Farkas Molnár

Farkas Ferenc Molnár (* 21. jún 1897, Pécs – † 12. január 1945, Budapešť) bol významný maďarský architekt. Silný protagonista národného modernizmu medzi dvoma svetovými vojnami. Bol tiež stavbár, maliar, grafik a bol členom skupiny Bauhaus.

Škola upraviť

Farkas Molnár je jedným z najvýznamnejších architektov Maďarska. Narodil sa v roku 1897 v Pécsi.Medzi rokmi 1915 až 1917 študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, v zameraní na kresbu a maľbu. Bol žiakom Balló Edeho a Pécsi-Pilch Dezsőa. Potom prestúpil roku 1917 na Budapeštiansku technickú univerzitu Józsefa Nádora, kde študoval odbor architektúra. V roku 1920 je redaktorom časopisu „Megfagyott Muzsikus”. Kvôli ľavicovo-orientovaným politickým názorom musel prerušiť svoje štúdium a vrátil sa späť do rodného mesta. Zúčasnil sa pri zakladaní „Pécsi Művészkör” (Okruh umelcov z Pécsu), neskôr skupiny expresívistov.
Na jar v roku 1921 bol v Taliansku s Johanom Hugom a Stefanom Henrikom. Tu spravil náčrty krajiny, ktoré potom po príchode domov vypracoval.

Bauhaus upraviť

Pre politické problémy nemohol vyštudovať univerzitu v Budapešti, tak emigroval do Nemecka. Medzi rokmi 1921 – 1925 študoval vo weimarskom Bauhause. V roku 1921 sa stal členom Bauhausu, kde pracoval pre riaditeľa školy Waltera Gropia ako jeho žiak a asistent. Pracoval pre rezort architektúry (Bauhaus Architectural Department) a navštevoval prednášky Johannes Ittena, Wassily Kandinskyja a Theo van Doesburga. Molnár sa takisto zaujímal o grafiku, maľbu, fotografiu a scénický dizajn a podieľal sa aj na workshope divadla Oscara Schlemmera.
V roku 1922 so Stefanom Henrikom poskladali z litografických obrázkov v grafickej dielni Bauhausu zväzok s názvom „Itália”. Jeho abstraktné kompozície boli zverejnené vo viedenskom časopise „Heute“. V tom istom roku je aj organizátorom a zakladateľom združenia KURI. Bol angažovaný v organizácii prvej výstavy Bauhausu z roku 1923, kde boli zobrazené jeho vlastné návrhy, medzi nimi aj jeho pozoruhodný projekt Red Cube House (Červený kockový dom) pre sídlisko Am Horn vo Weimare. Je to pamätihodná práca nielen pre Bauhaus, ale aj spomedzi jeho vlastné profesionálne úspechy. Pokladal používanie kubických tvarov za jeho vynález, no mohol byť aj ovplyvnený litografiou z roku 1922 od Johannesa Ittena s titulom „The House of the White Man” (Dom bieleho muža).
V 1924-tom sa stal členom skupiny Bauhaus v zameraní na architektonické a ineriérové navrhovanie. Vytvára návrh s názvom „U-színház“ (U-divadlo).V roku 1925 ako štvrtý diel cyklu Bauhaus Bücher vyšla jeho spoločná kniha s Oskar Schlemmerom a László Moholy-Nagyom pod názvom „Die Bühne im Bauhaus”. Navrhuje dizajn obálky prvého dielu knihy Bauhaus Bücher a usporiada výstavu weimarských návrhov pod názvom “neues bauen”. Vrátil sa späť na Maďarsko a po dvoch rokoch získal diplom stavebného inžiniera. Zanechal maliarsku a grafickú činnosť. Spočiatku tvorí návrhy pre obytné domy v spolupráci s architektom Pál Ligetim a József Fischerom, neskôr si otvorí svoju vlastnú projekčnú kanceláriu (1931).

CIAM (Congrès International d'Architecture Moderne) upraviť

V roku 1929 ho Walter Gropius pozve na kongres CIAM vo Frankfurte. Keď sa vráti domov, zakladá spolu s ostatnými maďarskú skupinu CIAM. Taktiež bol zakladateľom maďarskej skupiny CIRPAC. Farkas Molnár a József Fischer boli najaktívnejšími členmi CIAM-u. Molnár bol najdôležitejším architektom v skupine, navyše bol vedúcou osobnosťou maďarskej avantgardnej architektúry a do roku 1938 pôsobil v CIAM. Po celú dobu taktiež prispieva do časopisu „Tér és Forma“ (Priestor a tvar) článkami, ktorými sa snaží propagovať modernú architektúru vo vtedajšej Budapešti i celom Maďarsku. Roku 1930 na výstave KÚT predstavil návrh svojho vlastného bytu. Komora inžinierov ho prijala medzi členov. Pod názvom Nová architektúra usporiadal v roku 1932 výstavu skupiny maďarského CIAM-u v galérii „Tamás“. Neskôr usporiadali výstavu pod názvom „Ház, város, társadalom” (Dom, mesto, spoločnosť), no časť výstavného materiálu zhabali a súdne konanie začalo konať proti nemu. Následne ho uväznili na jeden mesiac a Komora inžinierov ho vylúčila zo svojich radov.
V roku 1933 predstaví v Pécsi na výstave svoje diela a na milánskom Trienále, tam vyhrá prvú cenu za jeho vilu na Lejtő utca. O rok na to ho popri ceste do Budapešti navštívil Walter Gropius v jeho dome na Lotz Károly utca.
Roku 1936 ho znovu prijali do Komory inžinierov. V júni vystavuje svoje diela na Výstave výtvarníctva a priateľov umenia v Pécsi. Odcestuje do Švajčiarska kde sa stretne s Marcell Breuerom. V roku 1937 zakladá východoeurópsku skupinu CIAM. Na parížsky kongres pripravuje s kolegami návrhy o znovuusporiadaní poľnohospodárskych plôch na maďarskom území. Dva roky po opätovnom prijatí do Inžinierskej komory ho znovu vylúčia kvôli výstave z roku 1932. Zúčastní sa na východoeurópskom kongrese CIAM a po návrate do Maďarska rozpustí skupinu. Zamestnávajú ho vysťahovalecké plány a písomne vyhľadá Gropia, ktorý emigroval do USA. Gropius protestuje proti rozhodnutiam Inžinierskej komory, že vylúčili Molnára.
V roku 1939 Molnára znovu prijíma Inžinierska komora do svojich radov. Je členom redaktorskej rady národného radikálneho časopisu „Ország építés” (Štátne stavanie) a spolu s časopisom vypracuje návrh experimentálnej družstevnej obce.
Roku 1945 jeho vlastný byt na ulici Lotz Károly zasiahla bomba, pričom sa zranil a po pár dňoch podľahol zraneniam.

Tvorba upraviť

Molnár bol neschopný naprojektovať čokoľvek vo Weimare, ale svoje nápady rozvinul v jeho niekoľkých neskorších návrhoch; predovšetkým schéma „Red Cube House” sa ukázala v projektoch minimálneho bývania a samostatne stojace domy dokončil začiatkom 30-tych rokov, také ako napríklad rodinný dom na sídlisku Napraforgó v Budapešti (1931). V roku 1931 sa Molnár osamostatnil a dokončil takmer dve desiatky projektov. Zvažoval menšie zakázky, ktoré pokladal za experimentálne a práve preto sa stali dobrými príkladmi praktického využitia a flexibilnosti priestoru i názornej invenčnosti modernej kompozície. Jeho tvorba je hlavne vilového charakteru. Sú to napríklad luxusné mestské vily v Lejtő utca, Harangvirág utca, Lotz Károly utca a ďalšie. Napríklad zmienená vila v Harangvirág utca je zaujímavá hlavne svojím interiérom. Môžeme v ňom nájsť variabilné posuvné steny, ktoré dovolia vytvoriť z jedného bytu jeden veľký priestor s rozlohou až 100 m². Jeho najambicióznejším a najvýznamnejším projektom je pravdepodobne experimentálne sídlisko dvadsiatich dvoch víl v Napraforgó utca. Súbor bol postavený v rokoch 1931 – 1932 a našiel vzor v International Style (medzinárodnom štýle), ktorý sa črtal na sídlisku Weissenhof v Stuttgarde z roku 1927. Realizácia budapeštianskeho projektu je pokusom o vytvorenie ideálneho životného priestoru pre vyššiu strednú triedu v medzivojnovej Európe. Farkas Molnár nechcel vytvoriť sídlisko čisto z bielych funkcionalistických kubusov, preto prizval aj architektov iného zamerania. Ulica je teda kombináciou bielych ortodoxných funkcionalistických stavieb a modernistických domov z rezných tehál s reliéfmi, ľahkým dekorom a dokonca i sedlovými strechami. Súbor týchto objektov nepôsobí preto tak sterilným a stereotypným dojmom, ktorý sa u podobných realizácií často neskôr objavoval. Jednotlivé vily boli potom ešte doplnené jednoduchými funkcionalistickými lampami, ktoré boli zabudované do plotov pri vchodoch do záhrad. Celý súbor je tak skvelým uceleným príkladom vtedajšej modernej budapešťskej architektúry. Jeho tvorba a vplyvná kariéra prišla ku koncu keď zomrel. Tragickým symbolom jeho prerušeného života je jeho nedokončený kostol Svätej zeme v Budapešti (1938), s jeho zvláštnou eliptickou hmotou a neúplnou kupolou v tvare škrupiny. Jeho tvorbu hodnotil Walter Gropius takto: „Považujem ho za majstra svojho povolania. Príliš skoro, pred tým ako dosiahol vrchol svojho životného diela, umrel.”

Stavby upraviť

návrh „Red Cube House”, sídlisko Am Horn, Weimar, Nemecko, 1922
návrh mesta, 1923
návrh „U-színház” (U-divadla), 1924
návrh komplexu prepojených budov „Drezdai villa“, 1925
návrh bytového domu „Vasbeton vázas”, 1926
návrh typizovaného domu „6x6”, 1927
dom na Mihály utca 11, Budapešť, 1929
kolektívny návrh mesta, 1931
dom na Kavics u. 8/f, 1931
vila na Bimbó út 75, Budapešť, 1931
vila doktora (orvos villája), Cserje u. 12, Budapešť, 1931
dom na Cserje utca 4/a, Budapešť, 1931
dom na Napraforgó utca (spolupráca s Ligeti Pálom), Budapešť, 1931
vila Dálnoki-Kovács na Lejtő út 2/a, Budapešť, 1932
vila na Hankóczy Jenő utca 3/a, 1932
vlastný byt v obytnom bloku na Lotz Károly u. 4/b, Budapešť, 1933
bytový dom, Budapešť, 1933
dom Schwarz Manó, Szeged, 1933
dom „Tyroler” na Harangvirág utca 11, Budapešť, 1934
dovolenkárska chata „Nyaraló“, Felsőgöd, 1934
návrh pavilónov pre noviny „Válalkozók lapja“ a časopis „Tér és Forma“, Budapešť, 1935
vila na Trombitás út 32, Budapešť, 1936
sanatórium (spolupráca s József Fischerom), Pestujhely, 1936
vila (spolupráca s József Fischerom), Budapešť, 1936
obytný blok na Pasaréti út, Budapešť, 1937
návrhy kostola Svätej zeme, Budapešť, 1938
dom na Vércse utca 4/a-b, 1939

Literatúra upraviť

Wiebenson, D. – Sisa, J.: The Architecture of Historic Hungary. London, Massachusetts Institute of Technology 1998