Wikipédia

Demeter Solúnsky

Svätý Demeter Solúnsky (iné mená pozri nižšie; * okolo 280[1], Solún – † zač. 4. storočia / 306, Sirmium?) bol rímsky aristokrat a vojak, ranokresťanský veľkomučeník. Je uctievaný katolíkmi, pravoslávnymi i niektorými protestantmi. Jeho sviatok oslavujú na Východe 26. októbra, na Západe 9. apríla. V martyrológiách na Západe sa pripomínal aj 8. októbra. Patril k obľúbeným vojenským svätcom na kresťanskom Východe a zvlášť medzi Slovanmi. Je patrónom mladých a vojakov a mesta Solún.[1][2][3]

Svätý veľkomučeník
Demeter Solúnsky
Stenopis svätého Demetra (Manouél Panselénos, 1290 – 1310)
Stenopis svätého Demetra
(Manouél Panselénos, 1290 – 1310)
Biografické údaje
Narodenie3. storočie
Solún ?
Úmrtieokolo 306
Sirmium?
Uctievanie
Atribútyzbroj, červený kôň
Patronátvojaci, mladí, mesto Solún a i.
Cirkevkatolícka, pravoslávna
Sviatok26. október (gkc, prav.) (polyjelejný sviatok s bdením), 9. apríl (rkc)
Odkazy
Spolupracuj na CommonsDemeter Solúnsky
(multimediálne súbory na commons)

Mená upraviť

  • Demeter Solúnsky[4][5][6], Dimiter Solúnsky[7] alebo cirkevnoslovansky[8] aj Dimitrij - t.j. Dimitrij Solúnsky[9][10], niekedy sa možno stretnúť aj s gréckymi tvarmi Démétrios/Demetrios/Dimitrios[11]
  • Demeter Myromvonný[12][13] či Demeter Myrotočivý[12]
  • gr. Δημήτριος (της) Θεσσαλονίκης – starogr. Démétrios (tes) Thessalonikes, iné prepisy: Demetrios (tes) Thessalonikes, Démétrios (tés) Thessalonikés, novogr. Dimitrios (tis) Thessalonikis[14] (t.j. ekvivalent slovenského Demeter Solúnsky)
  • gr. Δημήτριος ο μυροβλύτης – starogr. Démétrios Myroblytes, novogr. Myrovlytis, iné prepisy mena Démétrios pozri vyššie[15], z toho aj tvar Démétrios/Demetrios Myroblytos[16][2], resp. Dimitrios Myrovlytos, poprípade gr. Δημήτριος μυροβλήτης – D. Myroblétes, iné prepisy: Myrobletes, Myroblétés, novogr. Myrovlitis[17] (t.j. ekvivalent slovenského Myrovonný/Myrotočivý)
  • lat. Demetrius[3]
  • starosloviensky: димитрии, димитръ[18]

Život upraviť

O Demeterovom živote sa veľa nevie, jeho biografie spred 9. storočia nie sú známe. Pôvodne sa diakon mučeník Demeter spomínal v súvislosti so Sirmom (sýrske martyrológium z roku 411). Jeho meno sa so Solúnom spája až od 6. storočia.[2] Je preto možné, že jeho kult bol do Solúna prenesený až po zničení Sirmia Attilom v roku 441 a prenesení sídla ilýrskej prefektúry.[19]

Podľa hagiografických legiend bol synom rímskeho prokonzula. Pre svoje schopnosti mal tiež dosiahnuť vysoký štátnický post. Keďže však odmietal prenasledovať kresťanov, ba dokonca kresťanstvo šíril a podporoval, dal ho cisár Maximián uväzniť a neskôr zabiť vo väzení. Zomrel možno v rímskom Srieme[20] okolo roku 306. Spolu s ním bol zabitý aj mladý kresťan Nestor, ktorého mal Demeter podporovať v zápase proti gladiátorovi Lyaovi, ktorý bol cisárovým obľúbencom. Fótiova verzia jeho životopisu spojitosť medzi nimi však nespomína.[2]

 
Ostatky svätého veľkomučeníka Demetra v bazilike v Solúne, ktorá je mu zasvätená

Kult upraviť

Jeho ostatky sú uložené v starobylej bazilike v Solúne, ktorá nesie jeho meno. Postavená bola v 5. storočí, možno prefektom Leontiom. Keďže produkujú voňavú tekutinu, svätý Demeter býva označovaný ako Myrotočivý (z cirkevnoslovanského Myrotočec) či Myromvonný.[3]

 
Demeter Solúnsky v Menológiu Bazila II.

Svätý Demeter je považovaný za ochrancu a patróna mesta Solún, v Byzancii bol uctievaný aj ako patrón vojakov a obranca vlasti proti Slovanom a Avarom. Jeho zázračné zásahy na pomoc Byzantíncom boli zobrazené v diele Zázraky svätého Demetera (Miracula sancti Demetrii) zo 7. storočia. Bol aj jedným z patrónov a ochrancov cyrilometodskej misie.[19] Svätí Cyril a Metod (alebo niektorý z ich žiakov) napísali na jeho počesť kánon (Kánon na počesť svätého Dimitra Solúnskeho),[11] ktorý je najstarším dokladom jeho úcty na území Slovenska. Jeho sviatok sa v Uhorsku slávil 26. októbra podľa byzantského kalendára, a nie podľa latinského kalendára, čo mnohí považujú za dôkaz, že vychádza z cyrilometodskej misie, a čo zároveň dokazuje byzantský ráz tejto misie.

 
Mozaika svätého Demetera v sprievode solúnskeho biskupa a správcu mesta v solúnskej bazilike

O jeho veľkej úcte na území Slovenska svedčí aj relatívne veľký počet gréckokatolíckych chrámov, ktoré mu boli zasvätené, a aj početné ikony z územia Slovenska zobrazujúce svätého Demetra. Podnes je pre gréckokatolíkov a pravoslávnych na celom svete významným svätcom, v Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku je jeho sviatok označený ako polyjelej s bdením (stredný sviatok).

Demeter v umení upraviť

Demeter je v ikonografii často zobrazovaným svätcom. Zachovalo sa viacero umeleckých znázornení z byzantského obdobia. Medzi významné patria obraty v Chráme svätého Demetera v Solúne. Pôvodne býval zobrazovaný ako mladý mučeník v oblečený v tunike a chlamyde. Od 10. storočia býval ikonografiou zobrazovaný ako vojenský svätec. Často bol spájaný s osobou svätého Juraja, svätci boli zobrazovaní v plnej zbroji a na koňoch. Rozdiel medzi ich ikonografiou spočíval najmä v účesoch[2] alebo v koňoch, pričom Demeterov kôň býval červený, kým Jurajov biely.[20] Počas vlády cisára Alexia I. bol jeho obraz ako bojovníka použitý aj na byzantských minciach.[2]

Galéria upraviť

  •  
    Bazilika svätého Demetera v Solúne
  •  
    Ruská ikona svätého Demetera v plnej zbroji, Múzeum úžitkového umenia v Belehrade
  •  
    Byzantská ikona svätého Demetera v slonovine, Metropolitan Museum of Art
  •  
    Medailón so svätým Demeterom, Musée du Louvre
  •  
    Mozaika svätého Demetera v kyjevskom Kláštore svätého Michala
  •  
    Moderná bulharská ikona, Demeter na červenom koni

Referencie upraviť

  1. ↑ a b DEMETRIUS. In: FARRUGIA, Edward G.; AMBROS, Pavel, ed. Encyklopedický slovník křesťanského Východu. Preklad Adam Mackerle. Vyd. 1. Olomouc : Refugium Velehrad-Roma, 2010. 1039 s. (Prameny spirituality; zv. 15.) ISBN 978-80-7412-019-0. S. 253.
  2. ↑ a b c d e f DEMETRIOS OF THESSALONIKE. In: The Oxford Dictionary of Byzantium. Ed. Alexander P. Kazhdan. New York : Oxford University Press, 1991. 2338 s. ISBN 0-19-504652-8. S. 605 – 606.
  3. ↑ a b c DEMETRIUS, SS.. In: New Catholic Encyclopedia. 2nd Ed. Zväzok 4. Com – Dyn. Washington; Detroit et al. : The Catholic University of America; Gale, 2003. ISBN 0-7876-4008-5. S. 635 – 636.
  4. ↑ Camblak, Grigorij. In: Encyclopaedia Beliana [online]. Bratislava: Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied, [cit. 2021-02-04]. Dostupné online. ISBN 978-80-89524-30-3.
  5. ↑ ZAGIBA, Franz. Dejiny slovenskej hudby. Bratislava : Slovenská akadémia vied a umení, 1943. S. 49.
  6. ↑ Pravoslávny kalendár 2018 = Pravoslavnij kalendar 2018 : ročenka s kalendáriom a duchovným čítaním. Prešov : Metropolitná rada Pravoslávnej cirkvi na Slovensku, 2017. ISBN 978-80-89643-05-9. S. 51, 58.
  7. ↑ STANISLAV, Ján. Dejiny slovenského jazyka: Úvod a hlaskoslovie. Bratislava : Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1956. S. 220.
  8. ↑ KRÁLIK, Ľubor. Problémy adaptácie cudzích mien v slovenčine: vedecký seminár, Bratislava, 19.-20. október 2000. Bratislava : Vydavateľstvo SAV, 2002. ISBN 978-80-224-0749-6. S. 59.
  9. ↑ ČÚZY, Ladislav. Panoráma slovenskej literatúry. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 2004. ISBN 978-80-10-00316-7. S. 9, 13, 16.
  10. ↑ Hudobný archív. Zväzok 3 – 4. Martin : Matica slovenská, 1981. S. 24.
  11. ↑ a b sv. Demetrios. In: VAVŘÍNEK, Vladimír; BALCÁREK, Petr. Encyklopedie Byzance. Praha : Libri; Slovanský ústav AV ČR, 2011. 552 s. (Práce Slovanského ústavu AV ČR. Nová řada; zv. 33.) ISBN 978-80-7277-485-2, 978-80-86420-43-1. S. 126 – 127.
  12. ↑ a b Časopis Hlas svätej Paraskevy [online]. Farnosť Orlov, [cit. 2021-02-04]. [http://www.orlov.fara.sk/casopis/archiv/1722.htm l Dostupné online.] [nefunkčný odkaz]
  13. ↑ Gréckokatolícky kalendár. Michalovce : Byzant, 2011. Dostupné online. S. 23.
  14. ↑ MAURICIUS, Diaconus graece. Synaxaristes ton dodekomenou tu eniavtu. (Compilator vitarum omnium Sanctorum in duodecim menses anni, nunc iterum e msso. graeco in linguam graecam vernaculam translatus, correctus, auctus (etc.) opera et studio Nicodemi Hagioritae.) Vol. 1-3. Benátky : de Janina, 1819. S. 324.
  15. ↑ PROKOPIOU, Angelos. To Makedoniko zētēma stē Byzantinē zōgraphikē. [s.l.] : [s.n.], 1962. S. 9.
  16. ↑ GEROV, Georgi. Icons from Melnik and Melnik Region, Bulgaria. [s.l.] : Pensoft Publishers, 2007. Dostupné online. ISBN 978-954-642-285-9.
  17. ↑ KYRIAKOS, Anastasios Diomēdēs. Ekklēsiastikē historia. Atény : [s.n.], 1881. S. 556.
  18. ↑ димитрии, димитръ. In: Gorazd. Digitální portál staroslověnštiny [online]. gorazd.org, [cit. 2021-02-04]. Dostupné online.
  19. ↑ a b DEMETRIUS MEGALOMARTYR. In: Encyclopedia of Ancient Christianity. Downers Grove : InterVarsity Press, 2014. ISBN 978-0-8308-9717-9. S. 1:687.
  20. ↑ a b Demetrius of Thessalonica (St) {2, 4}. In: WATKINS, Basil. The Book of Saints. A Comprehensive Biographical Dictionary. 8th ed. Entirely revised and reset London, New York : Bloomsbury T&T Clark, 2016. ISBN 978-0-56766-414-3, 978-0-56766-413-6. S. 173.

Literatúra upraviť

Pozri aj upraviť

Iné projekty upraviť

Externé odkazy upraviť

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Demeter_Solúnsky&oldid=7731997“