Frank Wilczek
Frank Anthony Wilczek (* 15. máj 1951, New York, New York, USA)[1] je americký fyzik, profesor fyziky na Massachusettskom technologickom inštitúte. Je zakladajúcim riaditeľom T. D. Lee Institute a hlavným vedcom vo Wilczek Quantum Center na Šanghajskej dopravnej univerzite v Šanghaji, profesorom na Arizona State University a riadnym profesorom na Stockholms universitet.[2]
| Frank Wilczek | |
 americký fyzik | |
| Narodenie | 15. máj 1951 (72 rokov) New York, New York, USA |
|---|---|
| Alma mater | University of Chicago Princeton University |
| Manželka | Betsy Devinová (1973 -) |
| Deti | Amity, Mira |
| Odkazy | |
| Webstránka | frankwilczek.com |
| Commons |  Frank Wilczek |
V roku 2004 získal Nobelovu cenu za fyziku spolu s Davidom Grossom z University of California a Davidom Politzerom z California Institute of Technology „za objav asymptotickej slobody v teórii silnej interakcie“.[3]
Životopis upraviť
Narodil sa v Mineole a je poľsko-talianskeho pôvodu[4] Navštevoval Martin Van Buren High School v New Yorku. V tomto období si Wilczekovi rodičia uvedomili, že je výnimočný – čiastočne aj vďaka IQ testu, ktorý absolvoval.[5] Bol vychovávaný v katolíckej viere, ale neskôr "stratil vieru v tradičné náboženstvo".[4] Bol označený za agnostika[6][7], ale v roku 2013 vyhlásil, že panteizmus je mu mu bližší.
Svoj bakalársky titul získal na University of Chicago v roku 1970, kde bol aj členom spolku Phi Beta Kappa [8]. Magisterský titul z matematiky získal v roku 1972 na Princeton University, kde o dva roky získal aj doktorát z fyziky.[9]
3. júla 1973 sa oženil s Betsy Devinovou, majú dve dcéry Amity a Mira.
Výskum upraviť
V roku 1973, keď ako absolvent spolupracoval s Davidom Grossom na Princeton University, objavil asymptotickú voľnosť. Keď sú kvarky v extrémnej blízkosti, jadrová sila medzi nimi je tak malá, že sa správajú skoro ako voľné častice. Táto teória, ktorú nezávisle objavil aj David Politzer, bola dôležitá pre rozvoj kvantovej chromodynamiky.
Wilczek pomohol odhaliť a rozvinúť axióny, anyóny, asymptotickú voľnosť a ďalšie aspekty kvantovej teórie poľa. Pracoval na fyzike kondenzovanej hmoty, astrofyzike a časticovej fyzike.
Súčasný výskum:
- „Čistá“ časticová fyzika: spojenia medzi teoretickými myšlienkami a pozorovateľnými fenoménmi;
- správanie sa hmoty, fázové štruktúry kvarkovej hmoty pri ultra vysokých teplotách a hustote.
- aplikácia časticovej fyziky v kozmológii.
- aplikácia techník teórie poľa na fyziku kondenzovaných materiálov.
- Kvantová teória čiernych dier.
Referencie upraviť
- ↑ Frank Wilczek [online]. Encyclopædia Britannica, [cit. 2013-12-04]. Dostupné online.
- ↑ rank Wilczek, Herman Feshbach Professor of Physics [online]. Department of Physics, MIT, 2011, [cit. 2011-06-14]. Dostupné online.
- ↑ Tore Frängsmyr, editor. The Nobel Prizes 2004 [online]. Stockholm: Nobel Foundation, 2005, [cit. 2008-04-30]. Dostupné online.
- ↑ a b Frank Wilczek - Biographical
- ↑ DREIFUS, Claudia. Discovering the Mathematical Laws of Nature. The New York Times, December 28, 2009. Dostupné online [cit. 2012-05-22].
- ↑ [1]
- ↑ http://www.slate.com/articles/arts/books/2015/08/frank_wilczek_s_a_beautiful_question_reviewed.html
- ↑ http://docplayer.net/31086301-Frank-wilczek-curriculum-vitae.html
- ↑ https://www.genealogy.math.ndsu.nodak.edu/id.php?id=94768
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Frank Wilczek
Externé odkazy upraviť
- Oficiálna stránka Archivované 2014-09-06 na Wayback Machine
- Longer biography at Lifeboat Foundation website
- Papers in ArXiv
- The World's Numerical Recipe
- Wilczek on anyons and superconductivity
- Blog of the Wilczek family's Nobel adventures Archivované 2011-09-30 na Wayback Machine