Dračí štít
Dračí štít (poľ. Smoczy Szczyt, nem. Déchy-spitze, maď. Déchy-csúcs) je súčasťou najkrajšej skupiny štítov vo Vysokých Tatrách, označovanej ako „Koruna Vysokej“: Ťažký štít, dvojvrcholová Vysoká a Dračí štít. Nachádza sa v juhovýchodnom bočnom hrebeni, ktorý vybieha z Vysokej. Je medzi horolezcami obľúbený pre pevnú skalu a krásne výhľady.
| Dračí štít | |
| vrch | |
 Koruna Vysokej, vpravo zubatejší Dračí štít.
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Prešovský kraj |
| Okres | Poprad |
| Pohorie | Vysoké Tatry |
| Povodie | Poprad |
| Nadmorská výška | 2 523 m n. m. |
| Súradnice | 49°10′17″S 20°05′45″V / 49,1713889°S 20,0958333°V |
| Najľahší výstup | II-III, len pre horolezcov. |
| Prvovýstup | Alfred Martin, Ján Breuer ml. |
| - dátum | 1905 |
  Poloha v rámci Slovenska
| |
 Poloha v rámci Tatier
| |
| Wikimedia Commons: Drači štít | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Topografia upraviť
Má dva vrcholy – severozápadný Malý Dračí štít (2 518 m n. m.) a juhovýchodný Veľký Dračí štít (2 523 m n. m.). Od Vysokej ho oddeľuje Vyšné Dračie sedlo (2 490 m n. m.). Bočný juhovýchodný hrebeň pokračuje na Veľký dračí zub a Malý dračí zub, Vyšnú štrbinu pod Ihlou, Ihlu v Dračom, Nižnú štrbinu pod Ihlou a tri Ošarpance - Veľký ošarpanec, Prostredný ošarpanec a Malý ošarpanec. Tento hrebeň oddeľuje Rumanovu dolinku od Kotlinky pod Dračím sedlom.[1]
Názov upraviť
Je spojený s povesťami o tatranských drakoch, šarkanoch (poľ. smok, siarkan, nem. Drache, maď. sarkány). Správy o šarkanoch boli založené na rozprávaniach o nálezoch kostier neznámych zvierat, možno jaskynných medveďoch, ktoré nachádzali hľadači pokladov. Z nich sa časom pretvorili do ľudových povestí, napríklad aj tá o šarkanovi, ktorý žil nad Zlomiskami a nechal sa obsluhovať unesenou dievčinou z Mengusoviec, ktorú napokon vyslobodila jej matka. Drak, potom ako ho prekliala, skamenel. Zubatý hrebeň, ktorý sa tiahne z Vysokej na juh a juhovýchod, to sú pozostatky z draka. Z iniciatívy Uhorského karpatského spolku začiatkom 20. storočia dostal meno Déchy-spitze, Déchy-csúcs, na počesť cestovateľa - horolezca Mórica Déchyho.[1][2]
Niekoľko výstupov upraviť
- 1905 Prvý výstup Alfred Martin, vodca Ján Breuer ml., juhovýchodným hrebeňom od Nižnej štrbiny pod Ihlou, II-III.[2]
- 1935 Zimný prvoýstup Wiktor Ostrowski a Justyn Tymon Wojsznis[2]
- 1930 Prvovýstup S. Bernardzikievicz a A. Kenar, severozápadnou stenou z Rumanovej dolinky, III.
- 2005 Prvovýstup „Cesta pre Lukáša“, M. Bobovčák, I. Franková a M. Medvec, VI.[3]
Tri cesty v južnej stene má A. Puškáš.
Obete upraviť
Dňa 17.8.2018 pri zostupe z Dračieho štíta zahynuli dvaja horolezci, Juraj F. († 19) a Roman H. († 41), keď sa im pravdepodobne uvolnilo istenie a spadli z výšky 100-200 metrov. Dvojicu horolezcov našli príslušníci Horskej záchrannej služby v noci pod južnou stenou Dračieho štítu už bez známok života.
Dňa 1.9.2018 našli príslušníci Horskej záchrannej služby telo 19-ročného Čecha, ktorý sa na Dračí štít vybral bez potrebného výstroja.
Galéria upraviť
-
Koruna Vysokej z juhu, dá sa rozoznať Ihla v Dračom. -
Ešte raz Koruna, tmavý hrot Ošarpancov celkom vpravo. Vpredu členitý hrebeň Dračej hlavy.
Referencie upraviť
- ↑ a b BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
- ↑ a b c BOHUŠ, Ivan. Tatranské štíty a ľudia. 1. vyd. Tatranská Lomnica : IaB, 2012. ISBN 978-80-969017-9-1. S. 159.
- ↑ KROUTIL, František. Vysoké Tatry pro horolezce, 1. diel. [s.l.] : Olympia, 1977.
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Dračí štít
