Deň vojnových veteránov

pamätný deň venovaný pamiatke vojnových veteránov konajúci sa 11. novembra

Deň vojnových veteránov alebo Deň veteránov alebo aj Deň červených makov je pamätný deň venovaný pamiatke vojnových veteránov. Pripomína sa celosvetovo 11. novembra.

Snímka z compiègneského lesa po dosiahnutí dohody o prímerí. Maršal Foch je druhý sprava.

11. november bol vybraný symbolicky, pretože tento deň roku 1918, vo vlakovom vozni v Le Francport pri severofrancúzskom meste Compiègne podpísali prímerie Spojenci a Nemecko, čím sa na západnom fronte ukončili boje 1. svetovej vojny. Hlavnými signatármi prímeria boli vrchný veliteľ spojeneckých síl maršal Ferdinand Foch a nemecký zástupca Matthias Erzberger.

Deň veteránov je skôr americký termín, v Spojenom kráľovstve sa tento deň pripomína ako Deň prímeria. Druhá nedeľa v novembri, najbližšia 11. novembru je Dňom spomienok (Remembrance Day).[1]

História upraviť

Tradícia osláv konca 1. svetovej vojny sa začala rodiť už pri prvom výročí dňa prímeria, 11. novembra 1919, keď sa tento deň pripomínal v Londýne, Paríži aj ďalších mestách dohodových štátov. Americký prezident Woodrow Wilson v tom roku oficiálne vyhlásil 11. november za Deň prímeria. Oficiálnym sviatkom sa stal v roku 1926. Roku 1954 premenoval Kongres Deň prímeria na Deň veteránov.

Symbolom Dňa veteránov sa stal kvet vlčieho maku. Symbol má pôvod v básni „In Flanders fields“ (doslova „V poliach Flámska“), ktorú v roku 1915 napísal kanadský chirurg John McCrae, ktorý slúžil na západnom fronte, neďaleko belgického mesta Ypres. Vlčí mak ako symbol pre padlých vojakov 1. svetovej vojny prvý raz použila americká profesorka a humanistka Moina Michaelová. V roku 1921 zvolil bývalý veliteľ britských expedičných síl poľný maršal sir Douglas Haig ako predseda Nadácie veteránov vlčí mak za symbol pre zbierku na pomoc vojnovým veteránom a invalidom.[1]

Na poliach Flámska vlčie maky rastú, tam medzi krížmi, rad za radom. Značia miesta, kde ležíme. Tam hore počuť udatný spev škovránka, uprostred revu kanónov tu dolu…

Referencie upraviť

  1. a b Historie Dne veteránů [online]. [Cit. 2014-11-12]. Dostupné online. Archivované 2009-03-17 z originálu.

Iné projekty upraviť

Externé odkazy upraviť

Zdroj upraviť