Fruška gora
Fruška gora (srb. Фрушка гора, maď. Tarcal-hegység) je pohorie v juhozápadnej časti Vojvodiny, v historickom regióne Srem/Srijem. Tiahne sa od mesta Ilok na hranici Srbska s Chorvátskom až po Sremski Karlovci. Dvíha sa južne od Dunaja. Pohorie má na dĺžku 75 km a na šírku 12 km. Väčšina územia hôr je od roku 1960 chránená ako Národný park Fruška gora (srb. Nacionalni park Fruška gora). Rozloha pohoria je 255 km2. Najvyšším vrcholom je Crveni Čot (539 m n. m.)
| Fruška gora | |
| Фрушка гора | |
| pohorie | |
 pohľad na vysielač Iriški Venac
| |
| Štáty |  Srbsko,  Chorvátsko
|
|---|---|
| Súradnice | 45°09′0″S 19°42′0″V / 45,15000°S 19,70000°V |
| Najvyšší bod | Crveni Čot |
| - výška | 539 m n. m. |
| Dĺžka | 75 km |
| Rozloha | 255 km² (25 500 ha) |
  | |
| Wikimedia Commons: Fruška Gora | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Severne od Fruška gory sa rozkladá metropola Autonómnej oblasti Vojvodina, mesto Nový Sad. Lesy Fruška gory slúžia na rekreáciu miestneho obyvateľstva. V blízkosti kopcov sa potom rozkladá niekoľko menších sídiel (Vrdnik, Irig, Bukovac, Sremski Karlovci, Popovica, Stari Ledinci, Beočin a ďalšie).
Hospodárstvo upraviť
V blízkosti mesta Vrdnik sa nachádza opustená uhoľná baňa, ktorá bola v prevádzke v rokoch 1813-1968 ako prvá baňa na území AP Vojvodina. Niekoľko ďalších - prevažne povrchových baní - je aktívnych. Na Fruške gore sa nachádzajú ložiská horniny trachyt.[1]
V priebehu rokov bolo vybudovaných celkom 14 umelých jazier, predovšetkým na južnej strane pohoria (niektoré známejšie sa však nachádzajú bližšie k Dunaju). Cieľom bolo zamedziť lokálnym povodniam, ale tiež podporiť turistiku a rybolov. Jazerá nesú (v smere od východu k západu) tieto názvy: Ljukovo, Šelovrenac, Dobrodol, Međeš, Borkovac, Popovica, Kudoš, Mutalj, Testera, Manđelos, Čalma, Moharač, Bruje, Sot.
Ledinačko jezero a Beli kamen vznikli neplánovaným zatopením dvoch pôvodných povrchových baní po bombardovaní NATO v roku 1999. Niektoré spoločnosti v súčasnej dobe majú záujem vypustiť niektoré jazera a obnoviť ťažbu trachytu.[1]
Doprava upraviť
Pohorie predstavuje významnú dopravnú prekážku v smere Nový Sad – Šabac/Záhreb. Cez pohorie bolo priečne vybudovaných niekoľko ciest, ktoré prechádzajú rôznymi sedlami (napr. Iriški Venac). Výhľadovo je plánovaný diaľničný tunel, ktorý by spojil neďaleký Tunel Mišeluk s mestom Irig a tým zrýchlil dopravu z juhu na sever a obrátene. Pohorím nevedú žiadne železničné trate.
Kultúra upraviť
Pohorie Fruška gora je v súčasnej dobe domovom celkom 16 kláštorov srbskej pravoslávnej cirkvi:
Beočin, Bešenovo, Velika Remeta, Vrdnik-Ravanica, Grgeteg, Divša, Jazak, Krušedol, Kuveždin, Mala Remeta, Novo Hopovo, Privina Glava, Petkovica, Rakovac, Staro Hopovo, Šišatovac.
Pohorie Fruška gora bolo navštevované často srbským romantickým básnikom, Brankom Radičevićom, ktorý študoval v neďalekom meste Sremski Karlovci. Radičević bol v najvýchodnejšej časti vrchov (Stražilovo) po svojej smrti tiež pochovaný.
Blízko sedla Iriški Venac sa nachádza pamätník Sloboda, vybudovaný na počesť juhoslovanských partizánov v duchu socialistického realizmu. V jeho blízkosti sa nachádza aj televízny vysielač, ktorý bol v roku 1999 poškodený počas bombardovania NATO.
Šport upraviť
Každý máj sa na Fruške gore organizuje tzv. Fruškogorský maratón; turistický pochod, ktorého sa zúčastňuje mnoho obyvateľov ako blízkeho Nového Sadu, tak aj celej bývalej Juhoslávie.
Referencie upraviť
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Fruška gora
Externé odkazy upraviť
Zdroj upraviť
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Fruška Gora na českej Wikipédii.