František Xaver Brixi

český hudobný skladateľ

František Xaver Brixi (* 2. január 1732, Praha – † 14. november 1771, tamtiež)[1] patrí medzi najvýznamnejších českých skladateľov, ktorí pôsobili v 18. storočí. Štýlovo sa svojou tvorbou radí k hudobnému predklasicizmu a ranému klasicizmu. Svojimi kompozičnými postupmi veľmi ovplyvnil svojich súčasníkov. Jeho diela možno nájsť takmer v každej českej chrámovej alebo zámockej zbierke historických hudobnín ako aj v mnohých zahraničných fondoch.

František Xaver Brixi
český hudobný skladateľ
Narodenie2. január 1732
Praha, Česko
Úmrtie14. november 1771 (39 rokov)
Praha, Česko
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons František Xaver Brixi

Životopis upraviť

František Xaver Brixi pochádzal z rozvetvenej hudobníckej rodiny.[1] Ako syn slávneho pražského organistu Šimona Brixiho vyštudoval hudobne zamerané piaristické gymnázium v Kosmonosoch (1744 - 1748), kde bol jeho inštruktorom Václav Kalous (1715 - 1786), rehoľným menom P. Simone à Sancto Bartholomeo.[1] Po roku 1750 pôsobil v mnohých pražských chrámoch ako organista (aj v kostole sv. Mikuláša na Malej Strane).[1] Medzi uznávaných skladateľov sa zaradil veľmi skoro, o čom svedčia početné skladby, uvádzané v rokoch 17581771 na každoročných svätojánskych slávnostiach, ktoré sa usporadúvali na lodiach blízko Karlovho mostu.

Roku 1759 sa stal kapelníkom katedrály sv. Víta na Hradčanoch.[1] Túto, v tom čase snáď najvýznamnejšiu funkciu v pražskom hudobnom živote zastával až do svojej smrti. Súčasne pôsobil ako organista v kláštore benediktínok v chráme sv. Jiří, ktorý je tiež na Hradčanoch.[1] Chýr o jeho umení prenikol veľmi skoro aj do zahraničia. V Poľsku, Rakúsku aj na západe Nemecka patril v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch k najhranejším autorom chrámovej hudby. Mníchovskí jezuiti od neho niekoľko rokov objednávali hudbu k duchovným drámam. 167 jeho diel je dodnes v opisoch zachovaných v kláštore cisterciánov v Ottobeurene.

Dielo upraviť

Aj keď žil ešte v čase baroka, jeho hudba je predzvesťou klasicizmu - v jeho skladbách sa objavujú nové prvky: presvetlenie výrazu, svieže rytmické cítenie a premyslenosť stavby, teda postupy typické pre hudbu klasicizmu. V tom tiež spočíva jeho najväčší objaviteľský prínos a význam. Brixi často uplatňoval synkopy a trioly a stálym kombinovaním najrôznejších rytmických útvarov, nepravidelnosťami a presahmi sa vyhýbal jednotvárnosti, do ktorej upadalo mnoho jeho súčasníkov, ktorých prevyšoval aj zložitejšou harmóniou a pestrofarebnosťou formálneho členenia. Jeho skladby sú plné vnútorného napätia, ktoré im dodával dôrazom na hudobný výraz skladby, čo v tom čase rozhodne nebolo bežné.

Počas svojho života skomponoval obrovské množstvo skladieb (okolo 500). Ide prevažne o cirkevnú hudbu (viac ako sto omší a ďalších takmer 300 skladieb vrátane oratórií, smútočných omší, litánií, orgánových skladieb, koncertov a podobne). V českých krajoch a mnohých krajoch Európy patrili Brixiho skladby počas celej druhej polovice 18. storočia k najhranejším.

Zo sekulárnych skladieb dodnes zaujíma významé miesto jeho päť koncertov pre organ-čembalo a orchester, dve suity pre čembalo, programová hudba Bitva u vsi Plaňany a viaceré svetské skladby pre organ.[1] Obe Brixiho Prelúdiá (C a F) sú zapísané v tzv. Bakovské knížce, ktorú si zaobstaral regenschori Jiří Ignác Linek. Je v nej zapísaných 18 skladieb uvádzajúcich ako autora Františeka Xavera Brixiho.[1] Praeludium C dur F. X. Brixiho je v Bakovské knížce nazývané Praeludium ex C Franciscus Xavery Brixy. Zápis je až na niekoľko evidentne chýbajúcich ligatúrových oblúčikov veľmi starostlivý a čistý.[1] Praeludium F autora neuvádza. Vzhľadom na to, že je toto prelúdium zapísané v medzi skladbami pripísaných Briximu a má nápadnú podobnosť s inými Brixiho skladbami, dá sa mu prisúdiť autorstvo tohto prelúdia. Improvizačný charakter má aj mnoho ďalších Brixiho skladieb.[1] Zo zápisu vyplýva, že niekoľkých miestach by mali byť trilky. Takty 34 a 43 obsahujú zápis harmónie generálbasom.[1] Skladba nazvaná Seykorka (sýkorka) je časťou čembalovej suity. To však nevylučuje hru tejto skladby na organe. Prameň skladby je nezistiteľný.[1] Súčasné znenie skladby Seykorka vychádza z publikácie Čtení a hra z partitur autorov Petra Ebena a Jarmila Burkhausera.[1] Ľavá ruka je v publikácii notovaná z pedagogických dôvodu v niektorých taktoch v altovom C kľúči.[1] Skladba má charakter menuetu.[1]

Zomrel pomerne mladý, zrejme na tuberkulózu.

Najvýznamnejšie skladby upraviť

  • Missa integra d moll
  • Opus patheticum de septem doloribus Beatae Marae Virginis
  • Concerto in D major
  • Judas Iscariothes - Oratorium pro die sacro Parasceves
  • Missa solemnis D dur -mše pro sóla, sbor, orchestr a varhany
  • Litanie de seto Benedieto
  • Confiteor Tibi Domine
  • Sinfonia in D
  • Bitevní sinfonie
  • Fuga in A minor
  • Pastoral in C major
  • Preludium C Dur
  • Regina coeli

Externé odkazy upraviť

  1. a b c d e f g h i j k l m n o THON, Tomáš. Skvosty varhanní hudby starých českých mistrů. 1.. vyd. Opava : ARTTHON, 1998.