Európske židovstvo
Európske židovstvo sa datuje zhruba dvetisíc rokov späť. Podľa židovskej tradície je Izrael (židia) Bohom vyvolený národ, ktorý je predurčený k utrpeniu a láske. Židovský národ bol v minulosti tvrdo utlačovaný. Protižidovské nálady vyvrcholili holocaustom, ktorý je hrozným dôkazom čoho všetkého sú ľudia schopní.
Dejiny upraviť
Židia sú malý, rozptýlený národ. Až na jednu výnimku sú Židia v každej krajine, v ktorej žijú, neveľkou menšinou a skoro všade tvoria väčšinu z nich prisťahovalci či deti a vnuci prisťahovalcov. Aby sme porozumeli súčasnému rozmiestneniu Židov v Európe, je nevyhnutné, aby sme mali hlbší prehľad židovských dejín. Zásadné pretnutie židovských a európskych dejín nastalo v roku 63 pred Kr., kedy bola Judea pod rímskou správou. Rímske impérium bolo taktiež jedna z prvých európskych diaspor na ktorej území žilo po zničení Jeruzalema v roku 70 približne 4 milióny židov. Veľmi neblahý vplyv na vývoj židovskej spoločnosti malo prijatie kresťanstva za štátne náboženstvo rímskeho cisárstva v 4. storočí. Judaizmus sa spolu s pohanskými kultmi stal obeťou represií a útlaku. Situácia sa zhoršila na začiatku 5. storočia, kedy boli Židia vykázaní z verejných úradov a armády, bola zrušená právomoc židovských súdov, zákaz vlastniť otrokov, a iné. Na začiatku 7. storočia bolo v niektorých kráľovstvách nariadené pokrstenie všetkých Židov (Byzancia, Francúzsko, Španielsko). Život Židov v Európe vtedy dosiahol najnižšej úrovne. Židia boli vyháňaní z niektorých európskych krajín (Anglicko – 1290, Francúzsko – 1394, Španielsko – 1492). Útokom nebolo židovské obyvateľstvo uchránené ani v dobe križiackych výprav (Porýnie), hoci sa ich v niektorých prípadoch panovníci snažili chrániť. Toto všetko malo za následok neustálu migráciu Židov, najmä všeobecný pohyb na východ do Maďarska a Poľska alebo na juh do Talianska. Reformačné hnutie v 16. storočí poskytlo nádej na zlepšenie situácie, avšak neskôr protestantskí panovníci pod vplyvom Martina Luthera začali Židov vyháňať a zavádzať najrôznejšie obmedzenia. V niektorých krajinách prebiehali procesy so Židmi až do konca 18. storočia – hlavne v Španielsku, kde bola inkvizícia zrušená až roku 1834.
Moderná doba upraviť
.jpg)
V polovici 18. storočia bolo Židom zakázané vykonávať väčšinu profesií a boli nútení žiť na vyhradených miestach (getách). Zákonodarstvo, verejná správa a vzdelanie v getách podliehali autorite rabínov. Míľnikom emancipácie Židov sa stala Francúzska revolúcia. Ďalšou kľúčovou udalosťou bolo prijatie Lionela Rothschilda do britského parlamentu roku 1858. Tento proces sa však zďaleka netýkal všetkých európskych krajín. Napríklad v habsburskom cisárstve židia nemohli mať podiel na politickej moci, boli im uprené aj sociálne výhody a boli nútení nosiť označenie že sú Židia. Stále rozrastajúci sa antisemitizmus bol jedným z prvotných impulzov pre vznik sionizmu - kultúrne a politické hnutie usilujúce po návrate do zasľúbenej zeme. Systematické pokusy o židovské osídlenie Palestíny vyvolali najmä pogromy v Rusku a agresívny antisemitizmus 19. storočia v Západnej Európe, ktorého vrcholom bola Dreyfusova aféra vo Francúzsku. Značný dopad mala taktiež Prvá svetová vojna v ktorej zahynulo cez 140 000 Židov. Počas vojny došlo k niekoľkým význačným udalostiam. K revolúcii v Rusku, ktorá zmietla cársky režim, ktorý svojimi opatreniami židovské obyvateľstvo značne sužoval; britské dobytie Palestíny a vzostup USA. Antisemitizmus v Európe však prebiehal aj naďalej a neustále sa jeho intenzita zvyšovala. Najväčšiu pohromu v histórii Židov v Európe priniesol holokaust. V roku 1935 boli Židia Norimberskými zákonmi zbavení občianstva. Nasledovalo niekoľko pogromov, z ktorých najznámejším je Krištáľová noc. Počas holokaustu prišlo o život 6 miliónov Židov. Židia boli cielene zbavovaní ľudskej dôstojnosti, zavrhnutí ako štvanci a použití ako obetní baránkovia za všetky choroby sveta. Šlo o iracionálnu nenávisť, najbeštiálnejší ľudský inštinkt. Boli bezmocní, bez priateľov, bez nádeje, často zradzovaní vlastnými susedmi. Tí, ktorí prežili, boli zlomení, dezorientovaní stratou svojich rodín, svojich domovov, všetkého im známeho sveta. Straty židovského národa sú nevyčísliteľné. Viac ako jedna tretina židovského sveta bola vyvraždená. Európa, najmä potom stredná a východná, sa stala židovskou pustinou. Tri roky po konci Druhej svetovej vojny sa stalo niečo, na čo túžobne čakalo veľa Židov. Dňa 14. mája 1948 bol vyhlásený štát Izrael, ktorý vznikol na mandátornom území Spojeného kráľovstva. V následujúcich rokochch z územia Európy a celého sveta emigrovali tisíce Židov, aby mohli žiť v Svätej zemi.
Sefardská a Aškenázska diaspora upraviť
Sefardská diaspora upraviť
Pomenovanie tejto diaspory vychádza z biblického pomenovania pre Španielsko – Sefarad. Vyhnanie Židov zo Španielska roku 1492 sa v pamäti Židov uchovalo ako prelomová udalosť ich histórie. Španielsko bola jednou z posledných kresťanských krajín, kde Židia žili v hojnom počte (zhruba 200 000) a prosperovali. Množstvo židovského obyvateľstva odišlo po vyhnaní do Portugalska, kde ich však osud dostihol. Ďalší odišli do oblasti severnej Afriky a značná časť sa odobrala do Osmanskej ríše. Osmania nemali žiadne z kresťanských či moslimských predsudkov voči Židom a tak sa židovskému obyvateľstvu v tejto ríši darilo a v tejto oblasti sa neskôr vyskytlo niekoľko významných židovských učencov.
Aškenázska diaspora upraviť
Pomenovanie tejto diaspory vychádza zo stredovekého hebrejského označenia pre Nemecko – Aškenáz. Po vyhnaní z miest, boli Židia nútení presídliť sa do malých mestečiek a dedín. Hlavný migračný prúd bol východným smerom do Poľska, kde sa od 13. storočia udeľovali zvláštne privilégia. Aškenázski imigranti v Poľsku boli natoľko početní, že rodeným Židom vnútili svoj jazyk a kultúru. Zastávali významnú hospodársku úlohu ako stredná trieda a v ich rukách bola väčšina zahraničného a vnútorného obchodu. Tento rozkvet však skončil kozáckym povstaním roku 1648. Obrovské množstvo Židov bolo usmrtených či pokrstených. Nasledovala spätná migrácia zvyšných Židov, niektorí však aj zostali a začiatkom 19. storočia tvorila populácia ažkenázskej diaspory viac než polovicu celkového počtu Židov na svete. Špecifickým znakom Aškenázov je zmes hebrejčiny a nemčiny – jidiš.
Prehľad židovských komunít v európskych krajinách upraviť
Zdroj dát: American Jewish Committee Archives Archivované 2019-08-04 na Wayback Machine (rok 2005)
Uvedené dáta sú približné a líšia sa v závislosti na jednotlivých prieskumoch. Na týchto stránkach sú k nájdeniu demografické populačné tabuľky týkajúce sa židovskej populácie:
- American Jewish Committee Archives Archivované 2019-08-04 na Wayback Machine (r. 2005) - anglicky
- The Virtual Jewish Library - Židovská populácia sveta (r. 2005) - anglicky
- Beth Hatefutsoth - Múzeum židovského ľudu - anglicky
- Židovské populačné tabuľky (r. 2002) - anglicky
Literatúra upraviť
- BARNAVI, Eli a kolektiv. Atlas univerzálních dějin židovského národa. Praha : Victoria Publishing, 1995. 299 s. ISBN 80-7187-013-7.
- DE LANGE, Nicolas. Svět Židů. Praha : Knižní klub, 1996. 240 s. ISBN 80-7176-325-X.
Referencie upraviť
Externé odkazy upraviť
- The Virtual Jewish Library (po anglicky)
- Britské listy - Kto sú naši židia (po česky)
Zdroj upraviť
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Židé v evropských zemích na českej Wikipédii.