Elisa Bonaparte
Elisa Bonapartová (* 3. január 1777, Ajaccio, Korzika – † 7. august 1820, Terst, Taliansko) bola mladšou sestrou Napoleona Bonaparta, z jeho vôle veľkovojvodkyňou toskánskou v rokoch 1809 – 1814.
| Elisa Bonapartová | |
 Elisa Bonapartová ako toskánska veľkovojvodkyňa | |
| Narodenie | 3. január 1777 Ajaccio, Korzika, Francúzsko |
|---|---|
| Úmrtie | 7. august 1820 (43 rokov) Terst, Taliansko |
| Odkazy | |
| Commons |  Elisa Bonaparte |
Životopis upraviť
Élisa Bonapartová bola piatym dieťaťom Carla Bonaparta a Laetitie Bonapartovej, rodenej Ramolinovej. Pri krste dostala meno Mária Anna, ale neskôr sa premenovala na Elisu (ako viac-menej všetci jej súrodenci - príkladom šiel brat Lucciano, ktorý sa premenoval na Luciena). Elisa bola vzdelávaná v kláštornej škole v Saint Cyr, ktorú založila začiatkom 18. storočia madame de Maintenon.[1] Elisa bola inteligentnou ženou, ktorá mala vlastný názor a do istej miery aj vlastné ambície. Talleyrand o nej hovorieval, že je „mužom medzi Napoleonovými sestrami“.
1. mája 1797 sa z vôle matky vydala za korzického šľachtica Félixa Pasquala Baciocchiho (1762 – 1841), ktorý neoplýval ani rozumom, ani majetkom, ani politickými ambíciami. Pochádzal z drobnej korzickej šľachty, slúžil v armáde a bol hudobne nadaný – hral na husliach.
Élisa nebola obľúbenou sestrou staršieho brata Napoleona Bonaparta. Vyčítal jej výbušnú povahu a niekedy netaktné správanie. V roku 1805 jej spolu s manželom udelil titul princ a princezná z Luccy a Piombina. V roku 1809 ju vymenoval za toskánsku veľkovojvodkyňu. V týchto talianskych kniežatstvách vládla do roku 1814. V Toskánsku ju nahradil Ferdinand III., syn cisára Leopolda II. S manželom mala štyri deti, z ktorých sa dožila dospelosti iba dcéra Élise-Napoléone, ktorá sa vydala za grófa Filipa Camerata-Passioneï de Mazzoleni.
Po roku 1815 mohla žiť v Terste ako grófka z Compignana. Neskôr obývala vilu Vicentinu severne od Terstu. Venovala sa aj archeologickým vykopávkam v okolí Terstu. Zomrela náhle na neznámu chorobu vo veku len 43 rokov. Bola pochovaná v bazilike Sv. Petrónia v Bologni.
Zaujímavosť upraviť
Jej milencom bol okrem iných aj slávny husľový virtuóz a skladateľ Niccolò Paganini. Milostná aféra kňažnej Elisy a huslistu Paganiniho sa stala námetom populárnej operety s názvom Paganini od Franza Lehára (prvýkrát uvedená 30. októbra 1925 vo Viedni).
Literatúra upraviť
- AMELUNXEN, Clemens. Napoleonův klan: rodina ve stínu imperátora. Praha : Brána, 1998. 352 s. ISBN 80-85946-99-8.
Referencie upraviť
- ↑ AMELUNXEN, C.: Napoleonův klan : rodina ve stínu imperátora. Praha 1998, s. 32.