Figarova svadba
Figarova svadba (v origináli Le nozze di Figaro) je názov komickej opery Wolfganga Amadea Mozarta z roku 1786. Premiéra prebehla 1. mája vo Viedni. Autorom libreta je Lorenzo Da Ponte.
Figarova svadba Le nozze di Figaro | |
 scéna z Figarovej svadby - anonymná maľba z 19. storočia | |
| Vznik | |
|---|---|
| Hudba | Wolfgang Amadeus Mozart |
| Libreto | Lorenzo Da Ponte |
| Predloha | Pierre-Augustin Caron de Beaumarchais: La Folle Journée, ou le Mariage de Figaro |
| Obdobie vzniku | 1785 – 86 |
| Premiéra | |
| 1. máj 1786 Viedeň, Burgtheater | |
| Informácie o predstavení | |
| Jazyk | taliančina |
| Počet dejstiev | 4 |
Pozri tiež Zoznam opier | |
Obsah upraviť
Upozornenie. Článok alebo jeho časť prezrádza zápletku, pointu alebo rozuzlenie diela!Figarova svadba je komická opera o štyroch dejstvách. Jej dej sa odohráva v 18. storočí na vidieckom šľachtickom sídle v Španielsku.
Prvé dejstvo upraviť
Figaro a Zuzana plánujú svadbu. Počas vymeriavania izby, v ktorej majú bývať, sa Zuzana zveruje Figarovi, že ju obťažuje gróf Almaviva, čo Figara rozčúli. Figara sa naopak snaží pre seba získať Marcelina, ktorej Figaro kedysi nerozvážne sľúbil manželstvo za požičanie peňazí.
V druhej časti si k Zuzane prichádza pre radu páža Cherubin, zamilovaný do grófky, ktorého sa chystá gróf poslať do vojny, pretože sa o tomto jeho cite nejako dozvedel. Cherubin sa musí ukryť, lebo prichádza gróf a snaží sa dohodnúť si so Zuzanou schôdzku. Gróf ukrytého Cherubina objaví a rozkáže mu okamžite opustiť zámok. Do toho všetkého prichádza Figaro a oznamuje grófovi svoju plánovanú svadbu so Zuzanou.
Druhé dejstvo upraviť
Figaro sa snaží vrátiť grófa do náručia grófky, aby nechal Zuzanu na pokoji a umožnil ich svadbu. Používa k tomu dosť komplikovaný postup - Zuzana si má dohodnúť schôdzku s grófom na večer v záhrade, kam má namiesto nej prísť Cherubin prezlečený do ženských šiat, zároveň sa o tomto stretnutí má dozvedieť aj grófka.
Situácia sa komplikuje, keď gróf skoro pristihne Cherubina v izbách grófky, kde sa tento prezlieka do ženských šiat. Do toho navyše vchádza Marcelina a sťažnosťou u grófa sa snaží dosiahnuť sľubovanú svadbu s Figarom.
Tretie dejstvo upraviť
Grófka sa chystá potrestať manžela a prehovorí Zuzanu, aby si dala s grófom schôdzku. Problém s Marcelinou je nečakane vyriešený, keď vyjde najavo, že Figaro je jej syn.
Figaro sa dozvedá o plánovanej schôdzke grófa so Zuzanou a žiarli, pretože netuší, že za všetkým stojí Zuzanina dohoda s grófkou.
Štvrté dejstvo upraviť
Večer v parku za prítomnosti Zuzany a grófky (v navzájom vymenených šatách), grófa, Figara, Cherubina a niekoľkých svedkov dochádza k sérii predstieraných aj vážne mienených vyznaní lásky - obvykle nesprávnym osobám považovaným za správne osoby.
Všetko sa nakoniec vysvetľuje, gróf pristihnutý grófkou pri pokuse o neveru je donútený dať súhlas na Figarovu svadbu so Zuzanou - skrátka šťastný koniec so všetkým.
Postavy upraviť
- Figaro (basbarytón)
- Il conte di Almaviva (barytón)
- La contessa di Almaviva (soprán)
- Susanna (soprán)
- Cherubino (mezzosoprán)
- Marcellina (soprán)
- Bartolo (bas)
- Basilio (tenor)
- Don Curzio (tenor)
- Antonio (basbarytón)
- Barbarina (soprán)
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Figarova svadba
Zdroj upraviť
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Figarova svatba na českej Wikipédii.