, aby svetlo prenikalo pomimo zrenice oka.
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Dúhovka (anatómia)
