Demänovské jaskyne

Demänovské jaskyne tvoria najväčšiu sústavu jaskýň na Slovensku.

Tento komplex asi 30 jaskýň sa nachádza v Demänovskej doline na severnej strane Nízkych Tatier. Hlavné jadro leží na pravej strane potoka Demänovka medzi Machnatou dolinou na Lúčkach a Čiernou dolinou pri Kamennej chate.

Demänovské jaskyne zahrňujú viaceré postupne objavované jaskyne. Z turistického hľadiska sú najvýznamnejšie:

• Demänovská jaskyňa slobody
• Demänovská ľadová jaskyňa
• Demänovská jaskyňa mieru (tá dosiaľ nie je sprístupnená verejnosti).

Objavovanie komplexu

Prvá bola objavená Demänovská ľadová jaskyňa, spomínaná už roku 1299 v listinách ostrihomskej kapituly. Jej prvý opis (aj s pozdĺžnym rezom jaskyne od J. Buchholza ml.) publikoval pod názvom Cserna maius et minus roku 1723 Matej Bel. Okrem nej uvádza aj jaskyne Veľké a Malé Okno, Beníkovú a Dvere.

3. augusta 1921 potom objavil Alois Král za pomoci Adama Mišuru, Ota Hrabala a Jarmily Vránovej jaskyňu slobody, a roku 1923 bola objavená Pustá jaskyňa.

Rôznymi pokusmi (farbením podzemného toku a pod.) sa zistilo, že tieto jaskyne sú spojené a tvoria jeden komplex. Za prepojený jaskynný celok sa však považuje taký systém jaskýň, cez ktorých prirodzené spojenia sa dostal človek. A to nebolo v tomto prípade jednoduché. Spojenie medzi jaskyňou Pustá a Demänovskou jaskyňou slobody sa podarilo nájsť kolektívu speleológov vedených A. Droppom a V. Nemcom 2. júla 1951. Tým vznikol komplex Demänovská jaskyňa slobody-jaskyňa Pustá.

Dňa 26.1.1952 sa z Demänovskej ľadovej jaskyne podarilo P. Révajovi, P. Droppovi a S. Šrolovi preniknúť do jedinečného bludiska Demänovskej jaskyne Mieru. Vytvorili tak ďalší systém Demänovská ľadová jaskyňa – Demänovská jaskyňa mieru.

V roku 1983 preplával Vladímír Žikeš päť sifónov proti prúdu Demänovky a tým dokázal spojenie jaskyne Vyvieranie a Demänovskej jaskyne slobody.

Ak mal byť celý systém Demänovských jaskýň uznaný za jednotný, ostávalo objaviť prirodzené spojenie Demänovskej jaskyne mieru s Demänovskou jaskyňou slobody. To sa však podarilo až po 35 rokoch. 2. januára 1987 sa päťdesiatim ôsmim jaskyniarom z oblastných skupín z Ružomberka, Handlovej, Rožňavy, Terchovej, B. Bystrice, Liptovského Trnovca, Žiliny a Demänovskej doliny podarilo objaviť prirodzené spojenie dvoch najdlhších demänovských jaskýň. Tým sa zaradil systém asi 30 demänovských jaskýň s celkovou dĺžkou viac ako 24 km na prvé miesto na Slovensku.

Charakteristika

Demänovské jaskyne vyhĺbili vody Demänovky v tmavošedých guttensteinských vápencoch stredného triasu na tektonických poruchách smeru JV-SZ a JZ-SV. Prvotným činiteľom bola chemická činnosť atmosférických vôd. Takto rozšírené puklinové priechody umožnili ponor vodám Demänovky a Zadnej vody. Ku zväčšeniu a rozšíreniu niektorých častí jaskýň prispelo aj rútenie z povaly a stien. Postupným zarezávaním sa podzemného toku Demänovky do vápencového podkladu sa v priebehu pleistocénu vytvorilo 9 horizontálnych úrovní v relatívnych výškach 0, 3, 10, 40, 58, 90, 100, 130 a 147 m nad terajšou hladinou Demänovky, ktoré nadväzujú na riečne terasy na povrchu. Vo vyprázdnených podzemných dutinách sa sústavne vytvárajú kvapľové útvary.

Zdroj

Tento článok obsahuje materiál získaný zo serveru www.mineraly.sk so súhlasom webmastera.