Fakarava
Fakarava (iné názvy: Farea, Havai'i alebo Havaiki-te-araro)[1] je veľký atol v západnej časti súostrovia Tuamotu v rámci Francúzskej Polynézie. Najbližším susedom je atol Toau (15 km smerom na severozápad) a centrálny ostrov Tahiti je vzdialený približne 400 km na juhozápad.
| Fakarava (Havaiki-te-araro) | |
| Havai'i, Farea | |
| atol | |
 Snímka atolu od NASA
| |
| Štát |  Francúzsko
|
|---|---|
| Zámorská korporácia |  Francúzska Polynézia
|
| Región | Tuamotu |
| Súradnice | 16°18′J 145°36′Z / 16,3°J 145,6°Z |
| Komunitné centrum | Rotoava |
| Najvyšší bod | |
| - výška | 3 m n. m. |
| Dĺžka | 60 km |
| Šírka | 26 km |
| Hĺbka | 60 m |
| Rozloha | 1 121 km² (112 100 ha) |
| - súše | 16 km² (1 600 ha) |
| Obyvateľstvo | 824 (2012) |
| Hustota | 51,5 obyv./km² |
| Pre verejnosť | Voľný |
| Prístup | loďou alebo lietadlom |
| Objaviteľ | Faddej F. Bellinsgauzen |
| - dátum | 17. júl 1820 |
| Lagúna | otvorená |
| Vstupy do lagúny | 2 splavné, s navigáciou podľa IALA |
  Poloha atolu v rámci Francúzskej Polynézie
| |
| Wikimedia Commons: Fakarava | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Geografia atolu upraviť
Atol má hranatý tvar, 60 km na dĺžku a v najširšom mieste je približne 26 km široký. Jeho lagúna je z južnej a juhozápadnej strany uzatvorená koralovým útesom, umiestneným tesne na úrovni hladiny oceánu. Zo severnej a severovýchodnej strany tvorí prstenec atolu takmer súvislý pás súše s vegetáciou, dlhý 51 km. Tú tvoria väčšinou kokosové palmy a iné menšie tropické stromy alebo kry.
Do lagúny vedú dva prieplavy. Severný „Passe Garuae“ je široký až 1,6 km a je najširším spomedzi prieplavov do atolu v rámci Francúzskej Polynézie. Južný, nazývaný „Tumakohua“ alebo „Tetamanu“ meria na šírku necelých 150 m. Oba majú navigačné značenia pre lode. Lagúna je v centrálnej juhozápadnej časti pomerne plytká, so stovkami koralových hláv siahajúcich až tesne k hladine a nezriedka aj roztrúsenými malými ostrovčekmi s vegetáciou.
Atol má aj letisko, ale pre možnosť vstupu do lagúny aj veľkými nákladnými a dopravnými loďami a pomerne blízkej polohe k Tahiti je väčšina dopravy ľudí a nákladu riešená lacnejšou lodnou dopravou.
Z geologického hľadiska je to koralový atol, umiestnený na vrchole podmorskej sopky, ponorenej približne 150 m pod hladinou. Sopka z oceánskeho dna na výšku 1,17 km a jej vek sa odhaduje na 53,7 až 59,6 mil. rokov.[2]
História upraviť
Prvým z Európanov, ktorý atol navštívil a je o tom písomná zmienka, bol ruský moreplavec a cestovateľ Faddej Faddejevič Bellinsgauzen z roku 1820.[3][4] Atol pomenoval „Wittgenstein“.[1] Britský námorník Ireland navštívil atol 2. októbra 1831 a vo svojich zápisoch uvádza rovnaké meno atolu ako Bellinsgauzen. 14. novembra 1835 tu pristál jeho krajan Robert Fitzroy, a neskôr aj francúzsky bádateľ a dôstojník, objaviteľ slávnej Miloskej Venuše v Egejskom mori Jules Dumont d’Urville v septembri 1838.[3]
V 19. storočí, keď sa Fakarava stala francúzskym územím, mala asi 375 obyvateľov. Región prosperoval nielen vďaka produkcii kokosového oleja a kopry (asi 7 až 8 ton v roku 1860), ale aj vďaka svojej geografickej polohe s námorným prístavom v chránenej lagúne sa stal jedným z hlavných centier obchodu a zdroja perlete. Atol bol evanjelizovaný Honoré Lavalom v roku 1849 a už o rok neskôr bol v osade Rotoava vysvätený kostol. Druhý v Tetamanu je z roku 1874 a je postavený z koralov.
Atol bol na začiatku 20. storočia rozdelený do dvoch častí: Tehatea a Tetamanu.
V súčasnosti je hlavným komunitným centrom severná osada Rotoava, kde žije väčšina obyvateľov atolu.
Ekonomika upraviť
Na atole žije okolo 800 obyvateľov a radí sa k najobývanejším atolom Francúzskej Polynézie. Ekonomika ostrova je postavená zväčša na pestovaní čiernych „tahitských“ perál na miestnych perlových farmách. Menšou zložkou príjmu je turistika a príjmy z produkcie kopry či rybolovu.
Demografický vývoj:
| Rok | 1977 | 1983 | 1988 | 1996 | 2002 | 2007 | 2012 | |
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Počet obyvateľov | 204 | 224 | 248 | 467 | 712 | 852 | 824 | |
| Zdroj ISPF,[5] Sčítanie obyvateľstva | ||||||||
Letisko je na atole od roku 1995. Jeho asfaltová dráha je pomerne dlhá, má 1 400 m a disponuje technológiou Pilot Controlled Lighting (PCL).[6]
Fauna a flóra upraviť
Atol je domovom širokého spektra vodnej aj suchozemskej fauny. Ryba Epinephelus polyphekadion a iné z čeľade Garupovité (Serranidae), dravé barakudy (Sphyraena barracuda) z radu ostriežotvarých, raje (raja Manta, eagle ray a iné), rôzne druhy žralokov, vrátane kladivohlavých, tigrovaných, korytnačky aj delfíny. V lagúne nezriedka vidieť aj veľryby.
Ostrov je domovom aj vzácneho endemického vtáka Chevalier des Tuamotu (Prosobonia parvirostris).[7]. Vďaka tomu, že atoly patriace pod komunitu Fakarava majú veľmi rozdielny biotop, v ktorom sa vyskytuje pomerne veľké množstvo vzácnych alebo ohrozených druhov zvierat, je komunita klasifikovaná UNESCOm ako Rezervácia biosféry.[8]
Bežnou vegetáciou na atole je kokosová palma, ktorá bola intenzívne vysádzaná po celej Francúzskej Polynézii v prvej polovici 19. storočia s cieľom ťažiť kopru. Z ostatných plodín, ktoré slúžia najmä na obživu obyvateľstva, sú to taro, jam, sladké zemiaky a banány.
Administratívne a geografické členenie upraviť
Geograficky patrí atol Fakarava k Palliserovým ostrovom. Tie tvoria ešte atoly Niau, Toau, Arutua, Apataki, Kaukura, Mataiva, Tikehau, Rangiroa a Makatea.
Administratívne je atol Fakarava centrom rovnomennej komunity, kde patria ešte atoly Aratika, Kauehi, Niau, Raraka, Taiaro a Toau.
Referencie upraviť
- ↑ a b Zoznam pôvodných názvov ostrovov Puamotu [online]. [Cit. 2014-04-15]. Dostupné online. Archivované 2012-02-10 z originálu.
- ↑ Fakarava Seamount podľa katalógu Seamount na earthref.org
- ↑ a b Les Atolls des Tuamotu, Jacques Bonvallot, Institut de recherche pour le développement, nakladateľstvo IRD, 1994, ISBN 9782709911757, p. 275 – 282.
- ↑ Tahiti et ses archipels od Pierre-Yves Toullelana, nakladateľstvo Karthala, 1991, ISBN 2-86537-291-X, strana 61.
- ↑ ISPF, Sčítanie obyvateľstva Archivované 2014-03-28 na Wayback Machine
- ↑ Podrobné info o letisku na atole [online]. [Cit. 2014-04-15]. Dostupné online. Archivované 2014-04-17 z originálu.
- ↑ Review of the protected areas system in Oceania Arthur L. Dahl, IUCN Commission on National Parks and Protected Areas, United Nations Environment Programme, éd. IUCN, 1986, ISBN 9782880325091, p.205.
- ↑ Registrácia rezevácie v UNESCO
Pozri aj upraviť
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Fakarava
Externé odkazy upraviť
Zdroj upraviť
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Fakarava na francúzskej Wikipédii.