Diskordancia (geológia)

Diskordancia alebo nesúhlasnosť, nekonformita je v geológii vyjadrenie vzťahu dvoch geologických jednotiek, na rozhraní ktorých bolo obdobie neusadzovania (prerušenie sedimentácie) alebo erózie. K tomuto dochádza najčastejšie v dôsledku vynorenia. Časová prestávka spojená s prerušením sedimentácie sa nazýva stratigrafický hiát.[1] Časové trvanie aj plošný rozsah takýchto javov sa môže výrazne líšiť.[2] Môžu predstavovať plošne nerozsiahle oblasti postihnuté podmorskou eróziou, plošne rozsiahle neusadzovania (resp. veľmi pomalej sedimentácie) alebo časovo i priestorovo významné obdobia vynorenia nad hladinu spojené často s rozsiahlou eróziou, napríklad počas orogenézy.

Huttonova diskordancia (uhlová) v škótskom Jedburgh, ilustrácia z roku 1787, fotografia z roku 2003

Plocha diskordancie je väčšinou vodorovná a mladšie sedimenty nového cyklu sa na ňu nasadajú paralelne. Často sú na spodnej strane mladšieho celku prítomné tzv. bazálne klastiká s obliakmi pochádzajúcimi zo starších podložných hornín[1]. Niekedy možno pozorovať pochovaný reliéf, ktorý bol na mieste pred opätovným pokračovaním sedimentácie. Prítomné môžu byť paleopôdy, paleokras a iné javy.

Opakom je konkordancia.

Typy nesúhlasnosti upraviť

Skrytá nesúhlasnosť upraviť

 
Skrytá nesúhlasnosť

Skrytá tiež paralelná nesúhlasnosť alebo diskonformita vzniká pri prerušení sedimentácie alebo erózii bez zvrásnenia terénu. Je podmienená iba hiátom. Môže byť spôsobená jednoduchým výzdvihom a neskorším poklesom, po ktorom nasledovalo pokračovanie sedimentácie. Teda vrstvy ležia nad sebou konkordantne. Väčšinou býva pozorovateľná ako erózny styk (výmole, kôry zvetrávania). Niekedy je preukázateľná iba biostratigrafickými metódami.[3]

Uhlová nesúhlasnosť upraviť

 
Uhlová diskordancia

Uhlová alebo zjavná diskordancia vzniká, keď sú podložné horniny zvrásnené (výchýlené zo svojej pôvodnej vodorovnej polohy) a erodované. Následná sedimentácia spôsobila usadenie mladších hornín, ktoré úž neležia rovnobežne s podložnými. V odkryvoch možno pozorovať zreteľný uhol, ktorý zvierajú sedimentárne súbory. Ak mladší útvar prekrýva zvrásnené podložie, môže byť takáto diskordancia zrejmá aj z geologickej mapy. Uhlovú diskordanciu si možno pri nedostatočnom odkrytí terénu spliesť so šikmým zvrstvením[3]. Uhlová diskordancia je väčšinou prejavom intenzívnych tektonických pohybov uložených v sedimentárnom zázname.

Fenomén uhlovej diskordancie objavil v Škótsku James Hutton, v Jedburgh roku 1787 a na Siccar Point roku 1788.[4][5]

Referencie upraviť

  1. a b Reichwalder, P., Jablonský, J., 2003: Všeobecná geológia 1. Bratislava, Univerzita Komenského, s. 244
  2. On-line geologická encyklopedie [online]. geology.cz, 16.5.2009. Dostupné online.
  3. a b Mišík, M., Chlupáč, I., Cicha, I., 1984: Historická a stratigrafická geológia. SPN, Bratislava, 541 s.
  4. Hutton's Unconformity [online]. snh.org.uk, 16.5.2009. Dostupné online.
  5. Keith Montgomery. Siccar Point and Teaching the History of Geology [online]. University of Wisconsin, 2003, [cit. 2008-03-26]. Dostupné online.

Iné projekty upraviť