Daniel Kanka
Daniel Kanka (* 15. december 1776, Batizovce – † 31. máj 1850, Hinterbrühl) bol slovenský pedagóg a autor učebníc.
| Daniel Kanka | |
| slovenský pedagóg a autor učebníc | |
 | |
| Narodenie | 15. december 1776 Batizovce |
|---|---|
| Úmrtie | 31. máj 1850 (73 rokov) Hinterbrühl |
| Odkazy | |
| Commons |  Daniel Kanka |
Do roku 1790 študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, následne absolvoval štúdium filozofie a teológie na Evanjelickom lýceu v Bratislave a od roku 1799 študoval na univerzite vo Wittenbergu. Od roku 1801 pôsobil ako učiteľ syntaxe a rétoriky v Štítniku. V roku 1804 sa stal rektorom gymnázia v Banskej Bystrici, v rokoch 1817 – 1824 pracoval ako rektor a profesor gymnázia v Modre a v rokoch 1824 – 1844 bol profesorom dogmatiky na evanjelickom teologickom ústave vo Viedni. V roku 1844 odišiel do penzie.[1]
Je autorom pedagogických príručiek a učebníc z oblasti lingvistiky (napr. De studio linguarum, Banská Štiavnica, 1810) a prírodných vied. Názrovo vychádzal z uhrofilskej orientácie.[1]
Zosobášil sa so Zuzanou rod. Privickou, s ktorou mal syna Karola Kanku.[1]
Referencie upraviť
- ↑ a b c Kanka, Daniel. In Biografický lexikón Slovenska. 4. Ch – Kl. Martin : Slovenská národná knižnica, Národný biografický ústav, 2010. ISBN 8089301576, s. 395.