Epicyklus je kruh, pomocou ktorého sa v starších sústavách (napríklad v Ptolemaiovej) vysvetľoval pozorovaný pohyb planét. Planéta obiehala po obvode epicyklu, stred epicyklu obiehal pritom po obvode väčšieho kruhu, deferentu, Zem bola v strede deferentu. Vhodnou voľbou polomerov deferentu a epicyklu sa dosahovala relatívne dobrá zhoda s pozorovaniami. Neskôr sa uvažovalo o excentrickej polohe Zeme vzhľadom na stred deferentu, ktorý sa v tomto prípade nazýval excentrický deferent alebo excenter. Teória epicyklov pochádza z obdobia pred Hipparchom. Ptolemaios zaviedol ďalší kruh, ekvant, so stredom symetricky vzdialeným od stredu excentra o vzdialenosť Zeme, čím dosiahol presnejšie vyjadrenie nerovnomerného pohybu planét. Teóriu epicyklov prekonal až Johannes Kepler.

Zobrazenie základných prvkov Ptolemaiovskej astronómie

Encyklopédia astronómie Tento článok alebo jeho časť obsahuje heslo z Encyklopédie astronómie s láskavým dovolením autorov a podporou SZA.