Devínska Kobyla (geomorfologická časť)

geomorfologická časť Devínskych Karpát

Devínska Kobyla je geomorfologická časť Devínskych Karpát v juhozápadnom výbežku Malých Karpát.

Devínska Kobyla
geomorfologická časť
Štát Slovensko Slovensko
Región Bratislavský kraj
Okres Bratislava
Nadradená
jednotka
Devínske Karpaty
Pohorie Malé Karpaty
Susedné
jednotky
Bratislavské predhorie
Devínska brána
Dolnomoravská niva
Novoveská plošina
Podmalokarpatská zníženina
Súradnice 48°11′28″S 17°00′00″V / 48,191°S 17,0°V / 48.191; 17.0
Najvyšší bod Devínska Kobyla
 - výška 514 m n. m.
 - súradnice 48°11′20″S 16°59′42″V / 48,189°S 16,995°V / 48.189; 16.995
Najľahší výstup z Devína
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Bratislavy
Poloha v rámci Bratislavy
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Polohopis upraviť

Tvorí ju masív rovnomenného vrchu (514 m n. m.), ktorý leží v západnej časti Bratislavy, medzi Dúbravkou, Devínom a Devínskou Novou Vsou. Južným smerom pokračujú Devínske Karpaty Devínskou bránou a východným smerom Bratislavským predhorím. Severným a západným smerom sa nachádza Borská nížina s podcelkami Podmalokarpatská zníženina a Novoveská plošina na severnom a Dolnomoravská niva na západnom okraji Devínskej Kobyly.[1]

Chránené územia upraviť

Takmer celé územie patrí do Chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty a z maloplošných vzácnych území sa tu nachádza národná prírodná rezervácia Devínska Kobyla, prírodná rezervácia Štokeravská vápenka a okrajovo aj prírodná pamiatka Devínska hradná skala.[2] Na západnom okraji leží významná paleontologická lokalita Sandberg, kde sa nachádzajú fosílie živočíchov a rastlín z treťohôr.

Turizmus upraviť

Poloha na okraji Bratislavy a vzácne lokality sem lákajú množstvo návštevníkov. Sieť značených turistických chodníkov umožňuje jednoduchý prístup najmä k atraktívnym lokalitám, akou je Villa rustica, Sandberg či Devínsky hrad. Práve pri hrade začína   červeno značená Cestou hrdinov SNP, v ktorej trase vedie aj Štefánikova magistrála, pokračujúca na Slavín.[2]

Dopravné spojeneie upraviť

Referencie upraviť

  1. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2019-03-05]. Dostupné online.
  2. a b mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2019-03-06]. Dostupné online.
  3. Dopravný podnik Bratislava [online]. Bratislava: Dopravný podnik Bratislava, [cit. 2022-04-08]. Dostupné online.
  4. Bratislava : Cestovné poriadky. imhd.sk (Bratislava: mhd.sk). Dostupné online [cit. 2022-04-08].
  5. Cestovné poriadky prímestskej autobusovej dopravy - ARRIVA Bratislava [online]. arriva.sk, [cit. 2022-06-26]. Dostupné online.
  6. Total Avengers s.r.o.. Cestovné poriadky [online]. idsbk.sk, [cit. 2022-06-26]. Dostupné online.

Pozri aj upraviť