Dušan Kuzma
Prof. Ing. arch. Dušan Kuzma (* 17. marec 1927, Mestečko (okres Púchov) – † 17. jún 2008, Bratislava) bol slovenský architekt, pedagóg a zaslúžilý umelec. Je autorom pamätníka SNP v Banskej Bystrici.
| Dušan Kuzma | |
| slovenský architekt a pedagóg | |
| Dielo | |
|---|---|
| Významné stavby | Pamätník SNP v Banskej Bystrici |
| Osobné informácie | |
| Narodenie | 17. marec 1927 |
| Mestečko (okres Púchov), Česko-Slovensko | |
| Úmrtie | 17. jún 2008 (81 rokov) |
| Bratislava, Slovensko | |
| Alma mater | FA SVŠT |
| Deti | Pavol Kuzma |
| Odkazy | |
 Dušan Kuzma(multimediálne súbory na commons) | |
Životopis upraviť
Narodil sa Michalovi Kuzmovi, riaditeľovi školy a Elene Kuzmovej, žene v domácnosti. Architektúru začal študovať na FA SVŠT v Bratislave kde bol postupne pod pedagogickým dohľadom Eugena Kramára, Emila Belluša a Vladimíra Karfíka. Počas štúdia bol na prázdninovej praxi u Augusta Perreta kde sa venoval predovšetkým téme – programové tvorivé smerovanie k organickej architektúre a jej syntéza s výtvarným umením.
Vysokoškolské štúdium úspešne ukončil v roku 1952. Ďalšie dva roky pôsobil na FA SVŠT ako asistent prof. Emila Belluša. V rokoch 1954 – 1960 pracoval v štátnej správe ako vedúci odboru architektúry a výstavby. Od roku 1960 bol vedúci katedry architektúry na VŠVU v Bratislave, ktorú aj sám založil. Počas svojej tvorby a pedagogickej kariéry na VŠVU programovo sledoval spojenie architektúry s výtvarným umením. Vo vlastnej sochárskej tvorbe sa sochársky tvarovanými objemami usiloval, ako sám hovoril, „dať architektúre určitú zdielnosť“. Nevyhýbal sa však ani spolupráci s výtvarníkmi. Najvýraznejšie sa jeho vzťah ku skulpturálnym formám a túžba po expresívnejšej reči architektúry prejavili práve na jeho najvýznamnejšom diele, na Pamätníku SNP v Banskej Bystrici. Toto jedinečné brutalistické dielo vytvoril spolu so sochárom Jozefom Jankovičom. Okrem Jankoviča spolupracoval s Antonom Cimmermannom, s Jánom Kulichom a mnohými ďalšími architektmi a umelcami. Patrí k slovenským architektom, ktorí sa významne pričinili k formovaniu kvalitnej slovenskej architektúry predovšetkým v období socializmu.
Vzdelanie upraviť
FA SVŠT, 1952 – profesori: Eugen Kramár, Emil Belluš, Emanuel Hruška, Vladimír Karfík
Zamestnanie upraviť
Autorizovaný architekt – pedagóg
- 1952 – 1954: FA SVŠT, asistent prof. Emila Belluša
- 1954 – 1956: Povereníctvo kultúry, vedúci odboru architektúry
- 1956 – 1960: Slovenský výbor pre výstavbu, vedúci odboru
- 1960 – 1990: VŠVU, vedúci katedry architektúry
Diela upraviť
- 1954: Náhrobok Jána Levoslava Bellu, Bratislava, (s Ladislavom Majerským)
- 1953 – 1956: Budova Výskumné ústavu zváračského na Račianskej ulici, Bratislava
- 1957: Náhrobok Ferdiša Kostku, Stupava
- 1957: Pomník Andreja Sládkoviča, Krupina, (so Fraňom Štefunkom)
- 1963: Konzervatórium, Bratislava, (s Antonom Cimmermannom), súťaž – 1. cena
- 1967: Náhrobok Frica Kafendu, Bratislava
- 1964 – 1969: Pamätník SNP v Banskej Bystrici, (s Jozefom Jankovičom)
- 1973 – 1974: Pamätník SNP, Bratislava, (s Jánom Kulichom)
- 1962 – 1975: Nová budova Matice slovenskej, Martin, (s Antonom Cimmermannom)
- 1982: Torzo areálu VŠVU, Bratislava
Ceny upraviť
- 1964: Za zásluhy o výstavbu
- 1970: Cena Dušana Jurkoviča
- 1975: Národná cena SR
- 1984: Zaslúžilý umelec
Literatúra upraviť
- MATÚŠ, Dulla; MORAVČÍKOVÁ, Henrieta. Kto je kto v architektúre na Slovensku. Bratislava : Informačné stredisko architektúry Spolku architektov Slovenska, 1995. ISBN 8088791006.
- MATÚŠ, Dulla; MORAVČÍKOVÁ, Henrieta. Architektúra Slovenska v 20. storočí. Bratislava : Slovart, 2002. ISBN 8071456845.
- MATÚŠ, Dulla. Slovenská architektúra od Jurkoviča po dnešok. Bratislava : Perfekt, 2007. ISBN 8080463662.